Matija Pecotič má za sebou dlhú a veľmi všednú kariéru. Má 33 rokov, nikdy predtým nehral na turnaji ATP, ale na staré tenisové kolená sa predsa len dočkal. Riaditeľ realitnej investičnej firmy, pre ktorého je tenis už iba akýmsi hobby, spravil dieru do sveta.
Pri svojom debute na hlavnom okruhu ATP v Delray Beach Open.zdolal Američana Jamesa Socka. Bývalú svetovú osmičku vyprevadil z kurtu po výhre 4:6, 6:2, 6:2.
Na to, aby dokonal tento zázrak, musel skôr odísť z práce… „Musel som poslať email celému tímu. Šéf ma však pustil. Teraz budem musieť požiadať o ďalší deň voľna,“ smial sa Chorvát.
Čítajte aj Vajda prvýkrát prezradil pravý dôvod konca pri Djokovičovi. Chcel by ho vídať častejšie
Vo svetovom renkingu mu aktuálne patrí 784. pozícia. Najvyššie bol v roku 2015 – na 206. mieste. Vždy mal veľké ciele, odvážne plány, všetko však zahatala operácia žalúdka. Pecotič sa tak dal na štúdium – na Harvard Business School.
A popri tom hral tenis.
„V takomto prípade musíte byť realista. Toto je bývalý hráč z top 10 s neuveriteľným množstvom tenisových skúseností a delovým podaním. Aj teraz podával rýchlosťou 215 kilometrov za hodinu. Bolo by arogantné myslieť si, že vyjdem von a vyhrám.“
Na spomínaný turnaj sa snažil kvalifikovať už dvanásťkrát predtým. Nikdy sa mu to však nepodarilo. Až teraz, na sklonku kariéry, ktorá už kariérou vlastne ani nie je. Pecotič sa tenisu venuje pre radosť. Len-tak, lebo ho miluje.
Čítajte viac Jej dedo hral s Golonkom a hovorí krásne po slovensky. Druhá mala v Trnave to, čo v Rusku nikde nie je. Čo tu našli hviezdy?
„Snažím sa využiť každý deň. Trénovať každé ráno, ak môžem, päť, či šesťkrát do týždňa. Niekedy trénujem so svojím šéfom, ktorý má 70 rokov. Aj tento týždeň som mal na opačnej strane kurtu muža, ktorému ťahá na šesťdesiat. Vždy však nájdem kreatívny spôsob, ako sa s tým vysporiadať.“
Ale aby ste úplne pochopili Pecotičovu cestu k veľkému triumfu, musíte poznať aj jeho korene. Tento Chorvát sa narodil v roku 1989 a ešte v roku 1993 býval s rodinou v Belehrade. Jeho otec, ortopéd Goran, mal v jeded deň nečakaný telefonát od priateľa, ktorý práve odcestoval na Maltu. Robil nábor na ortopedického chirurga.
„Aby mal šancu získať túto pozíciu, musel sa tam dostať do niekoľkých dní. Odletel sám a prenajal si tam dom. Nebolo to jednoduché,“ povedal Pecotič pre atptour.com.
Čítajte aj Dostal doživotný dištanc a musí zaplatiť pokutu. Tenista ovplyvnil rekordných 135 zápasov
„Ľudia hovoria, že v takomto zápase som ustál veľký tlak. Ale ak sa skutočne zamyslíte nad tým, čo urobil môj otec – mal 40 rokov, doma dve malé deti, v krajine, kde zúrila hyperinflácia. Všetky vaše životné majetky sa stali bezcennými a museli ste sa presťahovať niekam, kde nehovorili vašim materinským jazykom. Toto je skutočný tlak,“ vysvetľoval 33-ročný hráč.
Pecotičovci nasledovali otca Gorana na Maltu, na ostrov uprostred Stredozemného mora. Matija sa nikdy neprebojoval medzi tisíc najlepších juniorov na svete. Napriek tomu však poslal DVD viacerým vysokoškolským trénerom v Spojených štátoch. Glenn Michibata, vtedajší hlavný kouč na Princetonskej univerzite, mu odpovedal.
Pecotič vraví, že Michibata pokojne mohol okrúhly nosič hodiť do koša, vedel, že nebol výnimočný. Život však prináša takéto príbehy, na ich začiatku sú odvážne a nečaka né rozhodnutia. „Nebyť Glenna, nikdy by som sa nedostal do USA,“ uznáva tenista.
Pecotič mal šťastie. Do kvalifikácie turnaja v Delray Beach Open sa dostal ako náhradník. A dvojnásobné šťastie mal, keď sa ho dočasne ako tréner ujal Slovák Dominik Hrbatý, dlhoročný priateľ Pecotičovho šéfa.
Aj jeho rady prispeli k tomu, že v kvalifikácii vyradil najprv Stefana Kozlova, 222. hráča sveta a potom aj Tennysa Sandgrena, dvojnásobného štvrťfinalistu na Australian Open.
Bývalý skvelý slovenský tenista hodinu po uverejnení zdieľal náš článok a o Pecotičovi napísal toto:
„Inšpirujúce a krásne. Tento chalan trénuje často sám s nahrávacím strojom pokiaľ nenájde niekoho iného – to sa stáva veľakrát. Mnohé deti a rodičia by vyplakávali čo všetko sa nedá a koľko polien majú pod nohami. Dá sa všetko, je to len otázka vôle, obrovského chcenia a trénovania aj keď má človek limitované možnosti.“
Pecotič proti Sockovi dokonal zázrak a síce v 2. kole turnaja prehral s Davidom Gironom dvakrát 3:6, v pondelok sa v rebríčku ATP posunie minimálne o dvesto miest vyššie.
Z pohľadu hobby tenistu vec nepodstatná, ale o to viac obdivuhodná.
