Madison Keysová si v sobotu odpovedala najlepším možným spôsobom – vo finále zdolala dvojnásobnú obhajkyňu titulu Arynu Sobolenkovú po trojsetovej bitke 6:3, 2:6, 7:5.
Pre nenápadnú Američanku to je prvá grandslamová trofej v kariére. Na melbournské finále nastúpila osem rokov po tom, ako bojovala o titul vo Flushing Meadows. Vtedy – v zápase, ktorý nebol hodný finále – podľahla mimoriadne krutým spôsobom kamarátke a krajanke Sloane Stephensovej 3:6, 0:6.
„Bola som taká pohltená nervozitou, momentom, príležitosťou a tým všetkým, že som si vlastne nikdy nedala poriadnu šancu skutočne zabojovať o víťazstvo,“ povedala, keď sa vrátila v spomienkach poriadny kus tenisovej cesty späť.
V Austrálii to však bola úplne iná verzia Keysovej. Skúsená. Odhodlaná. Odvážna.
Buď statočná
Triumfom na Australian Open sa navyše zapísala do histórie svetového tenisu. Existuje viacero dôvodov, prečo je jej úspech veľmi pozoruhodný, avšak jednou z najneuveriteľnejších štatistík je, že v tejto chvíli je jedinou tenistkou v histórii, ktorá na ceste za titulom zdolala štyri z desiatich najvyššie nasadených tenistiek.

Vo finále svetovú jednotku Sobolenkovú, dva dni predtým renkingovú dvojku Igu Swiatekovú, ktorá sa v Melbourne zdala byť nezastaviteľná. Na Keysovej rakete skončila aj šestka turnaja Jelena Rybakinová i desiatka Danielle Collinsová. Navyše, od sezóny 2009 žiadna žena nezdolala na ceste za celkovým triumfom dve najlepšie hráčky rebríčka WTA.
Až v piatich zo siedmich stretnutí potrebovala tri sety, podľa expertov tak dosiahla najtesnejší grandslamový triumf minimálne v tomto tisícročí.
„Neustále som si vravela, aby som bola statočná a šla do toho. Toto bol naozaj môj jediný cieľ – byť na seba hrdá bez ohľadu na to, či vyhrám alebo prehrám,“ prezradila Keysová v rozhovore pre The Associated Press.
„Šla som si za svojím, každý jeden bod, v každej jednej výmene. A keby mi to opäť nevyšlo, aspoň by som s tým mohla žiť. Nechcela som jednoducho nič ľutovať, spätne si vravieť, že som bola pasívna,“ doplnila hráčka, ktorej tenis učaroval, keď mala len štyri roky.
V televízii vraj sledovala Venus Williamsovú, ako sa prebíja jednotlivými kolami v slávnom All England Clube. Páčili sa jej biele šaty, aké mala Venus na sebe a túžila mať podobné. Dostala ich pod podmienkou, že aj ona začne hrať tenis.
Päťkrát na tri sety
Keysovej kariéra, ktorá sa stala profesionálkou už v deň svojich štrnástich narodenín a tesne pred dovŕšením sedemnástky sa prebojovala aj do elitnej stovky, aj po toľkých rokoch napreduje.

Do desiatky sa prvýkrát predrala v lete 2016 ako čerstvá dvadsiatnička a stala sa prvou Američankou, ktorá debutovala v top 10 od čias Sereny Williamsovej v roku 1999.
Nedávno sme písali o Danielle Collinsovej, o tom, ako si po univerzitnom štúdiu kliesnila cestu medzi profesionálky. Keysová je opačný prípad, do tenisového kolotoča sa zapojila veľmi skoro a chýba jej tradičná stredoškolská skúsenosť. Priznáva, že jej dospievanie bolo plné napätia. Bojom o tituly i sponzorov.
„Bolo to konštantné porovnávanie sa s inými dievčatami,“ vraví. „Bolo to stále o tom istom, keďže pri našom mene je vždy nejaké číslo. Musíte sa od toho nejako odosobniť. Už od útleho veku vám musí byť jedno, čo hovoria ostatní.“
Po finálovom triumfe ďakovala všetkým, ktorí mali zásluhu na jej najväčšom kariérnom úspechu. Tímu, ktorému velí Bjorn Fratangelo, niekdajší tenista, potom Keysovej partner, od polovice sezóny 2023 jej tréner a od uplynulého novembra aj manžel.
Ale aj terapeutovi, s ktorým si vraj počas uplynulých dvoch týždňov intenzívne esemeskovala.
Priznala niekdajšie obavy z toho, že na jej tenisovej kariére nebude nikomu záležať, pokiaľ sa jej nepodarí získať veľkú trofej. Zvykla si vraj namýšľať, že tí najlepší nikdy nepociťujú nervozitu, ako sa jej to stalo počas prvého grandslamového finále na US Open 2017, keď mala len 22 rokov.

„Mám pocit, že som sa konečne zbavila týchto vnútorných hlasov. Dalo mi to možnosť ísť na kurt a hrať naozaj dobrý tenis, vďaka ktorému som skutočne mohla grandslam vyhrať,“ upozornila.
Trvalo jej údajne dlho, kým tieto myšlienky hodila za hlavu a prestala byť posadnutá názormi iných. Prijala myšlienku, že ak nikdy nevyhrá žiadny grandslam, bude to v poriadku.
„Celú svoju kariéru som bola nervózna. Rovnako aj Novak Djokovič. A taký bol aj Roger Federer. Všetci boli. Je to len o tom, ako sa s tým vyrovnáš.“
Na 46. pokus
Keysová si to všetko vzala k srdcu. Keď vo štvrtkovom epickom semifinále vyradila v rozhodujúcom treťom sete po supertajbrejku Swiatekovú, Poľka jej výkon označila za „mimoriadne statočný“. A takým naozaj bol, veď Američanka niekoľkokrát čelila veľmi nepriaznivému stavu.
„Prekonala som skutočne veľkú prekážku. Po zápase som si vravela, že v sobotu môžem rozhodne vyhrať,“ prezradila.
Podarilo sa jej to. Na svojom 46. grandslamovom podujatí, po tom, ako sa päťkrát prebojovala do semifinále a raz padla až v samom závere.
Konečne má to, po čom vždy veľmi túžila.