Novak Djokovič zdolal vo štvrťfinále Australian Open Carlosa Alcaraza 4:6, 6:4, 6:3, 6:4. Spôsobom málo vídaným. Hoci fyzicky už mladšiemu súperovi nestíhal, úderovo, ale predovšetkým mentálne, ho pokoril.
Stále tak platí, že na kráľovsky modrých dvorcoch ho za posledných pätnásť rokov zdolali len štyria hráči. Je to zdanlivo nemožné, zároveň to však zvýrazňuje jeho austrálsku dominanciu.
Dvadsaťštyrinásobný grandslamový šampión sa ženie za ďalšou trofejou.
Víťaz žmurká menej
Celý utorok sa niesol v znamení očakávania veľkej bitky. Keď novinári vyzvedali u Ricka Macciho, niekdajšieho tútora sestier Williamsových, ktorá z dvoch hviezd sa bude v melbournských neskorých nočných hodinách radovať, vtipným výrokom naznačil vyrovnaný súboj:
„Na papieri je favoritom Carlos. Na dvorci je zasa najlepším hráčom v dejinách Novak. Kto bude žmurkať menej pri dôležitých bodoch, postúpi do semifinále“.
Kontroval aj Alexander Zverev, ktorý pár hodín pred spomínaným stretnutím ukončil svoje vlastné víťazné štvrťfinále. Priamo na kurte sa ho pýtali, či si pozrie aj svojho najbližšieho súpera. Odpoveď: „Taký nudný zápas?“
Samozrejme, že len žartoval.
Čítajte viac Krošlák: To, že Djokovič zabije forhend, nemá nič s ovsenými vločkami. Politika? Otvorila mi oči, hoci neraz som len čumel, čo sa to tam deje
No úvod to bol naozaj rozpačitý, Djokovič s Alcarazom porobili niekoľko nevynútených chýb. Navyše, srbský veterán mal fyzický problém.
Predovšetkým pri pohybe do svojej forhendovej strany. Niektoré výmeny dokonca vypúšťal, aj preto 21-ročný mladík nemusel predviesť svoje maximum, aby vyhral prvý set.
„Úprimne povedané, cítil som, že kontrolujem zápas a nechal som ho, aby sa znova dostal späť. Poviem tak, že to bola najväčšia chyba, akú som dnes urobil,“ vravel Alcaraz na pozápasovej tlačovej konferencii.
Skúsený John McEnroe však mal na to svoj názor, akoby nechcel veriť, že Djokovič má vážne zdravotné problémy. „Toto tu nie je prvýkrát, je to skôr rutina. Nenechajte sa oklamať,“ vravel divákom pri televíznych obrazovkách.
Možno to bolo zranenie, možno niečo iné, no Djokovič v druhom dejstve začal hrať inak. Omnoho agresívnejšie. Keď vzal Alcarazovi opäť podanie, akoby sa chvíľami ani nehýbal, na opačnú stranu kurtu len posielal chirurgicky presné a tvrdé údery.
„Nie som si istý, či som si to niekedy o Djokovičovi pomyslel, ale skutočne momentálne nevidím žiadny spôsob, ako by mohol vyhrať nad Alcarazom tento zápas,“ napísal v tej chvíli na sociálnej sieti X známy tenisový bloger Scott Barclay.
Čítajte viac Americkú divošku univerzita naučila, čo je to "vojna". Drzo sa vysmieva publiku, ktoré ju neznáša
Lenže Djokovičovi to sadlo, Španiela zrazu vo výmenách „prestrieľal“, čo sa spočiatku zdalo ako nemožné. Desaťnásobný víťaz Australian Open druhý set vyhral a keď odštartoval tretí, Barclay sa po 25 minútach ozval opäť.
„Každý iný tenista na svete by v Djokovičovej pozícii prehral 0:3 na sety. My tu však máme 1:1.“
Jedine deportovať
Aktuálnej svetovej sedmičky bol zrazu plný kurt. Hral ako pred dvoma rokmi, keď sa zdal byť nezdolateľný. Jeden z tenisových fanúšikov na sociálnych sieťach videl jediný recept, ako sa s ním porátať: „Djokoviča musíme opäť deportovať. To je jediné riešenie, ako sa ho zbaviť.“
A srbský tenista to vzápätí na kurte hneď potvrdil. Brejkol súpera, nechal sa brejknúť, aby to Alcarazovi opäť vrátil.
V záverečnom geme tretieho setu prehrával 0:30, ale to sú presne tie chvíle, ktoré robia Djokoviča Djokovičom. Nielenže to ustál, ale setbal premenil spôsobom, z ktorého sa stane jeden z top momentov austrálskeho podujatia.
V Alcarazovi sa v tej chvíli bili všetky možné emócie, navonok sa však zmohol len na úsmev. Akoby si vravel: „Je toto možné? S kým to vlastne mám dočinenia?“
Foto: Dubreuil Corinne/ABACA / Abaca Press / Profimedia
Muselo to byť preňho zúfalé, lebo boli výmeny, v ktorých zahral všetko správne, ale bod aj tak napokon skončil u Djokoviča.
Potvrdilo sa, že jeho duševná sila by sa mala študovať na univerzite v Oxforde, lebo takýto zápas, kde čoskoro 38-ročný veterán školí novodobú hviezdu, sa nedá racionálne analyzovať.
Rozhodovala v ňom brutálna hlava Novaka Djokoviča. Alcaraz narazil na síce starnúceho, ale stále najkomplexnejšieho tenistu všetkých čias.
„Keď sa obzriete do histórie tenisu, neverím, že sa nájde niekto, kto sa vyrovná všetkému, čo Djokovič robí. Myslím si, že v jeho hre nenájdete slabinu,“ vravel pred rokmi legendárny tréner Nick Bollettieri.
„Jeho pohyb, osobnosť, podanie, return, vynikajúci dotyk, prechod na sieť – celkovo má takmer každý hráč nejakú slabinu, on však žiadnu nemá. Je to azda najlepšie poskladaný tenista, akého som za posledných 60 rokov videl,“ dodal.
V každom prípade, existuje mnoho hráčov, ktorí vedia trafiť forhend rovnako dobre ako Djokovič a podávať lepšie ako on, žiadny sa však ani zďaleka nepribližuje jeho mentálnej sile. Tá z neho robí hráča, akým je dnes, hoci vekovo patrí už niekde inde.
Čítajte viac Ten chlapec je iný. Mal šesť, v Brazílii vynikal vo futbale, ale teraz hviezdi inde. Objavili Juhoameričania svoju novú superstar?
Koľkokrát v kariére vyzeral vyčerpaný a zlomený? A koľkokrát našiel v beznádejnej situácii ideálne riešenie?
Tri hodiny a 37 minút
Čo je to Djokovičova mentálna sila, potvrdil aj štvrtý, záverečný set. Šiel v ňom do rýchleho brejku, ktorý si dlho udržiaval.
Ale aj Alcaraz dokázal, že je bojovník a hoci okolnosti hrali proti nemu, nevzdával sa. Najmä, keď na svoju stranu získal dve dlhé výmeny, ktoré znesú aj tie najkrajšie prívlastky.
Srb musel v závere odvracať proti „zaťatému“ mladíkovi dva brejkbaly, no v tejto pozícii je ako ryba vo vode. V zápase, ktorý trval tri hodiny a 37 minút, potom premenil hneď prvý mečbal. „Bol to jeden z top duelov mojej kariéry. Na akomkoľvek kurte, nielen v aréne Roda Lavera,“ povedal nadšenému publiku.
V Melbourne pomaly odbíjala prvá ranná hodina a Djokovičovi v hľadisku tlieskali Stefan a Tara – jeho dve malé deti.
V piatok nastúpi na svoje 50. grandslamové semifinále. Proti Zverevovi. „A práve on je víťazom zápasu Djokovič – Alcaraz. Na kurte strávili veľa hodín a nechali tam príliš veľa síl,“ zamyslel sa v priamom prenose Eurosportu Tim Henman, niekdajší skvelý hráč.
Foto: Dubreuil Corinne/ABACA / Abaca Press / Profimedia
Bude to boj, lebo Nemec prišiel do Melbourne v úžasnej forme. Ale v takej bol aj Alcaraz.
„Niektorí majú problém Djokoviča milovať a mnohí sa tešia z jeho zriedkavých prehier, no všetci by teraz mali akceptovať realitu, ktorú je čoraz ťažšie ignorovať – možno máme dočinenia s najväčším športovcom všetkých čias,“ píše pár hodín po zápase špecializovaný portál tennis365.com.
„Môžete sa pozrieť na Usaina Bolta v atletike, Michaela Jordana v basketbale, Tigera Woodsa v golfe a Lionela Messiho vo futbale, možno Lewisa Hamiltona vo Formule 1, či Muhammada Aliho v boxe, ale žiadny z nich nemá takú úroveň bezchybnosti, aby sa mohol rovnať s Djokovičom.“
Na záver dňa sa ešte raz pýtame Jána Krošláka, niekdajšieho slovenského tenistu, či predsa len Novak Djokovič nie je „tenisový boh“. Túto otázku sme mu položili deň pred zápasom a konkrétnej odpovedi sa vyhol. Tentoraz odpíše do pár sekúnd: „Je!“
Zopár mentálnych rád od šampióna
Sports Illustrated požiadal Novaka Djovokiča, aby sa rozhovoril o svojej psychologickej výhode a poskytol zopár rád bežných smrteľníkom. Tu sú niektoré z nich.
• Využite strach vo svoj prospech: „Bojím sa, že prehrám zápas. Bojím sa sklamať. Bojím sa sklamať svojho trénera. Obávam sa, že nepredvediem to, čo odo mňa všetci očakávajú. Vravím si, že možno je to prvý a jedinýkrát, čo ma fanúšik bude sledovať. A chce vidieť najlepšiu moju verziu . Všetky tieto očakávania prinášajú vysokú intenzitu.“
• Pozorujte čo najviac: „Súboj je oveľa viac, než len že stojíte proti sebe. V tenise, keď si meníme strany, keď sedíme na lavičke, pozerám sa na veľkú obrazovku, keď ukazujú môjho súpera. Ako pije vodu? Potí sa viac ako zvyčajne? Ako dýcha?“
• Počujte, čo chcete počuť: „Rád to transmutujem spôsobom: Keď dav skanduje ‚Roger! Roger!‘ Počujem ‚Novak! Novak!‘ Znie to hlúpo, ale snažím sa sám seba presvedčiť, že je to tak.“
• Zamerajte sa na svoje nádychy a výdychy: "Vedomé dýchanie je mimoriadne dôležité pre duševnú prácu, najmä vo chvíľach, keď ste pod tlakom. V individuálnom športe vás nemá kto nahradiť, ak sa niečo uberá zlým smerom.
Naozaj pomáha opätovné skoncentrovanie sa. Je normálne mať pochybnosti a strach, byť negatívny, byť v strese, byť pesimistický vo svojej hlave. Dôležité je však odraziť sa späť do prítomného okamihu."
• Preč od toho všetkého: „Ako športovec je ľahké si myslieť, že každú chvíľu, keď netrénuješ – alebo nepremýšľaš o svojom športe – ťa niekto predbieha. Ale to nie je pravda. Je dôležité trénovať, ale rovnako dôležité môže byť aj necvičiť. Ísť na prechádzku, tráviť čas s rodinou, čítať. To pomáha rovnováhe.“
• Využite svoju skúsenosť: "Pred 10 rokmi som bol o niečo rýchlejší. Ale dnes môžem hrať inteligentnejšie. Dokážem sa tiež vyrovnať s tlakom lepšie ako predtým, pretože som tie chvíle absolvoval už toľkokrát. Je taká výhoda.
