Po tom, ako slovenský tenista prežil po boku Chorváta Ivana Dodiga vlaňajšiu rozprávkovú sezónu, vstúpil skvele aj do novej. Na prvom grandslame roka – Australian Open – je už v semifinále štvorhry.
„Cieľ pre tento rok je jednoznačný – vyhrať aspoň jeden grandslam. Ak nám to vyjde už v Austrálii, budeme radi. Ak nie, vrátime sa k práci a budeme drieť viac ako doteraz,“ vraví elitný deblista.
Päť zápasov, bez straty setu. Nezdá sa vám, že turnajom zatiaľ prechádzate až príliš hladko?
Na prvý pohľad to tak možno vyzerá, no cesta do semifinále grandslamu nie je nikdy jednoduchá. Tým, že sme dosiaľ nestratili set, sme pošetrili sily. Dobrá správa je to najmä pre Ivana, ktorý hrá v Melbourne aj mix. V závere turnaja to isto oceníme. Faktom však je, že všetky doterajšie výsledky – vrátane semifinálového – síce vyzerajú jednoznačne, no každý zo zápasov bol náročný.
Čo si po nich s Dodigom zväčša hovoríte?
Predovšetkým nás teší, že sme do sezóny vstúpili rovnako, ako sme predošlú ukončili – v dobrom štýle, dobrým tenisom. Každého súpera nútime k tomu, aby zo seba vydal maximum, čo znamená, že aj my hráme výborne.
Po štvrťfinále ste za tajomstvo úspechu označili fakt, že si s Dodigom zakaždým viete pomôcť. Je to dôkaz toho, že vám to funguje na kurte i mimo neho?
Pravdou je, že čím dlhšie sme spolu, o to lepšie sa poznáme. Sú určité situácie, v ktorých už vieme, ako sa ten druhý cíti, či sa s ním niečo deje. Takto by to malo v deblovom páre vyzerať.
Od titulu vás delia dve víťazstvá. Rátali ste pred turnajom s tým, že by ste mohli zaútočiť na trofej?
Už na konci minulej sezóny sme vraveli, že sa zameriame na najväčšie turnaje. Preto je cieľ jednoznačný – vyhrať aspoň jeden grandslam. Ak nám to vyjde už v Austrálii, budeme radi. Ak nie, vrátime sa k práci a budeme drieť ešte viac ako doteraz, aby sme uspeli na najbližšom grandslame. Verím však, že v Melbourne vyhráme ešte aspoň jeden zápas a zabojujeme o trofej.
Foto: TASR/AP, James Elsby
Znamenalo by to, že sa pred televíznu obrazovku usadí aj Dominik Hrbatý. Daviscupový kapitán vám cez Facebook odkázal, že ak postúpite do finále, po prvý raz v živote si pozrie štvorhru…
Písal nám to aj do facebookovej skupiny, ktorú máme s chalanmi z Davisovho pohára. Urobím, samozrejme, všetko pre to, aby si ju nenechal ujsť (smiech).
Znamenal by pre vás grandslamový triumf viac ako vlaňajšia účasť na Turnaji majstrov?
Triumf na akomkoľvek grandslame je tým najväčším úspechom, aký v tenise môžete dosiahnuť. Aj keď nás od neho delia len dve víťazstvá, stále je pred nami kus práce. Nerád by som niečo zakríkol. Nechajme tieto debaty na deň, keď sa nám také niečo podarí.
Máte za sebou obdobie výnimočných výsledkov. Ste vo fáze, keď si vravíte, že nejestvuje nezdolateľný súper?
Na každého si veríme. Uvedomujeme si, že keď nás chce niekto zdolať, musí predviesť to najlepšie, čo vie. Je na súperoch, či to v danom okamihu dokážu. V prvom rade je to však o nás – musíme byť zakaždým stopercentne pripravení a vedieť zo seba vydolovať všetko.
V aktuálnom online vydaní svetového rebríčka sa nachádzate na piatom mieste. Máte niekde v mysli uložené aj číslo jeden?
To, aké číslo bude pri mojom mene svietiť tento rok, je vo hviezdach. Podstatné je, aby som predvádzal dobrý tenis. Rebríček ide ruka v ruke s výsledkami. Nikdy neviem ovplyvniť to, čo robia ostatní. Zamerať sa musím len na to, čo a ako robím ja. Keď si raz spolu sadneme po kariére, môžeme podebatovať o tom, čo sa mi počas nej podarilo, či som chcel niečo viac, čo sa dalo zmeniť. V každom prípade, posun v rebríčku ma teší.
Foto: SITA/AP, Alastair Grant
Skromnosti máte na rozdávanie, ale predsa len: cítite sa už ako deblová hviezda?
To veru nie. Tak, ako môže človek rýchlo vyletieť do výšin, môže z nich aj bleskovo spadnúť na zem. Stane sa to vtedy, keď nerobíte veci, ktoré máte robiť. Sám najlepšie viem, koľko driny ma stálo dostať sa na túto úroveň. Určite nehodlám len tak niečo zahodiť, prestať pracovať a myslieť si, že všetko už pôjde samo. Musím pokračovať v tom, čo som robil doteraz a dúfať, že za snahu budem patrične odmenený.
Mimochodom, ako teda vyzerá váš deň na Australian Open?
Je celkom náročný. Dnes som vstával o pol ôsmej, čiže dve hodiny pred rozohratím sa. Dali sme si raňajky, nasledoval odchod do klubu, pešo to máme desať minút. Rozcvička mi trvá 45 minút, rozohrávka 30 minút. Nasleduje ľahký obed, čakanie na zápas, znovu rozcvička. Potom zápas, po ňom strečing, mediálne povinnosti, masáž. Kým som prišiel na izbu, bolo pol ôsmej večer. Čiže o pol ôsmej vstávam, o dvanásť hodín sa vraciam do hotela. Veľa času na oddych veru nie je.
A keď vám nejaký zvýši, s kým ho trávite?
Sú tu so mnou priateľka s dcérkou. Taktiež ma sprevádzajú tenisový tréner Leoš Friedl s kondičným koučom Pavlom Šmelom. Do Austrálie sme odlietali už 5. januára, doleteli sme 6. Sme tu už riadne dlho, čo sa ukazuje ako správne. Robíme všetko pre to, aby sme uspeli.
Pred začiatkom turnaja sa hráči – vzhľadom na rozsiahle požiare v Austrálii – sťažovali na kvalitu ovzdušia. Pociťujete zhoršené podmienky aj v týchto dňoch?
Hneď začiatkom prvého týždňa v Austrálii zapršalo, tým sa uhasili aj posledné požiare a nepociťujeme žiadny problém. Momentálne sa domáci pripravujú na príchod oteplenia.
Ako vnímate fakt, že v súčasnosti ste jediným slovenským tenistom, ktorý stačí na úzku svetovú konkurenciu?
Teší ma, že sa mi darí a môžem spopularizovať štvorhru na Slovensku. To, že ostatní Slováci neprežívajú dobré obdobie, sa stáva. Minulý rok vyšiel Viktórii Kužmovej, hádam sa do toho dostane aj v tejto sezóne. Navyše, máme niekoľko singlistov, ktorí atakujú hranicu stovky. Už len dostať sa do nej je v dnešnej dobe veľký úspech. Konkurencia je skrátka tvrdá. Aj mne sa raz prestane dariť, vtedy to zas možno potiahne niekto iný.