„Raz budem deťom hovoriť, že som mala tú česť byť súčasťou jej éry. Že to bola skvelá hráčka, ktorá pokorila všetky rekordy. Pre mňa bude pekné povedať, že som bola pri tom,“ vraví wimbledonská semifinalistka.
Sledujete US Open?
Priznám sa, že veľa som toho zatiaľ nevidela. Ale výsledky si vždy pozriem.
Je tam niekto, komu by ste titul špeciálne dopriali?
Nie, lebo každá tenistka, ktorá dokráča až na koniec, si to zaslúži. Je to obrovská drina. U žien to je lotéria, platí, že vyhrať môže ktorákoľvek. Azda triumfu Petry Kvitovej by som sa veľmi tešila, škoda, že vypadla. Je to hráčka, ktorá dosahuje skvelé výsledky, ale mohla dokázať ešte viac. Kedysi som si myslela, že vyhrá aj pätnásť grandslamov. Má na to. Je úžasná. US Open je ale ďaleká cesta.
Serena Williamsová veľmi túžila po 24. titule z veľkej štvorky…
Prekvapilo ma aj to, že vyhrala prvé dve kolá. V poslednom čase jej chýbali výsledky, zrejme toľko ani netrénovala. Byť stále fit a na vrchole je veľmi ťažké. Pre mňa napriek tomu zostáva najlepšou v histórii. Je to legenda. Tentoraz som však neverila, že môže vyhrať. Možno pred pár rokmi, keď sa niekoľkokrát prebojovala do finále – prekvapilo ma, ako ju to tam zväzovalo.
Foto: SITA/AP, Vincent Thian
Čo ste na nej najviac obdivovali?
Obrovskú mentálnu silu i rýchlosť, akou hrala. Ovládnuť toľko grandslamov je ako sen. Keď sa človek na ňu pozrie, povie si, že asi nebude najrýchlejšia, no ona bola všade. Na svoju stavbu tela bola veľmi explozívna. A servis? Neuveriteľný! Nie som veľkou obdivovateľkou silového tenisu, ale pred Serenou treba sňať klobúk.
A keď vám – ako budúcej mamičke – pripomenieme, že posledný grandslam vyhrala v 9. týždni tehotenstva?
Uf, to bola veľká vec. Predsa len, začiatok sprevádzajú všetky možné pocity. Nevolnosť, únava… Ja som neprežívala nič hrozné, no vedela som, že je to niečo iné. Nebola som stopercentne fit. Je tam veľa hormónov a ona popri tom všetkom vyhrala grandslam. To je Serena.
Bol to rekordný 24. grandslam, ktorý ju posledné roky hnal späť na kurty?
Myslím si, že áno. Túžila to mať na papieri – čierne na bielom. Možno na to tlačila až príliš. Čítala som, že chce druhé dieťatko, vyhodnotila, že sú aj dôležitejšie veci ako tenis. Ten nemôže hrať do 45-ky. Zrejme už stačilo.
Spomeniete si ešte na prvý kontakt s ňou?
Asi to bolo na niektorom z grandslamov – buď na Roland Garros alebo vo Wimbledone, neviem už presne. Bolo to niekde v šatni. Mala tam položené tenisky Serena, ktoré nosila. Keď som ich videla, išla som odpadnúť. Veď dovtedy som ju sledovala iba v televízii. Bol tam z mojej strany rešpekt, veď bola hviezda.
Ako sa cíti hráčka, ktorú pavúk zvedie proti Serene? Teší sa, lebo to je životná šanca zdolať legendu, alebo skôr smútok?
Vždy záleží, v akom je to kole. Keď je to hneď na úvod, človek sa chytí za hlavu a povie si: „Ježišmaria, prečo práve ja? Nemohol to byť niekto iný?“ No keď ste ďalej, je to už iné. Ja som na ňu narazila dvakrát, nikdy som však nebola zdravotne úplne fit. Raz to bolo vo štvrťfinále, týždeň po tom, ako som vyhrala turnaj. Bola som úplne vyšťavená so zranenou nohou. Mala som formu, ale fyzicky som sa cítila bezradne. Viete si asi predstaviť, aké to je nastupovať v takomto stave proti Serene. Na Roland Garros sa mi s ňou stalo niečo podobné.
Foto: MATTHEW STOCKMAN / Getty images / Profimedia
Ale nechceli ste si to nechať ujsť…
Veď to. Ak by som mala nastúpiť proti inej súperke, na kurt možno ani nejdem. Ale toto bola Serena, duel proti nej som nemohla zmeškať. Nikdy neviete, či príde ešte takáto príležitosť. Po celý čas som dúfala, že keď dostanem tretiu šancu, budem pripravená. Žiaľ, nedostala som ju už. Mrzí ma to, lebo proti iným veľkým hráčkam – vrátane jej sestry Venus – som zviedla omnoho viac bitiek. Asi mi nebolo súdené.
Akým hráčkam mohla Serena vyhovovať?
Všetko sa vždy odvíjalo jedine od nej. Ak mala deň, sfúkla každú. Nie nadarmo vyhrala toľko grandslamov, jednoducho bola lepšia ako ostatné. Mala však aj zápasy, v ktorých hrala otrasne a vedela prehrať s kadekým. Vždy bola na kurte agresívna, z toho však občas pramenili nevynútené chyby. Ale všeobecne jej stačilo zahrať vyšší štandard.
Je prístupná?
Je to Serena Williamsová, vyžarovala z nej akási aura. Budila medzi nami rešpekt. Vždy som ju pozdravila a ona mi slušne odzdravila. Neboli sme kamarátky, sme iná generácia, pochádzame z rôznych krajín. Mala svoj tím, žila si skôr v bubline. Tuším len s Caroline Wozniackou sa rozprávala viac.
Našli sa hráčky, ktoré ju kvôli jej dominancii neznášali?
Viem, že s Mariou Šarapovovou to mali kadejaké. Tie sa teda nemuseli. Ruska ju tuším raz zdolala a potom koniec. Už nikdy. Serena jej viac nič nedovolila, predvádzala proti nej neskutočné výkony.
Cyklistický pelotón mal vždy vo svojom strede tzv. šéfa, barda, ktorého ostatní rešpektovali. Bola ona niečím podobným?
Tenis je veľmi individuálny šport, tam nie je žiadny veliteľ. Každý si ide za seba. Rešpektovali sme ju, ale to je tak všetko.
Keď sa vraví, že už nikdy nebude tak, ako bolo predtým, platí to o aj o tenise a Serene?
Prekonať jej rekordy bude náramne ťažké a trúfam si povedať, že tak skoro sa to ani nepodarí. Zatiaľ tam nevidím nikoho takého dominantného. Serena vyhrávala už vo veľmi mladom veku. Určitý čas bude v ženskom tenise pokoj (úsmev).
Čítajte viac Koniec fenomenálnej jazdy. Serena už ďalšie eso nepridá
Ten je veľmi nevyspytateľný, v semifinále grandslamov často chýbajú renkingovo najlepšie postavené hráčky. Je to dobre?
Sú tam minimálne rozdiely. Hráčky, ktoré sú okolo stovky, ba aj nižšie, urobili veľký skok vpred. Už žiadna tenistka vopred nemôže povedať, že ju čaká ľahký zápas. Je to lotéria, ale zároveň veľmi zaujímavá. Dnes nemám chuť sledovať prvé tri kolá na mužskom grandslame, lebo Djokovič a Nadal vždy s prstom v nose vyhrajú. Zaujímavé je to až od štvrťfinále. Medzi ženami to je iné.
Ak sa raz budete – už väčším deťom – rozprávať o svojej kariére. Čo im poviete o Serene?
Že som veľmi rada, že som mala tú česť byť súčasťou jej éry. Že to bola skvelá tenistka, ktorá pokorila všetky rekordy. Pre mňa bude pekné povedať už iba to, že som bola pri tom.