To je v skratke tenisový život Slovenky Rebeccy Šramkovej. Hráčky, ktorá sa v 27 rokoch dočkala svojho prvého veľkého titulu. Cez víkend ovládla turnaj v thajskom meste Huan Hin, keď vo finále ako nenasadená zdolala favorizovanú Nemku Lauru Siegemundovú.
Pre slovenský ženský tenis – z minulosti zvyknutý na pomerne pravidelné úspechy – je to veľká vec, veď naposledy sa na hlavnom okruhu WTA tešila z trofeje Anna Karolína Schmiedlová. Bolo to však v sezóne 2018.
Šramková v nedeľu odohrala už svoje druhé finále v priebehu týždňa, minulý víkend sa zasa prebojovala do zápasu o titul v tuniskom Monastire, kde neuspela. A aby toho nebolo málo, ani nie 24 hodín po triumfe v Hua Hin už štartovala v predkole pekinského Masters.
A uspela. V priebehu trinástich dní to bol jej už jedenásty duel.
Pre Šramkovú to okrem iného znamená, že od pondelka je novou slovenskou jednotkou. Vo svetovom renkingu poskočila zo 102. pozície na 61.
Čítajte viac Ach, tie čiernovlásky... Najslávnejší Nemec by sa pre ne aj skántril. Keď však dostane do rúk istý kšeft, zaručene bude po ňom
Neustále zranenia
Nenápadný rozbeh slovenskej tenistky si všíma celý tenisový svet. Jej víťazná šnúra prišla z ničoho nič, veď pred dvomi týždňami ešte nikdy nehrala v semifinále niektorého z turnajov WTA.
Britský portál onpointnews to na sociálnych sieťach komentoval takto: "Takí sme chorí a unavení z humbuku okolo Emy Raducanuovej.
Len si prosím porovnajte jej úlety s gurážou a obetavosťou hráčky, akou je Šramková. Na jednom oku má výrazne obmedzené videnie a bojuje k tomu aj so zraneniami, no čoskoro ako 28-ročná vyhrala svoj prvý titul."
O výrazne obmedzenom videní sa vie už dlhšie. Trápi ju odmalička.
„Doktorka mi poradila, aby som začala hrať tenis, že by mi to mohlo pomôcť pri trénovaní očí,“ spomenula v minulosti.
„Nedokážem povedať, aké to je vidieť ako zdravý človek. Predtým som hrala s kontaktnými šošovkami, ale nebolo to ono,“ doplnila.
Ktovie, bez tohto hendikepu by Šramková tenis možno nikdy nehrala, avšak toto je azda tá najmenej bolestivá časť jej tenisového príbehu. Výpočet zranení, ktoré medzičasom prekonala, je priam neuveriteľný.
Mala len dvadsať rokov, v rebríčku sa blížila k hranici svetovej stovky, keď sa to všetko začalo.
Najprv problémy s chrbtom, ktoré ju vyradili takmer na celý rok, potom brucho, rameno, lakeť a keď sa zdalo, že to najhoršie je už za ňou, zložila ju dvojnásobná únavová zlomenina nohy a následná operácia.
Vraví, že si prešla obrovským trápením, ktoré by neželala ani najväčšiemu nepriateľovi. Pripúšťa, že boli chvíle, keď so všetkým chcela „seknúť“.
Preč z domu
Žiaľ, nebolo to len podlomené zdravie, ktoré sa jej na ceste medzi elitné hráčky postavilo do cesty. Situáciu jej skomplikoval aj napätý vzťah s otcom Jozefom.
Jej prvým tenisovým tútorom. Na začiatku si vzal úver, v Petržalke vybudoval tenisové kurty. Tak, aby uprostred betónového sídliska mal na jednom mieste všetky štyri grandslamové povrchy.
V lete 2017 nám ich hrdo ukazoval, predovšetkým na svoj „wimbledonský“ trávnik bol hrdý, rozprával, ako veľmi investoval do dcéry, ale tá sa zachovala nevďačne. Z jeho hlasu bolo cítiť obrovské dotknutie.
Napätie medzi nimi vygradovalo niekoľko mesiacov predtým. Duša mladej tenistky trpela, Rebecca si jedného dňa povedala dosť. O rozchode sa už popísalo veľa, Šramková chvíle pod jeho taktovkou označila za strašné.
Jozef Šramka je umelec – dizajnér, maliar, sochár, grafik, šperkár… Bývalý stolný tenista, vášnivý rekreačný tenista. Z dcéry chcel mať hviezdu, podľa všetkého však príliš „tlačil na pílu“. Čoraz napätejšie puto medzi otcom a dcérou prasklo.
Slovenská tenistka sa o ňom najviac rozhovorila v podcaste portálu Sportnet. Mala osemnásť rokov, keď si „postavila hlavu“ a musela preč z domu.
Foto: IG Rebecca Šramková
„V puberte sa stalo pár vecí, ktoré keby som povedala, veľa ľudí prekvapím. Preto sme sa rozišli, preto ma vyhodil z domu. Bez jediného centu som sa musela postaviť na vlastné nohy,“ otvorila si dušu.
"Vtedy som sa presvedčila, že tenis milujem a že pri ňom zostanem i keby som mala od hladu umrieť. A fakt som po odchode z domu tri mesiace jedla ryžu, lebo na jedlo ani na trénera som nemala.
Je vlastne zázrak, že som sa o seba dokázala postarať. Otec si to nemyslel, bol presvedčený, že to nezvládnem, vrátim sa a budem ho prosiť," dodala.
Pre teba, dedko
Šramková to napokon zvládla aj bez rodičovskej podpory, štartovací balík si zarobila, keď v sezóne 2017 šokujúco v Pohári federácie zdolala talianske hviezdy Sarru Eraniovú i Francescu Schiavoneovú.
Nasledovali zranenia, opakované vzostupy a pády, teraz sa však zdá, že osud sa s ňou už viac nechce zahrávať.
Keď v nedeľu v Thajsku zdvíhala nad hlavu obriu trofej, spomenula si na dedka, ktorý aj v čase rodinných nezhôd stál na jej strane.
„Chce sa mi plakať, ale som silná. Túto trofej by som chcela venovať svojmu dedovi, ktorý sa lieči z rakoviny. Je to pre teba,“ uviedla Slovenka v prvom pozápasovom interview priamo na dvorci.
Minulosť vraj hodila za hlavu, s otcom síce dodnes nekomunikuje, ale už mu ani nič nevyčíta. Šramková rieši iba tenis a na kurte jej to prospieva.
Na hlavnej obrazovke jej telefónu svieti obraz revúceho vlka, zvieraťa, ktoré opisuje ako svoj „talizman“. Po svete ju zasa sprevádza malá plyšová hračka vlka. „Vždy je to boj. Ide predsa o víťazstvo, nie o predvádzanie sa,“ vraví.
„Chcem byť niekým. To je dôvod, prečo robíme tento šport – byť niekým. Keď vidíte všetky ostatné dievčatá okolo seba, ako bojujú za to, aby boli niekým, a ty to chceš tiež. To je to, čo ma ženie vpred.“
