Martin Kližan (34) sa po dvojročnej prestávke vracia do tenisového kolotoča. Hneď na úvod treba napísať, že veľmi úspešne, keďže od začiatku sezóny vyhral už štyri turnaje ITF a v rebríčku sa vyšplhal na 484. miesto. V januári v ňom pritom nefiguroval.
Za bežných okolností by sa na bratislavské podujatie nedostal, organizátori mu však udelili voľnú kartu a jeho progres tak v prípade úspechu počas nasledujúceho týždňa môže byť ešte razantnejší.
„V prvom rade ďakujem Braňovi Stankovičovi za voľnú kartu do hlavnej súťaže. Mojim cieľom je vyhrať 1. kolo. Ďalej sa nepozerám,“ povedal pre Športweb pred začiatkom turnaja.
Svoju prvú prekážku – Čecha Dalibora Svrčinu, vyzve už dnes…
Vôbec nič neľutujem
Kližan je najlepší slovenský tenista za uplynulých 15 rokov, experti o ňom často vravia, že má obrovský talent a – nebyť komplikovanej povahy – že v kariére mohol dosiahnuť ešte viac. V rebríčku ATP bol najvyššie na 24. mieste.
Vlani v septembri sa rozhodol, že po dvojročnej pauze, počas ktorej mu vraj mimoriadne chýbal zápasový adrenalín, sa vráti do profesionálneho kolotoča. Začal takpovediac od piky, ale „všetko ide tak, ako má, s výsledkami som nadmieru spokojný,“ vraví.

Minulý rok sa opäť „zahryzol“ do práce a odletel na Floridu, kde sa pripravoval na návrat. „Samozrejme, že nič neľutujem. Dnes ma tenis baví oveľa viac ako kedysi,“ podotýka.
Počas kariéry odohral stovky zápasov, mnohé boli omnoho dôležitejšie, ako napríklad ten, ktorý ho čaká dnes. Napokon, nie je veľa hráčov, ktorí sa môžu pochváliť, že zdolali Novaka Djokoviča i Rafaela Nadala. Kližanovi sa to však v minulosti podarilo – prvého vyprevadil z turnaja v Barcelone 2018 a druhého v Pekingu 2014.
Keď sa však po pauze vracal do súťažného diania, úprimne priznal. „Bol som samozrejme viac vystresovaný.“
Uplynulých šesť mesiacov štartoval na turnajoch, kde sa tenisová kariéra väčšinou iba začína. Medzi mladými hráčmi, ktorí si kliesnia cestu hore. Pochopiteľne, Kližan bol medzi nimi hviezda, veď na konte má šesť trofejí z podujatí ATP a napríklad aj účasť v osemfinále grandslamu. Organizátori ho preto na svojich turnajoch vidia veľmi radi.
"A dávajú mi voľné karty. Nezabudli na mňa, mám s nimi dobré vzťahy. Zavše spolu spravíme deň pre detičky, ktoré hrajú tenis, takže je to dobré promo aj pre klub, aj pre samotný turnaj.
Ale potom proti mne nastúpia chlapci a zrazu hrajú svoj vysoký nadštandard. S tým však počítam, musím ich pretlačiť kvalitou," zamyslel sa.

Všetko z vlastného
Pravda, zvyknutý bol na iné. Na veľké turnaje, silnejších súperov, na tučnejšie šeky. Dnes, keď vyhrá, môže hovoriť maximálne o stovkách eur. Nefrustruje ho to? Keď sa ho na to pýtame, odpoveď je rýchla a jednoznačná.
„K tenisu som sa nevrátil pre peniaze, ale kvôli iným veciam. Tou najpodstatnejšou je emócia,“ priznal.
V rozhovore pre portál tenisovysvet.sk však uviedol, že napriek úspechom na kurte je jeho návrat na dvorce hlboko v mínusových číslach. Ide o desiatky tisíc eur. Kližan nám vysvetľuje, že napriek tomu potenciálnych sponzorov aktívne neoslovuje.
„Všetko si hradím zo svojho tak, ako som to robil celý život. Som na to zvyknutý. Sponzorov neoslovujem. No keď sa nájde na Slovensku firma, ktorá by sa nebála ísť proti prúdu a skúsiť niečo nové – pestrofarebné – a mala by dosť veľké gule na to všetko, nech sa mi pokojne ozve,“ povedal nám Kližan a vzápätí potvrdil aj svoju priamu povahu, keď si nedával servítku pred ústa.
„Firmy typu Renault alebo Pierre Baguette sa mi ani ozývať nemusia. Odpoveď by bola jasná,“ odpísal a do zátvorky vložil meno Attila Végh. Narážal tým na kauzu slávneho slovenského bojovníka MMA, s ktorým niektoré spoločnosti ukončili spoluprácu s odôvodnením, že sa zapojil do politickej kampane počas prezidentských volieb.
Aj sám sa pokúšal o politickú kariéru, jeho kandidatúra na starostu rodnej Petržalky však úspešná nebola. Koketoval so stranou Hlas-SD a keď pred pár týždňami vyhral turnaj v Taliansku, triumf venoval postrelenému premiérovi Ficovi. Ale späť k tenisu.

Jeho dnešný súper Svrčina je vo svetovom renkingu na 154. mieste. S takými vysoko postavenými tenistami Kližan po návrate väčšinou nehrával. Na otázku, či je už pripravený, odpovie nejednoznačne.
„Áno, aj nie. Pripravený som, no rebríček momentálne nemám taký, aby som sa dostal na turnaje, kde sú takíto tenisti.“
Vzápätí naznačí, aký je rozdiel medzi hráčom z 500. miesta ATP a tými, ktorí sa nachádzajú na prelome prvej a druhej stovky. „Asi v tom, že tí slabší robia viac chýb. Predovšetkým, keď je tesný stav.“
O budúcnosti nie
Keď sa ho opýtame, ako by obstál dnešný Kližan proti tomu, ktorý bol kedysi v najlepšej päťdesiatke, prichádza sebavedomá odpoveď. „Ten mladší by s určitosťou terajšieho Kližana zdolal. Ale dajte mi ešte tri-štyri mesiace a určite ho potrápim.“
Pravda, dnes sa stále nachádza len v piatej stovke renkingu, ale ciele má oveľa vyššie. „Do konca sezóny byť do 250. miesta. Tak, aby som sa dostal do kvalifikácie na Australian Open.“ A čo bude potom?
„O tom v tejto chvíli rozprávať nebudem…“