Úprimná spoveď tenisovej kométy. Veľké očakávania vyústili do depresií
Do tenisového sveta vletela ako kométa. Cori "Coco" Gauffová si v pätnástich rokoch v grandslamovej premiére zahrala v osemfinále Wimbledonu a rovnaký výsledok zopakovala aj na tohtoročnom Australian Open.
Zažiarila prístupom na kurte i mimo neho, no prežila aj ťažké chvíle. Americký 16-ročný supertalent porozprával na stránke Behind The Racquet o trńistej ceste raketového vzostupu.
Tá najmladšia
"Počas celého svojho života som bola tou najmladšou hráčkou, ktorá dosiahla taký či onaký míľnik, čo viedlo k očakávaniam, po ktorých som netúžila. Napríklad, že sa musím veľmi rýchlo stať dobrou hráčkou. Prinieslo to tlak v súvislosti s tým, že to musím urobiť rýchlo.
Skutočne dobré výsledky prišli až vtedy, keď som si to prestala pripúšťať k telu. Tesne pred Wimbledonom, približne na prelome rokov 2017 a 2018 som sa snažila zistiť, či je robím to, čo chcem. Vždy som mala dobré výsledky, takže v tom nebol problém, len som sa sa pristihla pri tom, že si neužívam, čo som milovala.
Uvedomila som si, že potrebujem začať hrať pre seba a nie pre iných ľudí. Približne rok som bojovala s veľkými depresiami. Bolo to pre mňa doteraz najťažšie obdobie.
Aj keď som mala okolo seba kamarátov, mala som pocit, že v skutočnosti pri mne nie sú. Keď vidíte svet v temných farbách, žiadne pozitíva si nevšimnete. To je asi najťažšia časť zo všetkého. Nemyslím si, že to veľmi súviselo s tenisom, možno len tak, že nejako musí zapadnúť do môjho života.
Vedela som, že chcem hrať tenis, ale nevedela som, ako sa cez toto dostať. Zašlo to tak ďaleko, že som rozmýšľala nad ročnou pauzou, aby som sa mohla sústrediť len na život.
Zavrhnúť túto myšlienku bolo správne, ale bola som blízko k tomu, aby sa to nestalo. Bola som jednoducho stratená, zmätená a premýšľala som nad tým, či to chcem ja alebo iní. Strávila som dlhý čas, keď som len tak sedela, rozmýšľala a plakala.
Foto: SITA/AP, Charles Krupa
Cori Gauffová Cori Gauffová.
Lámanie bariér
Posilnilo ma to a spoznala som sa oveľa lepšie než kedykoľvek predtým. Každý sa ma pýta, ako dokážem byť na kurte taká pokojná. Myslím si, že je to tým, že som prijala to, kým som – po tom, ako som prekonala ťažké chvíle môjho života. Keď som teraz na dvorci, som za to naozaj vďačná. Jednou z najväčších vecí je pokračovať v lámaní bariér.
Zároveň sa mi nepáči porovnávanie so Serenou či Venus Williamsovými. Zatiaľ ešte nie som na ich úrovni. Nie je férové porovnávať ich s niekým, kto stále len začína. Nie je to správne, stále sa na ne pozerám ako na svoje idoly.
Keď sa pozriete na všetky ich úspechy, nemali by ma zaraďovať do rovnakej skupiny. Samozrejme verím tomu, že sa raz dostanem na ich úroveň. Ukázali mi cestu, no môžem byť len sama sebou."