Hľadať
Denný / nočný režim
Sledujte nás
Pravda Pravda Domov podcast Výsledky výsledky

Mečíř tenis miloval, ale neznamenal pre neho všetko. V jeho ére ho mnohí považovali za najväčší talent

V jeho ére ho mnohí považovali za najväčší tenisový talent. Videli ho aj na najvyššom stupienku svetového rebríčka. Tenis miloval, ale neznamenal pre neho všetko.

19.05.2024 12:02
Miloslav Mečíř Foto: ,
Miloslav Mečíř.
debata (2)

Napriek tomu dosiahol to, čo nik iný v československom tenise. Vybojoval zlatú olympijskú medailu v dvojhre. Súčasný šéf slovenského tenisového zväzu Miloš Mečíř dnes oslavuje šesťdesiatku.

Tenisový život nie sú len desiatky turnajov a stovky zápasov. To sú aj tisíce precestovaných kilometrov. Dlhé hodiny na letiskách a vysoko v oblakoch. Únavné cestovanie. Na to si musel zvykať.

Rád spoznával nové krajiny a ľudí. Ale často preletel nekonečné oceány a potom videl vždy to isté: hotel – dvorec – letisko. „Cestovanie som od začiatku vnímal ako nevyhnutnosť.

Veľmi rád som hral tenis a veľmi som sa tešil na každý turnaj. Motiváciou bolo, že som išiel na čoraz väčšie a väčšie podujatia, čo sa stalo pre mňa hnacím motorom.“

Z dlhého cestovania bol čoskoro uťahaný viac ako zo zápasov. Ale našiel si recept, ako si spríjemňovať dlhé cesty a pobyty. Do batožiny si balil nielen tenisové rakety, ale často aj rybárske prúty.

V útlom veku trávil nádherné letá u starých rodičov. Ich žarnovický dom stál neďaleko Hrona. Pri vode vydržal celé dni. Púšťali si lodičky, stavali mlyny, budovali malé hrádze.

Miloslav Mečíř Čítajte viac Záhadný génius má 60. Veľká mačka o sebe nerada rozpráva, iní vám však povedia, že ich privádzala do zúfalstva

Ráno otvoril oči a vo vani plával kapor alebo šťuka. Starý otec priniesol prvý úlovok dňa. On ho naučil obracať sa s udicou. Ešte skôr, ako dokonale skrotil tenisovú raketu.

Miloslav Mečíř bol rybár krstený Hronom, ktorý prenikol do veľkého tenisového sveta.

Pokoj našiel pri vode

Obľúbený teleskopický rybársky prút starostlivo vkladal medzi rakety. Boli pevné a medzi nimi sa nezlomil.

„Udicu som si bral so sebou podľa toho, kam som práve cestoval. Keď som vedel, že idem na turnaj, kde sa dala zorganizovať aj dobrá rybačka, vyrazil som o nejaký deň skôr. Inokedy ma zasa prekvapili organizátori, ktorí pripravili výlet spojený s chytaním rýb.“

Čoskoro sa chýr o jeho koníčku rozletel po svete a organizátori menších turnajov ho často chytili práve – na udicu. Niekedy to bol spoľahlivejší spôsob ako výška finančnej dotácie.

Nebol sám v tenisovom svete, kto miloval rybolov. Našiel si v ňom spriaznené duše. Na ryby sa neraz vybral s Američanom Michaelom Changom.

Miloslav Mečíř po návrate zo Soulu so svojim... Foto: ČTK / Matička Petr
Miloslav Mečíř Miloslav Mečíř po návrate zo Soulu so svojim synom.

Pokladal to vždy za príjemné osvieženie vo svete tenisových povinností. Aj doma často utekal z rušného sveta k rieke či k jazeru. To bol jeho najlepší relax. Vyhľadával ticho a pokoj.

Nadchla ho príroda na Novom Zélande. Splavoval rieku v rafte a chytal pstruhy. Na jazere, do ktorého ho rieka doviedla, si presadol do lode a prespal dve noci na brehu v rybárskej chatke.

Nerozladilo ho ani to, že sadol na lep organizátorovi tohto romantického výletu. Pointa bola nečakaná: bol to reportér miestnych novín. Čoskoro vyšla veľká reportáž o ich rybárskom dobrodružstve…

Stávalo sa, že chytil rybu a hodil ju do potoka. Alebo z mora vytiahol exotický úlovok, ale keď nevedel, čo má na udici, putoval späť do vody. Najmä tie, ktoré hýrili farbami. Spomenul si na radu kamaráta, že čím krajšia, farebnejšia ryba, tým môže byť nebezpečnejšia.

Najväčší úlovok? Amur v českom rybníku. Alebo zubáč z dunajského ramena, ktorý vážil sedem kilogramov. Na novozélandskej rybačke chytil nádherné pstruhy, aké na Slovensku nebývajú bežné. Mali vyše dva kilogramy.

Ale to, že je najmä špičkový tenista, nikdy nezaprel.

„Aký máte najcennejší úlovok?“ pýtali sa ho.

Miloslav Mečíř. Foto: ČTK / Kubáni Samuel
Miloslav Mečíř Miloslav Mečíř.

„Lendla a Edberga,“ odvetil bez zaváhania.

Pohroma Švédov

V najlepších rokoch stál proti všetkým esám tenisových dvorcov. Vo februári 1988 bol najvyššie vo svetovom rebríčku – štvrtý. Ale triasli sa pred ním aj veľkí lídri. Mal Lendlov, Connorsov, McEnroov skalp. Ale azda najväčší rešpekt pred ním mali Švédi.

„Asi mi sedel ich štýl hry. V roku 1985 som na turnaji v Hamburgu postupne vyradil celú švédsku elitu – od štvrťfinále až po finále: Nyströma, Wilandera i Sündströma. Vtedy sa písalo, že som postrachom Švédov. Ale nebolo nijaké pravidlo, že som vždy vyhral, najlepším som viackrát podľahol.“

„Strašiak Švédov“ nebola jeho jediná prezývka. Najviac sa ujala Veľká mačka. Aj keď jej autor, jeden taliansky organizátor, hovoril pôvodne o kocúrovi. Il gattone.

„Pôsobí ako veľký driemajúci kocúr. Má vláčne, pomalé pohyby, akoby sa mu ani nechcelo hrať. Keď však letí loptička, vyštartuje a je jeho,“ približoval Slováka.

Jeho súperi sa neraz nestačili čudovať. Keď trávil dlhý deň na turnaji, pokojne presedel v hráčskej zóne aj hodiny. A zavše si aj zdriemol. Keď potom vkročil na dvorec, pôsobil rovnako. Trochu ospalo, trochu ležérne.

Chvíľu trvalo, kým sa prebral. Stávalo sa, že prehrával 0:2 na sety a potom zázračne obracal stratený zápas.

Každý je iný a každý aj inak prežíva zápas. Niekto emócie dusí v sebe, ďalší vyskakuje po každej loptičke a stará sa na dvorci o rozruch.

Mečíř bol stelesnením pokoja. Ba dakedy pôsobil ako flegmatik. Sotvačo ho rozhádzalo. Nelámal rakety, nepokrikoval na divákov, nehádal sa s rozhodcami. Aj jemu sa však stalo, že stratil nervy.

Miloslav Mečíř. Foto: ČTK / Kubáni Samuel
Miloslav Mečíř Miloslav Mečíř.

Povestné nervy

Na jednom z amerických turnajov ho strážca pravidiel tróniaci na umpire vytočil ako nikdy. Mal dojem, že ho nespravodlivo obrali o zopár loptičiek.

Nebola to jediná vec, ktorá ho vtedy rozladila. Ľudia korzovali okolo dvorca sem a tam ako na námestí, z neďalekého stánku sa šíril zápach hamburgerov a ťahal sa odtiaľ dym, cez ktorý v jednom rohu dvorca nebolo poriadne vidieť.

Prehrával na sety 0:2 a zúril. Dve loptičky odpálil hneď po servise mimo areál. Tričko si natiahol cez hlavu, a tak čakal na súperovo podanie.

To nebol on. Nik nemohol prehliadnuť jeho nezvyčajnú reakciu. Netrvalo však dlho, vrátil sa do svojej komfortnej zóny. Krízu prekonal a zápas ešte dotiahol do víťazného konca. Ani po rokoch si nemyslel, že mu pomohlo, že sa vtedy naštval.

„Jednoducho napätie a nervozita zo mňa spadli. Pozbieral som sa. Nikdy sa mi nehralo dobre, keď som sa hneval. Najvypätejšie úseky sú tie, keď sa láme vývoj, keď hráč cíti, že má ešte šancu. Keď sa zmieri, že zápas stratil, vtedy sa často ešte postaví na nohy.“

Historka vyššie nepatrila do Mečířovho repertoáru. Jeho súperi to o ňom vedeli. Mnohí sa usilovali ho rozhádzať, ale zvyčajne zistili, že tadiaľ cesta k úspechu neviedla. Mečířove pevné nervy sa stali povestnými.

Zato muži, ktorí stáli na opačnej strane dvorca, neraz predvádzali šou, v ktorej sa usilovali vyviesť ho z miery. Jeho trpezlivosť skúšal aj Ivan Lendl. Jimmy Connors zasa bažantom sem-tam vynadal. Keď si menili strany a prechádzali okolo neho, trochu ich zastrašil.

Miloslav Mečíř. Foto: Profimedia
Miloslav Mečíř Miloslav Mečíř.

„Mňa to potešilo, vedel som, že niečo nie je v poriadku, že Connors sa už necíti najlepšie, keď skúša také ťahy,“ tešil sa Mečíř na Connorsove komentáre. V jeho prípade bol presvedčený, že nešlo o neschopnosť ovládať sa, ale o premyslenú hru. Vedel, čo robí.

Neúčinné výstrelky

Ako majster úletov a netradičnej taktiky sa vyznamenal John McEnroe. Viackrát priznal, že nerád hrával proti Mečířovi. Nesedel mu jeho štýl.

Keď bol zápas vyrovnaný a napätie stúpalo, ťažko znášal, že ho vidí vyrovnaného. Vyťahoval svoje tradičné triky. Niekedy sa hádal do krvi o loptičku, o ktorej naisto vedel, že ju pokazil. Nebolo za tým nič iné, len úsilie zdržiavať a znervózniť súpera.

Tri razy v zápasoch s Mečířom opustil dvorec. Raz vyvádzal aj na exhibícii. Keďže v podstate o nič nešlo, cirkus si mohol v tom prípade odpustiť.

Inokedy explodoval vo finále veľkého turnaja v Dallase. V hľadisku haly sa tiesnilo dvadsaťtisíc divákov. Päť minút s ním debatoval riaditeľ turnaja, pri východe z dvorca ho presviedčal hlavný rozhodca.

Bol už zbalený, cez plece si prehodil tašku, no nakoniec sa vrátil. Mečíř v druhom sete viedol 2:1, no set stratil. „Rozhádzalo ma to,“ priznal. Ale napokon v zápase triumfoval.

Miloslav Mečíř. Foto: ČTK / AP / Rusty Kennedy
Miloslav Mečíř Miloslav Mečíř.

Vo Svetovom pohári v Düsseldorfe americký tenista nepriaznivý vývoj neuniesol. Odišiel z dvorca. A už sa ani nevrátil. Neskôr sa usiloval situáciu bagatelizovať a vyhovoril sa na zranenie.

„McEnroe bol muž dvoch tvárí,“ tvrdil Mečíř.

„Neskutočne vystrájal, no býval aj maximálne koncentrovaný a disciplinovaný. Ukázal skvelý výkon, na ktorý nebola protizbraň, ale zdupkal aj z dvorca a zdalo sa, že nezvláda ani základné údery.

Platilo to aj v súkromí. Bol plný rozporov. Občas som mal pocit, že ide o dvoch ľudí. Raz sa správal priateľsky, ústretovo, inokedy podráždene, neprístupne.“

Na Mečířa výstrelky súperov neplatili. Udržiaval sa spravidla v pohode. Nervy mal pevnejšie a odolnejšie ako boľavý chrbát, ktorý ho trápil zopár sezón a pre ktorý musel predčasne ukončiť tenisovú kariéru.

Fandil mu aj slávny režisér

Rád spomínal na finálový triumf nad Ivanom Lendlom v Key Biscane. Turnaj mal výborný zvuk, neoficiálne ho pasovali za piate grandslamové podujatie. Hralo sa na tri víťazné sety.

Mečíř mal formu, zdolal hladko aj súperov, s ktorými sa zvyčajne trápil. Súboj s Lendlom mal špeciálny náboj, obaja pochádzali z jednej krajiny, no Lendla doma vnímali ako emigranta, ktorý sa rozhodol žiť v Amerike.

Miloslav Mečíř vo funkcii nehrajúceho kapitána... Foto: SITA, Martin Mednansky
Miloslav Mečíř Miloslav Mečíř vo funkcii nehrajúceho kapitána slovenského tímu.

„Ivan bol veľký profesionál,“ spomínal. „Zvyčajne sa držal v ústraní od ostatných hráčov, mal svoj tím a maximálne sa koncentroval na zápasy. Všetko prispôsoboval tomu, aby podal stopercentný výkon.

Spočiatku nám dosť pomáhal. Keď som bol na prvých turnajoch v Austrálii, tak mi poslal špeciálne tenisky na trávu. Potom naše kontakty zoslabli, no priatelia sme zostali.

Keď sme sa stali súpermi, udržiaval si aj väčší odstup. Zdolať ho bol vždy výnimočný úspech. Víťazstvo nad ním a výhra vo finále v Dallase nad McEnroeom patrili k mojim tenisovým vrcholom.“

Z veľkých turnajov hrával najmä spočiatku najradšej v Paríži. Očaril ho tiež Wimbledon, no tam sa mu príliš nedarilo. Až neskôr si zvykol na tvrdší povrch a dosiahol dobré výsledky aj v USA.

„Vždy ma potešilo, keď ma prišli povzbudiť krajania. V Londýne i v Paríži mi v hľadisku držal palce aj veľký fanúšik tenisu, český oscarový režisér Miloš Forman.

Po jednom parížskom turnaji ma pozval na večeru do svojej obľúbenej reštaurácie, nepatrila k veľkým, ale podávali tam rôzne špeciality, navštevovali ju fajnšmekri.

Zoznámil ma tam aj s hereckými hviezdami Tomom Cruisom a Omarom Sharifom. Forman bol znalcom tenisu, s priateľom rozoberali rôzne zápasy a mal som čo robiť, aby som s nimi držal krok.“

Olympiáda ho nadchla

Úplne výnimočný bol olympijský rok 1988. Chvíľu mu patrilo vo svetovom rebríčku štvrté miesto. Už dva roky predtým a potom ešte aj sezónu po olympiáde sa držal nepretržite v prvej desiatke.

Miloslav Mečíř. Foto: Pravda, Ivan Majerský
Miloslav Mečíř Miloslav Mečíř.

V kariére zarobil vyše dva a pol milióna dolárov, ale najviac si cenil zlatú olympijskú medailu, ktorej hodnotu vyčíslili na 450 dolárov.

„Štart v Soule bol jedinečný zážitok. Vravel som si, že je nádherné, keď človek hrá pre ideu a nie pre peniaze. Rád som pôsobil aj v daviscupovom tíme, lebo tam som nikdy nehral iba za seba.

Olympiáda bola najväčším a najvýznamnejším podujatím, na akom som sa zúčastnil, tomu zodpovedá aj cena zlata. V Soule som prežíval pohodu i mimoriadnu motiváciu. Niektorí svetoví tenisti síce neštartovali, no aj tak sa na turnaji predstavilo veľa výborných hráčov.“

Olympiáda ho vždy fascinovala. „Hltal som ju v televízii, no netvrdím, že účasť na nej bola mojím snom. Zdalo sa mi to nesplniteľné, pretože tenis v olympijskom programe chýbal a na soulskú šancu čakal 64 rokov. Tešil som sa už na Los Angeles, kde mal byť tenis ukážkový šport, no nakoniec sme tam necestovali, bolo to obdobie bojkotu.“

Kľúčom na ceste za zlatom bolo semifinále so Švédom Stefanom Edbergom. V tom pamätnom roku sa stretli tri razy a vždy to boli päťsetové bitky. V dramatickom zápase v Davisovom pohári mu podľahol napriek tomu, že v piatom sete viedol už 4:1. Nakoniec sa tento set skončil 9:7…

Prehral s ním aj v semifinále Wimbledonu. Mal na dosah postup, viedol na sety 2:0 a v treťom 3:0, no švédsky tenista to otočil. V Soule si úlohy vymenili. Mečíř oslavoval postup, hoci prehrával 1:2 na sety.

„Dva razy som bol vo finále grandslamových turnajov, ktoré boli nabité všetkými esami. Chýbal mi iba malý krôčik k výhre. Keby som ho zvládol, bol by to môj absolútny vrchol, možno ešte vyšší ako zlato zo Soulu.“

© Autorské práva vyhradené

Facebook X.com 2 debata chyba Newsletter
Viac na túto tému: #Miloš Mečíř