Miloš Mečíř, legendárny tenista, jeden z najväčších slovenských športovcov všetkých čias, oslávi v nedeľu 60. narodeniny.
Nemám záujem
Pravda, na tomto mieste sme vám s ním chceli priniesť tradičný jubilantský rozhovor. „Nuž, nebude ľahké ho presvedčiť,“ usmieval sa na nás nedávno Karol Kučera, jeho niekdajší zverenec.
Predtucha, že rodák z Bojníc nestojí o publicitu, sa naplnila. „Prepáčte, ale nemám záujem,“ odpovedal nám stroho.
Nie, v žiadnom prípade za tým nehľadajte aroganciu ani nič podobné. Mečíř je dobrák od kosti, ktorý sa však rád uzatvára do svojho vlastného sveta.
Počas kariéry médiá o ňom písali, že keď čakali na odpovede, najradšej zmizol na pol hodinu v kúpeľni a dostali ich len vtedy, keď ho prekvapili a v miestnosti bol iba jeden východ.
„Najradšej mám novinárov, ktorí prídu a potom zase odídu. Bez toho, aby sa vôbec niečo pýtali,“ odpovedal im raz po anglicky. „Napíšte o mne to, čo už napísali iní,“ zdôraznil.
Taký je Miloš Mečíř – vtipný, neobyčajný, tajuplný, no predovšetkým najradšej kdesi v ústraní.
Foto: ČTK / AP / Dick Fung
Tenisový génius
Na to, čo všetko počas kariéry dosiahol, je jeden papier málo. Napriek tomu jeho športový životopis nikde na pultoch kníhkupectiev nezoženiete. Nerád o sebe rozpráva, tvrdí, že všetko už bolo vypovedané. Radi však o ňom hovoria iní.
„Miloško sem, Miloško tam… Pozdravujte Méču, úžasný chlapík,“ takto s nami končil rozhovor nedávno legendárny Tomáš Šmíd.
Napísať len, že Mečíř vyhral olympiádu v Soule 1988, dvakrát sa prebojoval do finále grandslamu a v rebríčku ATP bol najvyššie na štvrtom mieste, by bolo veľmi málo. Aj velikáni jeho generácie – od Wilandera, cez Edberga, Beckera, McEnroea či Lendla – tvrdia, že to bol tenisový génius.
Génius s vlastnou hlavou. Muž, ktorý bol možno síce trošku tvrdohlavý, ale to len preto, že na veci prichádzal rád sám. Kučera rád spomína, ako sa svojho času začali spolu učiť plávať motýlik. On to vzdal, no Mečíř o pár týždňov „zdolal“ Zlaté piesky.
Aj spôsob, akým sa pripravoval na veľké zápasy, bol – jemne povedané – netradičný. Nielen že nemal trénera, aj jeho sparingpartner bol tenisový „hobbík“.
Zubár Nagy vedel do loptičky poriadne udrieť iba z forhendovej strany. Mečíř si ho teda postavil tam, kam potreboval. Iní sa čudovali, no on takto trénoval.
„Vždy bol skromný a veľmi pokorný. Skvelý a predovšetkým múdry chlapík. Ak položíte na stôl hlavovam, on bude prvý, kto si povie, že ho ide vyriešiť,“ opisuje Kučera a spomína, ako s ním prehral nejednu partiu šachu, v ktorej mal jednoznačne navrch.
Čítajte viac Kučera, veď ty si tu v 98' zdolal Samprasa. Legendárny tenista aj dnes chodí do práce na staručkom aute, ktoré kedysi kúpil mamine
Nohy na kolená
Na tenisovom kurte ho volali – Mačka, lebo sa tak pohyboval. Ako mačka z gumy. Aj po kariére údajne ráno začínal tým, že si hlavu položil na kolená.
To, čo dnes za základnou čiarou dokáže Novak Djokovič, vedel kedysi aj Mečíř. Lenže zatiaľ čo Srb má okolo seba široký štáb ľudí, ktorý dbá na každý jeden aspekt prípravy – od spánku, cez stravu až po rehabilitáciu – on bol na to sám.
Aj so svojím „kakaukom“, ktoré si vraj neváhal vypýtať v luxusnej londýnskej reštaurácii, keď sa podával stejk. Aspoň takto to uvádzajú zahraničné zdroje z 80. rokov.
Mečíř bol pre ne neprebádaný človek s východoeurópskym prízvukom. Google vám „vypľuje“ aj story, ako meškal na svoj zápas vo Washingtone, keď sa zrazu vynoril z lesa s vysvetlením, že ho zaujali korytnačky v neďalekom jazere.
Ján Kukal zasa porozpráva, ako vo švajčiarskom Bastade chytal ryby a skoro zmeškal zápas alebo ako skoro prišiel o doobedňajšie finále proti Connorsovi, leho ho nevedeli zobudiť. Mečíř mal jednoducho svoj svet a v ňom platili jedine jeho pravidlá a nikoho iného.
Jeho tvrdohlavosť sa prejavila aj vtedy, keď do svetového tenisu vstúpili moderné technológie. Hráči – rad za radom – postupne prechádzali na grafitové rakety, „konzerva“ Mečíř však zostal pri drevenej. Iba on a Björn Borg.
Foto: Burešová / Lidové noviny / Profimedia
Chodilo sa na Mečířa
Fanúšikovia obdivovali v 21. storočí eleganciu Rogera Federera, predtým však chodili kvôli tenisovej ladnosti za Mečířom. Jeho údery neboli ako z kanóna, zdobila ich však elegancia, štýl, precíznosť a presnosť. Nikdy nie silou, všetko s rozumom. Dokonca aj legendárny John McEnroe sa na jeho zápasy rád pozeral.
Federer v bohatej kariére získal 20 grandslamových titulov, Mečíř ich mohol mať 25, zvykol vravieť jeho veľký súper Mats Wilander. Švéd s ním mal negatívnu bilanciu 4:7 a počas každého vzájomného zápasu vraj mal pocit, akoby stál na korčuliach.
"Miloš bol moja nočná mora. Nepoznal som spôsob, ako mu na kurte spôsobiť problémy. Keď som na súperovi videl, že panikári, vedel som to využiť. Pri Milošovi som však nikdy ani len netušil, čo práve prežíva.
Bol som svetová jednotka, no v zápasoch proti nemu som sa cítil ako dvojstý hráč rebríčka. Bol to génius," spomína rodák z Växjö.
Spôsob, akým súperov zdolával, dramaticky opísal aj Glenn Michibata, bývalý kanadský tenista: „Mečíř, táto veľká mačka, si na vás počká ako na korisť. Zakusne a nechá vás na dvorci vykrvácať.“
Mimochodom, Mečířovi sa počas kariéry zvyklo vravieť „Swede killer“, niečo ako „kat Švédov“, keďže sa mu proti ním mimoriadne darilo. Táto bilancia vraj má prosté vyvetlenie.
Severania sú prirodzene veľmi pokojní a nič ich nerozhádže. V Mečířovi však narazili na súpera, ktorý ich vlastnosti zdupľoval.
Nerozumeli tomu, znervózňovalo ich to.
Foto: Pravda, Ivan Majerský
Bez manierov
Mečíř je dnes šéfom slovenského tenisu. Keď ohlásil kandidatúru, všetci tušili, že mu vôbec nejde o funkcionársku stoličku, ale aj to, že ju nemôže nezískať. Tak veľmi si ho – v momentálne rozpoltenom – tenisovom prostredí vážia všetky strany.
Občas ho vídať aj v reštaurácii v Národnom tenisovom centre. „To je jedno, doneste mi, čo máte,“ odpovedal raz na otázku, na ktoré menu má chuť. Typicky „mečířovsky“. Skromne a nenápadne. Bez akýchkoľvek manierov, hoci jeho 60 rokov na tejto zemi by nejaké pokojne zniesli.
Hoci tentoraz bez rozhovoru, avšak o to úprimnejšie. Všetko najlepšie, pán Mečíř!