Všetko však mohlo byť inak. Sedemnásťnásobný grandslamový víťaz v nedávnom rozhovore s Grahamom Bensingerom priznal, že s rodinou mali možnosť opustiť krajinu. Neurobili to. Aj keď by si týmto krokom uľahčili život.
Djokovič sa zdôveril, že na začiatku kariéry sa mohol stať britským občanom.
„V juniorskom veku, v kategórii do 12 či 14 rokov, som sa zaskvel na viacerých medzinárodných turnajoch. Nebolo prekvapením, že som vzbudil pozornosť viacerých hráčskych agentov. Keď som mal 14 rokov, dostali sme ponuku na zmenu srbského občianstva na britské,“ spomína Djokovič.
Domov bol niekde inde
Dodal, že išlo o veľmi lákavú ponuku:
„Vyriešila by všetky naše problémy, napokon sme na ňu neprikývli. Aj keď by sme mali všetko… Mojim rodičom prisľúbili prácu, dostali by sme aj dom.“
Djokovič nevie odhadnúť, čo by mohlo priniesť prikývnutie na ponuku presťahovať sa.
„Samozrejme, konečné rozhodnutie urobili rodičia, aj keď ma zapojili do rozhovorov. Osobne som nechcel odísť do Anglicka, kde som nepoznal nikoho. Chcel som zostať tam, kde som mal kamarátov, celý život, kde sa rozprávalo mojím rodným jazykom. Tam, kde bol môj domov. Necítil som to tak, že by som bol v Anglicku šťastný,“ myslí si o tri dni 33-ročný Djokovič.
Podobný názor má aj Djokovičova mama Dijana:
„Človek nemôže predať svoju dušu, ani to, kým je. Čo sa týka mňa, nevedela by som tam žiť. Je pravdou, že deti mohli chodiť do lepších škôl a trénovať v lepších podmienkach. Nikto by však s touto zmenou nebol šťastný. Novak by za Anglicko, Britániu nevedel hrať tak ako za Srbsko. Celým svojím srdcom.“
Desať mariek
Djokovič hovoril aj o tom, ako sa do tenisu zamiloval, keď mal štyri roky. „Môj otec mi kúpil raketu, a pred reštauráciou mojich rodičov boli tri kurty. Športové gény sú súčasťou mojej rodiny, takže nebolo prekvapením, že som sa stal športovcom,“ vrátil sa k detstvu.
Jeho kariéra si vyžiadala obetu, rodina si prešla ťažkými časmi. Djokovič pripomenul aj príhodu s otcom Srdjanom z 90. rokov, keď sa Juhoslávia rozpadla:
„Pamätám si, keď raz otec ukázal na 10 nemeckých mariek a povedal, že je to všetko, čo máme. Zdôraznil, že viac ako inokedy musíme zostať spolu, prekonať to a nájsť východisko. Bol to veľmi silný a šokujúci moment v čase, keď som vyrastal, ale aj v našich životoch. Podarilo sa to, pretože moji rodičia sú skvelý tím.“