„Ak sa mu to podarí, jeho veľkí rivali ťažko nájdu odpoveď,“ vraví americký novinár Matt Zemek, tenisový expert, ktorý publikuje pre portál Tennis with an accent.
Od čias Peta Samprasa čakáme na Američana, ktorý by sa na dlhé roky usadil medzi svetovou elitou. Kde je?
Som ďaleko od toho, aby som povedal, že raz ním bude Sebastian Korda – v každom prípade v ňom vidím veľký potenciál. Zvláda krízové situácie, má kompaktné a plynulé údery. A má aj výborný inštinkt, ktorý je čiastočne daný aj tým, že jeho otec (Petr Korda, pozn. red.) bol niekdajší skvelý športovec. S týmto súvisí aj jedna zaujímavosť.
Aká?
Jeho rodičia vyrástli v Československu, Petr ho preto po celý čas viedol k európskemu bekhendu, nie americkému. Podľa viacerých expertov, napríklad Tima Mayotta, bývalého hráča top 10, učia v amerických akadémiách nesprávnu techniku tohto dôležitého úderu. Korda sa tomu vyhol a to môže byť detail, ktorý mu nakoniec pomôže.
Obstál by Sampras v konkurencii Rogera Federera, Rafaela Nadala a Novaka Djokoviča?
Pete by akiste prehral väčšinu zápasov proti hráčom veľkej trojky v najlepšej forme. Ale so svojím servisom by aj v ich konkurencii ovládol Wimbledon. Samprasovo podanie je jednoducho najlepšie v histórii. Djokovič ho má v posledných troch sezónach vynikajúce, o Federerovi sa vraví, že jeho servis patrí medzi to najdokonalejšie, čo tenis kedy videl, no ani tak nemajú na Samprasa. Zaujímavá by bola ich konfrontácia na betóne, Sampras by proti nim potreboval pár brejkov. Tu si už nie som istý.
Adoptovali si Američania niekoho z veľkej trojky, keďže v nej nemajú svojho hráča?
Myslím si, že áno. To, čo robí Federera, Nadala a Djokoviča mimoriadne zaujímavými, je, že sú to tri veľmi odlišné osobnosti, ktoré pochádzajú z rôznych kultúr. Ak by dvaja z nich boli z jednej krajiny a hrali podobným štýlom, ich rivalita by ani zďaleka nebola taká strhujúca. Pre mnohých fanúšikov nie je problém nájsť si medzi nimi jedného neobľúbenca alebo fandiť dvom naraz. Ale nemilovať ani jedného z nich? To sa hádam ani nedá. Pri veľkej trojke neexistuje priestor pre ľahostajnosť.
Foto: SITA/AP, Reuters
A čo novinári? Dokážu na nich hľadieť objektívne?
Či sa dokážu odosobniť, je jedna vec, oveľa väčšou témou je však obrovský tlak trhu na ich písanie. Obchodný model je dnes postavený na zobrazeniach stránok, klikoch a reklame. Novinári majú preto tendenciu skôr polarizovať ako informovať. Vyvolávať emócie a nie informovať. Na veciach, ktoré by si nemali vyžadovať príliš veľa pozornosti – napríklad ak Djokovič hodí raketu – si doslova zgustnú.
Poviete si občas aj pri článkoch vašich kolegov, že to je cez čiaru?
Jednoznačne. Mnoho z nich je neférových k niekomu z veľkej trojky. Kŕmia emócie a konflikty, nič viac. Nezameriavajú sa na skalných fanúšikov tenisu, ale bežných predplatiteľov novín, ktorí o tenise veľa nevedia. Ponúkajú im emocionálne živé príbehy namiesto triezveho spravodajstva.
Srbský renomovaný novinár Sašo Ozmo nám nedávno tlmočil svoj pocit, že médiá na Západe nie sú k Djokovičovi férové. Mal pravdu?
Je to tak. Americký magazín Sport Illustrated v polovici 80. rokov uverejnil na titulke fotografiu Ivana Lendla s popisom: Šampión, ktorý nikoho nezaujíma. Ivan vyzeral na fotografii pochmúrne a v texte ho autor vykreslil ako stoického, neveselého športovca z Československa, ktorý je akože v kontraste k žiarivým Američanom Connorsovi a McEnroeovi.
Aj dnes existuje tendencia vykresľovať športovcov zo strednej a východnej Európy ako – v horšom prípade – malých darebákov. Na rozdiel od športovcov zo Západu ich médiá akosi odmietajú poľudštiť. Novak má 20 grandslamových titulov ale väčšinu kariéry strávil pod ťarchou a stereotypmi západných médií. Presne ako Lendl pred 35 rokmi.
V uplynulých mesiacoch mu poškodili aj vyhlásenia k vakcíne proti koronavírusu…
Jeho postoj k očkovaniu v skutočnosti vôbec neprenikol na americkú športovú scénu, pretože ľudí u nás zaujíma predovšetkým to, ako sa Covid-19 dotkne amerického futbalu. Väčšina tenisových fanúšikov po celom svete už má svojho hráča z veľkej trojky dávno vybraného a postoj k vakcíne na tom nič nezmení. Priaznivci Federera a Djokoviča budú mať k sebe vždy ďaleko. Jedinou zmenou v uplynulej dekáde je to, že Nadalov fanklub, ktorý dlho Federera neznášal, s ním zrazu sympatizuje. Pochopil, že najväčšou hrozbou pre Španiela už nie je Roger, ale Novak.
Médiá mu však vyčítajú aj nevhodné správanie na kurte…
Občas preháňa, to je pravda. No tlač to zasa zneužíva. Mala by to predsa ignorovať.
Vlani, keď Djokoviča organizátori vylúčili z US Open, prakticky všetci súhlasili. Bolo to správne rozhodnutie?
V zmysle pravidiel áno. Ale znamená to, že Djokoviča mali poslať z Flushing Meadows naozaj domov? Nemyslím si to. V každom športe by sme my dospelí mali používať nielen pravidlá, ale aj zdravý rozum.
Ak sa teraz zhodneme na tom, že Djokovič v mediálnej sfére nie je taký populárny ako jeho rivali, ako je to medzi tenisovými fanúšikmi?
Novak je hviezda pre desiatky miliónov ľudí po celom svete. Najväčšie tenisové arény často zapĺňajú tisícky Srbov. Predstava, že Djokoviča ľudia nemilujú, je falošná. A že Federer s Nadalom majú početnejšie fankluby? To z nich predsa nerobí lepších tenistov. Ich vzájomné finále vo Wimbledone 2008 zostane nesmrteľné – Roger absolútne pretvoril tenisové fanúšikovstvo na celej planéte a Rafa sa mu zrazu začal približovať.
Djokovič však v uplynulých rokoch vystúpil z ich tieňa a v mnohom ich už aj prekonal. Je to jeden z najväčších úspechov v histórii športu. Jeho kariéra sa rozbiehala neskôr, Federer mal v tom čase už jedenásť grandslamov. A byť prvým je predsa len akési privilégium.
Čítajte viac Ešte jeden grandslam pre Djokoviča a dosť? Neprekvapilo by ma to
Djokovič získal z dvadsiatich veľkých titulov v New Yorku iba dva. Prečo tak málo?
Finálové zápasy sa na US Open nehrajú v nočných hodinách tak ako v Melbourne. Navyše, v New Yorku je veľké vlhko, ktoré vyčerpáva. Aj v Tokiu sme videli, že Djokovič si slnečné lúče neužíva.
Veľká trojka má aktuálne po 20 grandslamových titulov. Kto je dnes pre Djokoviča najväčším rivalom?
Nadal. Proti sebe odohrali takmer 60 zápasov. Ich tretí set na tohtoročnom Roland Garros vojde do dejín – bol jedným z najlepších v histórii tohto športu. Ja osobne si ho zapamätám do konca života. Žiaľ, veľa ďalších zápasov už proti sebe neodohrajú.
V otázke najlepšieho hráča všetkých čias máte jasno?
Zrejme to bude Djokovič. Síce nie s veľkým, ale s dostatočne zreteľným náskokom. V uplynulých troch rokoch ovládol niekoľko kľúčových zápasov. Ak vyhrá US Open, Federer s Nadalom už iba ťažko budú hľadať odpoveď.