„Tá ma prekvapila. Videl som ju pred pár rokmi a nepáčila sa mi vtedy. Aj tenisové cesty sú zrejme nevyspytateľné,“ smeje sa renomovaný tréner.
Prekvapil vás aj Nadal?
Priznám sa, že aj on. Tipoval som skôr, že Djokovič ho vo štvrťfinále zlomí. Novak však hral vo veľmi zvláštnom mentálnom nasadení. Vo štvrtom sete akoby ani nemal chuť bojovať. Nevravím, že by si neveril, skôr je to o tom, že veľmi chce, aby ho ľudia mali radi. Keď to tak nie je, opúšťa sa. Zbytočne to rieši, lebo v súčasnom stave by mal Nadala zdolávať.
Je to voči nemu nespravodlivé?
Takto by som to nestaval. Hráč jeho kalibru by sa mal vedieť povzniesť a hľadať si iné ciele – skôr výkonnostné. Dosť ho to brzdí.
Bol Nadal dominantný ako po iné roky?
Nie úplne, trápil sa už v osemfinále s kanadským mladíkom. Proti Zverevovi mal azda aj šťastie, lebo súper hral dobre, ale zranil sa. Rafa nie je najmladší, jeho vôľa je však neuveriteľná. Práve tá možno chýba mladším. Nechcú sa učiť. Ivaniševič svojho času trénoval Raoniča a vraj neustále počúval slovíčko „nie“. Chlapci by chceli vyhrávať grandslamy, ale veľa pre to nerobia. A to už nehovorím o tom, že Nadal neustále bojuje so zraneniami.
Nenafukujú sa trošku?
Ťažko sa mi k tomu vyjadruje, sú to interné veci. Ale príde mi to nereálne, lebo ak by jeho zranenie bolo natoľko vážne, tak nemôže hrať takto úžasne. Je to zvláštne. Nedáva mi to zmysel.
Mats Wilander často opakuje, že v päťsetovej bitke by sa to mohlo proti nemu otočiť. Čo ho oprávňuje myslieť si, že by Nadalovi došiel dych?
Tuším v Ríme to s ním vyzeralo všelijako. Nie je to o kondícii, je možné, že naozaj má problém, ktorý ho môže občas obmedzovať.
Ako by obstál Nadal verzia 2005 s tým dnešným?
Ten mladší bol lepší. To však neznamená, že by aj vyhral. Na Nadalovi je zaujímavé, že už nemá toľko energie ako kedysi, ale napriek tomu stále vyhráva. Klobúk dole pred ním. Je mi sympatický ako tenista, ale aj ako človek.
Teraz má šancu na kalendárny grandslam – skúsi ju využiť?
Nemá čo stratiť, dá do toho maximum. Je v situácii, že aj keby ho zradilo zdravie, tak na ďalší týždeň už nemusí cestovať na turnaj. Vo Wimbledone bude veľa záležať na žrebe či počasí. Potrebuje slnko a pomalšie podmienky. Určite to skúsi.
Nestal sa z naháňania grandslamov tak trošku fetiš? Akoby post svetovej jednotku už ani nebol zaujímavý…
Je to smerodajné číslo. Rozhodne o tom, koho raz budeme považovať za najlepšieho. Sú to grandslamy, ktoré Nadala s Djokovičom a Federerom naveky zapísali do histórie. Ľudia, ktorí sú zažratí do tenisu, hľadia predovšetkým na ne. <Ot>Nadal dnes vedie o dva triumfy. Je jeho náskok rozhodujúci? <Ak>Federer už podľa mňa k dvadsiatim víťazstvám ďalšie nepridá. Má svoj vek a dlho pauzoval. Djokovič manko zmazať môže. Pár rokov kariéry má ešte pred sebou.
Čítajte viac NÁZOR: Nadal je antukový boh. Reči o konci berte s rezervou
Šéfka Roland Garros Amelie Mauresmová naznačila, že atraktivita ženského tenisu kríva. Súhlasíte s ňou?
Ženský tenis bol vždy v tieni mužského. Treba však povedať, že jeho úroveň v posledných rokoch padla. Dievčatá hrajú s veľkou mierou rizika, keď nemajú deň, robia chyby. Keď sa dnes dostanú k solídnym peniazom, stúpne im ego. Potom sa s nimi ťažko pracuje. V kolotoči vždy boli nejaké vzťahy medzi trénermi a hráčkami, ale to, čo sa deje dnes, to som nikdy nezažil. Je to extrém. Nemá to nič spoločné s profesionalitou. Tréner stráca páky a nemôže pritlačiť, vytráca sa rešpekt.
Kedy sa to zlomilo?
Niekedy v roku 2012. Sestry Williamsové, Belgičanky Clijstersová s Heninovou, Srbky Jankovičová a Ivanovičová, Davenportová, Šarapovová, Li Na či Mauresmová boli oveľa komplexnejšie. Ľudia sa na ne chodili pozerať. Vedeli podržať loptu, ich údery boli omnoho variabilnejšie.
Mauresmová sa však nakoniec ospravedlnila…
WTA bojuje o prežitie. Vie, že keď nebudú mať divákov, stratí sponzorov. Silná generácia sa vám nenarodí zo dňa na deň, treba ju budovať. Mauresmová bola určite pod veľkým tlakom, hráčkam sa to akiste nepáčilo. Realite sa však treba postaviť čelom.
Našiel tenis v Paríži novú ženskú superstar? Iga Swiateková hrá agresívne, je milá, sympatická…
Stáva sa z nej veľká hviezda, ale treba povedať aj B. Ak nebude mať adekvátnu súperku, ani ona nikoho nebude zaujímať. Tenis potrebuje rivalitu, aspoň pár hviezd, ktoré to oživia. Viacerým chýba komplexnosť. Nejde totiž len o tenis, ale aj o psychiku. Byť pripravený zvládnuť úspechy a tlak okolia. Prispeli k tomu aj médiá a sociálne siete. Pozrite sa, čo sa stalo s Osakovou.
Keby neboli Nadal s Djokovičom, nehovoríme dnes to isté aj o mužoch?
Je to možné. Páči sa mi Zverev, ale je zrejmé, že problémy, ktoré mal, nezvládol najlepšie. To sú tie deficity. Mnohým chýba správne vedenie.
Je Swiateková taká dobrá iba na antuke, alebo bude dominovať aj na iných povrchoch?
Iga ma dosť prekvapila. Pred pár rokmi som bol na 25-tisícovom turnaji s Kalininovou, nedokázala tam spraviť jediné kolo. Ani technicky sa mi nepáčila. Cesty tenisové sú asi nevyspytateľné. (úsmev) Špička je v kríze, Swiatekovej nestačí. Kontaveitová je druhá na svete, no ja si nespomínam, kedy naposledy prešla cez 2. kolo.
Má vo Wimbledone väčšiu šancu uspieť Swiateková alebo Nadal?
Nadal. Antuka s trávou sa nedá porovnávať, je to úplne iná stabilita hry.
Briti nesúhlasia s tým, aby na turnaji štartovali Rusi. Cítiť v zákulisí napätie medzi ruskými hráčkami a zvyškom sveta?
Od minulého Wimbledonu som si dal pauzu. Viem však, že Ukrajinky majú s Ruskami veľký problém. Najhoršie to znáša mladá Kosťuková, tá dokonca odišla z kurtu. Je to obrovské nešťastie, ale ruskí tenisti za to nemôžu. Navyše, drvivá väčšina z nich dlhodobo žije mimo vlasť. Šport mal vždy vlastný svet a tak by to malo aj zostať.