Švajčiara, ktorý na budúci týždeň ukončí kariéru, zdolal v roku 2000 na turnaji Masters v Paríži i v auguste 2004 na ďalšom podujatí prestížnej série v Cincinnati. Jedinú prehru utrpel v roku 2008 vo Wimbledone.
Hrbatému na Federerovi vždy imponovala jeho elegancia i to, že vedel prejaviť na kurte emócie.
"Rogera si nebude tenisový svet pamätať ako rekordného grandslamového šampióna, no to je teraz vedľajšie.
Má v sebe obrovskú charizmu, ktorú iní hráči nemajú, a aj vďaka nej patrí k najpopulárnejším športovcom v histórii. Dalo sa to čakať, že skončí, už má svoj vek. Zanechá však nezmazateľnú stopu," uviedol Hrbatý.

Bývalý líder slovenského daviscupového tímu si zaspomínal na tri vzájomné duely s Federerom:
"Keď sme sa stretli v Paríži, Roger bol 30.-40. na svete. Zdolal som ho vtedy cez jeho druhý servis. Po zápase v šatni začal plakať, že končí s tenisom, pretože nevie vyhrať duel na Masters.
Bol ešte mladý a nevedel tak využívať svoje zbrane. V roku 2004 však už dominoval mužskému tenisu. V Cincinnati som nad ním zvíťazil, keď bol svetovou jednotkou a na harde ťahal vyše 20-zápasovú sériu bez prehry.

Vo Wimbledone som bol už po operácii lakťa, no ťažko by som ho zdolal, aj keby som bol úplne fit, pretože na tráve mal veľký talent a cit pre loptičku. Bol rýchly, aktívny, vedel meniť rytmus hry a účinne využíval slajz."
Pripomeňte si Hrbatého úder, po ktorom mu Federer aplaudoval:
Hrbatý zažil s Federerom zaujímavú príhodu počas OH 2008 v Pekingu:
"Roger vtedy nespal v olympijskej dedine, no prišiel tam na obed a v jedálni sa zhŕkli davy športovcov, ktorí chceli od neho autogram.
Roger poprosil, či sa môže najesť, a potom im hodinu dával podpisy. Keď dal posledný autogram, pripravili mu standing ovation. Aj preto bol všade taký populárny a obľúbený, lebo robil všetko spontánne."
