Renáta Jamrichová ovládla po Australian Open aj Wimbledon a po londýnskom triumfe bude nastupovať už len medzi ženami.
„Teším sa na to, bude to vyšší level. Som rada, že som sa mohla rozlúčiť s juniorskou úrovňou výhrou na mojom najobľúbenejšom grandslame,“ usmieva sa 17-ročný slovenský tenisový supertalent.
Od finále uplynulo už niekoľko dní, ako spätne hodnotíte Wimbledon 2024?
Bol to bláznivý týždeň. Prvé tri-štyri dni vládlo v Londýne nepriaznivé počasie, jeden zo zápasov som musela hrať dva dni. Ale zostala som vyrovnaná, držala som si vnútorný pokoj. Po tom, ako sme vypadli vo štvorhre, som sa mohla sústrediť už len na dvojhru a moje výkony sa zlepšovali.
Priznali ste, že na štarte turnaja ste boli nervózna. Prečo?
Prvé kolá sú vždy náročné. Už na začiatku podujatia som vedela, že to je môj posledný juniorský turnaj. Veľmi som túžila uspieť, ale ešte viac som chcela, aby som nevypadla už v prvom kole. (úsmev) To bol môj primárny cieľ na začiatku.
Nemala som toho na tráve veľa odtrénované, čiže aj preto prevládali menšie obavy. Ale napokon to dopadlo tak, ako som si to vysnívala.
Čítajte viac Fantastická Jamrichová! Ako prvá singlistka zo Slovenska ovládla Wimbledon. Vo finále uspela aj Cibulková
Vo finále ste nastúpili proti Austrálčanke Jonesovej, ktorú ste zdolali aj v boji o titul na Australian Open. Pomohlo vám, že ste vedeli, čo od nej čakať?
Áno, ale to bolo vzájomné. Ja ani ona sme na turnaji nestratili ani set a do finále sa dostali zaslúžene. Duel mal vysokú kvalitu, nestratil by sa ani na ženskej úrovni. Potvrdili to aj viacerí ľudia, ktorí tenis podrobne sledujú. Od finále Australian Open sme obe urobili značný progres a bolo to vidieť. Opäť to bol tesný zápas.
V druhom sete som prehrávala 1:3, ale podarilo sa mi vyrovnať na 4:4. Potom som ju brejkla a pri svojom podaní spečatila výhru. Som veľmi rada, že som sa rozlúčila s juniorským tenisom takýmto cenným triumfom.
Experti o vašom výkone predovšetkým v prvom sete vraveli, že mal parametre ženského tenisu. Súhlasíte?
Dovolím si povedať, že áno. Hrala som skutočne dobre, nerobila chyby, vychádzal mi servis. Podobným, ešte vyspelejším tenisom, by som sa rada prezentovala aj v budúcnosti. Ale aj Jonesová hrala veľmi dobre, finále sa muselo divákom páčiť.
Po záverečnej loptičke ste vyzerali, akoby ste nevedeli, čo zrazu robiť…
Bolo to tak. (smiech) Nevedela som, či mám skákať, či si ľahnúť na kurt. Premohli ma emócie. Wimbledon je môj najobľúbenejší grandslam, výhra má pre mňa neskutočnú cenu.
Aké bolo hrať na druhom najväčšom kurte v All England Clube?
Úžasné. Už keď som si deň pred finále pozrela rozpis, naplnilo ma to veľkou radosťou. Kurt číslo má 1 fantastickú atmosféru, veľmi som si to užila. Bola to satisfakcia za náročný štart turnaja, keď bolo škaredo a dlho sme museli čakať na zápasy.
Foto: TASR, Pavel Neubauer
Znamená vaše víťazstvo nejakú výhodu do budúceho ročníka, ktorý už odohráte medzi ženami?
Áno. Dostanem voľnú kartu do kvalifikácie Wimbledonu 2025.
Aká bola atmosféra na večere šampiónov?
Nádherná. Je tam predpísaný určitý „dress code“, musela som mať slávnostné šaty. Bola to zábava, ale miestami som sa necítila komfortne.
Prečo?
K zeleným šatám mi vybrali topánky na podpätku. Lenže ja mám nadpriemernú veľkosť nôh a jediné topánky v mojom čísle, ktoré mi boli dobré, mali skutočne vysoký podpätok. Trvalo mi, kým som našla správny balans, ale napokon som to ustála.
Ako zvládli spoločný tanec singloví šampióni Carlos Alcaraz a Barbora Krejčíková?
Bolo vidieť, že to nerobia často. Ale napokon si to obaja užili a zanechali dobrý dojem aj na tanečnom parkete.
V nedeľnom finále uspela aj Dominika Cibulková, ktorá sa predstavila v mixe legiend. Stretli ste ju počas turnaja?
Áno, narazili sme na seba, keď ma čakal zápas 1. kola. Za súperku som mala hráčku z kvalifikácie a Dominika mi vraví: to bude rýchly zápas, ani sa na teba nebudem pozerať. Ako som vravela, mala som z toho zápasu obavy, ale Dominika mi stopercentne verila. Potešilo ma to.
Na konci augusta štartuje US Open. Nebola dostatočná motivácia pokúsiť sa vyhrať v New Yorku tretí grandslam v sezóne?
Nemením svoje rozhodnutia. Wimbledon bol posledný juniorský turnaj, už sa sústredím výhradne na podujatia medzi ženami. Do svojich 18. narodenín môžem po všetkých výnimkách odohrať v kategórii „dospelých“ 20 turnajov.
Polovicu chcem zvládnuť tento rok, zvyšok v budúcej sezóne. Bude to samozrejme záležať aj od toho, ako sa mi bude na týchto podujatiach dariť.
Ste pripravená na prechod z juniorského do seniorského tenisu?
Verím, že áno. Celé pôsobenie v juniorskom tenise beriem ako jednu veľkú prípravu na zápasy medzi ženami. Viem, že medzi týmito dvoma úrovňami je značný rozdiel – nielen po hernej, ale aj psychickej stránke. Bude to pre mňa veľká zmena aj z toho dôvodu, že mám stále len 17 rokov.
Je pre vás dobrým príkladom Ruska Mirra Andrejevová, ktorá je od vás o dva mesiace staršia a už sa dostala aj do semifinále Roland Garros?
Určite. S Mirrou sme kamarátky, poznáme sa odvtedy, ako sme mali 10–11 rokov. Keď som mala 12, prehrala som s ňou dvakrát 0:6… Sledujem ju, samozrejme, úspechy jej prajem. Verím, že si proti sebe zahráme aj na ženskej úrovni.
Po Wimbledone ste povedali, že každým dňom sa zlepšujete ako človek na kurte aj mimo neho. Môžete rozviesť túto myšlienku?
Snažím sa na sebe pracovať vo všetkým smeroch. Ak sa posúvate osobnostne, potom sa to prejaví aj na kurte. Dokážem si vytvoriť väčší pokoj, viac sa sústredím na zápasy. Viem, že medzi ženami to bude náročné. Chcem byť čo najlepšie pripravená.
