Vidí to na ňom aj jeho žena Jelena Djokovičová, ktorá pri rodákovi z Belehradu stojí už dvadsať rokov a prežila s ním v podstate celú kariéru. Vyspovedal ju argentínsky denník La Nacion.
„Robí si a bude robiť, čo chce, ako dlho chce. Snaží sa vyberať miesta, kam vyraziť a kde hrať, ako cíti, že je to správne. To nie je moja vec,“ vyhlásila Djokovičová.
Tá sa okrem syna Stefana, ktorý v pondelok oslávil desiate narodeniny, a sedemročnej dcéry Tary, stará aj o Nadáciu Novaka Djokoviča, ktorá vyberá finančné prostriedky na vzdelanie a výchovu detí v núdzi.
Plní tak hneď niekoľko rolí, ale aj tak sa snaží na dôležitých turnajoch byť v hľadisku pre svojho manžela, napríklad aj s deťmi.
Tým najdôležitejším momentom tohtoročnej sezóny bolo finále olympijských hier v Paríži, čo aj podľa nej bola posledná nevyplnená kolónka v inak úplnom životopise hrajúcej legendy.
„Keď sa mu podarilo olympiádu vyhrať, plakala som, ale zároveň som si hovorila: ‚Čo bude ďalej? Aký bude jeho ďalší cieľ? Ako ho poznám, tu to neskončí.‘ Doteraz neviem, je to neuveriteľné,“ vyhlásila.
Čítajte viac Keď prišiel do Ameriky, boli to samé úklony, ani "ťuk" po anglicky. V Bratislave bude hrať jeden z najbohatších tenistov v dejinách
Aj keď je Djokovič každú chvíľu preč a dlhé týždne trávi bez detí, ich vzťah to vraj nenarúša.
„Sú stále malé, ale už teraz vedia, že ich otec je ťahúň, bojovník a rešpektovaný človek. Často ich počujem hovoriť: ‚Vieš, kto je môj otec?‘ Je to také to detinské vychvaľovanie, ale vnímajú jeho odkaz,“ myslí si.
Manželka dvadsaťštyrinásobného grandslamového šampióna mala pritom našliapnuté na kariéru v úplne inom odvetví. Vyštudovala obchodný manažment v Miláne a pracovala v ropnej firme. Lenže už pri štúdiách stretla tenisovo skvele vybaveného teenagera a život nabral iný obrat.
„Je mi cťou žiť s tak inšpiratívnym človekom, je to duchovný a mentálny obor. Spoločne sme prežili rozprávkový príbeh,“ dodala.