Chorváta odborníci považujú za jeden z najväčších tenisových talentov na okruhu. Je to váš najvzácnejší skalp?
Veru, je to ťažký a nepríjemný súper – veď na US Open hral vo štvrťfinále. Som rád, že sa mi ho podarilo zdolať. Hráča s takýmto menom som z turnaja ešte nevyradil. Hádam mi táto forma vydrží aj naďalej.
Čo bol základ úspechu?
Mentálna príprava. V Paríži vládnu doslova katastrofálne podmienky – na kurte bolo jedenásť stupňov, zamračené, fúkal silný vietor, dokonca aj mrholilo. Neskutočná zima. Ale čo sa dalo čakať, vedeli sme, že na októbrovom Roland Garros to inak nebude. Za každého stavu som bojoval o každú jednu loptičku. Oplatilo sa. Iné vysvetlenie nemám.
Na konci apríla ste v rozhovore pre Pravdu povedali, že sezóna sa podľa vás tento rok nereštartuje. Opak je však pravdou a vy ste dosiahli ďalší životný výsledok. Prospela vám pauza?
Asi áno. Počas kariéry som nikdy nemal takýto dlhý oddych – maximálne mesiac po sezóne. Počas nej som sa sústredil na svoje nedostatky. Keď sa začali veľké turnaje, cítil som obrovskú radosť. Konečne sa pohybujem medzi hráčskou špičkou – súperenie s ňou mi evidentne prospieva.
Dominik Hrbatý o vás dlhodobo vraví, že s vašou hrou môžete pomýšľať aj na elitnú šesťdesiatku. Jeho slová teraz potvrdzujete. Zmenilo sa niečo?
Aj ja som si vedomý, že herne som na tom lepšie, ako ukazuje samotný rebríček. Dominik mi to niekoľkokrát povedal aj osobne. Bol som už vo svetovej stovke, viem, že sa tam dokážem vrátiť. Potreboval som však zmeniť určité veci – možno aj pohľad na tenis. Bol som zbytočne veľký perfekcionista, vytváral na seba obrovský tlak. Pomohli mi aj tréneri Tóth s Olaszom. Zrejme som mentálne dorástol. Už nechcem iba drieť ako divý – doviedlo ma to k tomu, že som sa tenisom presýtil. Mal som od seba veľké očakávania a keď mi to nešlo, večne som bol nespokojný.
Vaším ďalším súperom bude mladý Rakúšan Rodionov. Čo o ňom viete?
Párkrát som ho už zaregistroval. Je to nepríjemný ľavák, ktorý v minulosti vyhral nejaké challengerové podujatia. Aj keď som rebríčkový favorit, nič to neznamená. Pravda je taká, že po reštarte dokáže zdolať každý každého. Nepodcením ho. Budem hrať ako proti Čoričovi – bojovať o každú loptu.
Tenisoví experti vravia, že pod vplyvom počasia je to iný antukový turnaj ako zvyčajne. Ako sa to prejavuje?
Nedá sa to vôbec porovnávať. Počasie totálne zmenilo tvár tohto grandslamu. Chlad, dážď, tma – to všetko ovplyvňuje hru. Loptičky sú ťažšie, menej lietajú, majú menší odskok. Hráči sa viac nadrú, výmeny sú dlhšie a namáhavejšie. Mnoho tenistov sa v nedeľu sťažovalo, ale čo sa dá robiť? Jedine s tým bojovať. Navyše, organizátori prišli s novou značkou loptičiek. Správajú sa inak ako tie staré.
V čom sú covidové opatrenia iné oproti New Yorku?
V Paríži to je horšie – zatiaľ čo v Amerike všetko klapalo od a až po z, vo Francúzsku je to biednejšie. V hoteli sa pohybujeme medzi bežnými turistami, chodia s nami aj vo výťahu. Na tréningové dvorce zasa chodíme peši. Aj na výsledky testov sme čakali príliš dlho. Od bubliny to má ďaleko. Na US Open sa v tomto smere Roland Garros vôbec nechytá. No nebudem sa sťažovať – hlavne, že sa hrá.