Daniela Hantuchová sa na začiatku sezóny 2003 prebojovala na piate miesto v renkingu WTA, Dominika Cibulková o štrnásť rokov neskôr ešte o pozíciu vyššie. Karina Habšudová to dotiahla na desiate miesto, Magdaléna Rybáriková na 17.
Kariéru však ukončili už dávnejšie a slovenskú vlajku medzi tenisovou smotánkou viac nenájdete. Súčasnosť vyzerá takto: 91. Anna Karolína Schmiedlová, 129. Viktória Kužmová, 319. Rebecca Šramková, 343. Kristína Kučová, 425. Viktória Morvayová.
A predsa len spojenie ženský tenis a Slovensko funguje priam dokonale. Žiaľ, momentálne len v cudzích rukách.
V pondelkovom vydaní ženského rebríčka ste mohli v najlepšej desiatke nájsť až štyri tenistky, ktoré majú, resp. mali na Slovensko úzku väzbu. Tenisovo tu rástli 3. Ons Jabeurová, 8. Daria Kasatkinová, 9. Belinda Bencicová a 10. Jelena Rybakinová. Prvé dve v Trnave a druhé zasa v Bratislave.
Trnava nie je Rusko
Jabeurová je prvou africkou tenistkou, ktorá sa prebojovala do finále grandslamového turnaja. Vlani vo Wimbledone a následne ani na US Open však v zápase o všetko neuspela.
K tenisovej rakete sa dostala doma v Tunisku. „Moji rodičia sa veľmi obetovali – mama ma vozila na turnaje po celej krajine a radila mi, aby som šla študovať do špeciálnej školy. Napriek tomu, že som nemala nič na sto percent zaručené, mi verila.“
Foto: Profimedia
Keď mala šestnásť, odišla do Francúzska, potom do Belgicka. Nebola tenisovou kométou, dlho sa nevedela prebojovať do najlepšej stovky. Podarilo sa jej to až keď prišla na Slovensko. Do trnavskej EMPIRE Tennis academy. Strávila v nej dve sezóny.
„Pre mňa to tu je ako druhý domov. Poznám veľa ľudí, či už v akadémii alebo v hoteli. Je pre mňa poctou tu byť. Najprv som prišla len na pár týždňov, ale veľmi som si to obľúbila, páčilo sa mi zázemie,“ vravela v roku 2017.
V tenisovom raste jej pomohlo aj zopár rád od trénera Vladimíra Pláteníka, či intenzívna spolupráca s kondičným koučom Marošom Molnárom. „Na Slovensku je to asi ten najšialenejší chlapík. Je to vážne kvalitný kondičný tréner,“ uškŕňala sa Tunisanka na Roland Garros 2017. Práve tam sa jej v 2. kole šokujúco podarilo zdolať aj Dominiku Cibulkovú.
V Trnave ešte dlhšie trénovala Ruska Daria Kasatkinová. Má síce iba 25 rokov, ale v tenisovom kolotoči je už „stará známa“. Napokon, medzi profesionálkami debutovala pred desiatimi sezónami na Kremlin Cupe v Moskve.
Na Slovensko prišla v roku 2014. Mala sedemnásť a krčila sa kdesi v druhej polovici štvrtej svetovej stovky. Ako dôvod uviedla, že uprednostňuje trénovanie mimo veľkého mesta, lebo tam sa jej najlepšie sústredí na prípravu. V Rusku sa to vraj nedalo. Sama pochádza zo 700-tisícového Togliatti.
„Páči sa mi toto malé mesto aj klub. Cítila som sa tu fajn a dobre sa mi tu počas piatich dní trénovalo. Som tu, pretože si chcem nájsť nového trénera a myslím si, že sa mi to podarilo. Budem rada, ak sa dohodneme na spolupráci,“ povedala, keď ešte ako mladá tínedžerka prvýkrát prišla na západné Slovensko.
Foto: Profimedia
Tri roky tu spolupracovala s renomovaným trénerom Pláteníkom, v akadémii vydržala ešte dlhšie. Trávila v nej predsezónne i medziturnajové obdobia a evidentne jej to sadlo, lebo už po dvoch rokoch bola 25. na svete. Stala sa z nej vlajková loď akadémie.
Rada ide na Devín
Kasatkinová sa neskôr v Trnave stretla aj s Belindou Bencicovou. To je však už iný príbeh a oveľa viac slovenský, ako u ostatných spomínaných tenistiek.
Bencicová sa síce narodila vo švajčiarskom Flawile, ale obaja jej rodičia sú Slováci. Otec Ivan má rodinu z Bratislavy, Bencicovej dedo hrával hokej za Slovan v jednom útoku s legendárnym Jozefom Golonkom.
Pravda s ním v roku 2015 urobila rozhovor a na otázku, či neľutuje, že jeho vnučka nereprezentuje Slovensko, odpovedal: „Ťažko povedať. Keď tak premýšľam, kto by ju na Slovensku od útleho veku sponzoroval? Predsa len, ide o veľké peniaze. Keby nemala Belinda od šiestich rokov sponzora, mohol by môj syn predať dom.“
Rodičia Belindinej mamy Daniely zasa žijú v Močenku pri Nitre.
„Samozrejme, že som posudzovala aj iné miesta, kde by som mohla trénovať, ale toto mi prišlo úplne najprirodzenejšie. Mám tu babičku, celú rodinu, chodím ich stále navštevovať. Veľmi sa potešili, že ma vidia častejšie, lebo keď som hrávala turnaje, boli sme spolu málo. Môžem im to teraz vynahradiť,“ tešila sa ako 20-ročná, keď sa prvýkrát ukázala v trnavskej akadémii.
Bencicová má k Slovensku mimoriadne vrelý vzťah, na jej slovenčine by ste márne hľadali „chybičky krásy“. Keď predvlani v Tokiu získala zlatú olympijskú medailu, najprv sa ponáhľala do Bratislavy – do tenisového areálu Slovana, za ktorý potom aj hrávala – len aby sa o veľký úspech mohla podeliť.
Foto: SITA/AP, Aaron Favila
„Cítim, že Slováci mi fandia. Často mi píšu na sociálne siete, že som ich. Teší ma to. Napokon, je skvelé, keď vás ľudia nepodporujú iba doma. Kúsok z tohto kovu určite patrí aj Slovensku,“ odpovedala na otázky Pravdy.
Jej životným partnerom a kondičným trénerom v jednej osobe je Martin Hromkovič, bývalý profesionálny futbalista. V Bratislave aj naďalej trávia veľa času.
Bencicová je podobný prípad ako Kasatkinová. Tiež má 25 rokov a rovnako pri nej máte pocit, že na okruhu sa pohybuje už veľmi dlho. Veď v sezóne 2015 – teda pred ôsmimi rokmi – sa prebojovala do 4. kola Wimbledonu.
To Jelena Rybakinová, rodáčka z Moskvy reprezentujúca Kazachstan, je iná story. Má o dva roky menej ako Bencicová, ale na tenisovom výslní je tiež podstatne kratšie. Ako jediná z kvarteta cudziniek, ktorým v tenisovom raste pomohlo aj Slovensko, má grandslamový titul. Získala ho vlani vo Wimbledone, pred pár týždňami zasa prehrala vo finále Australian Open.
Aj ona si vybrala Slovensko, pretože nie je príliš veľké. „A je tu vyspelá tenisová kultúra i dobré možnosti na trénovanie,“ povedala v roku 2020, pár týždňov po príchode do Bratislavy, pre denník Šport. Zaľúbila sa vraj nielen do miestnych kurtov v akadémii Dominiky Cibulkovej, ale aj do tunajších hradov. Keď je čas, „vybehne“ si na Devín.
Od príchodu výrazne napreduje. Už v roku 2020 sa dostala do elitnej dvadsiatky, o ďalších dvanásť mesiacov bola v top 15. Momentálne je táto 23-ročná hráčka svetovou desiatkou.
Bez zbytočnej skromnosti – aj zásluhou Slovenska.
Foto: Profimedia