Zaradiť ho medzi seniorskú elitu – to je už úloha pre niekdajšieho skvelého slovenského tenistu a daviscupového kapitána Dominika Hrbatého (41). „O rok by som ho chcel vidieť niekde okolo 120. miesta v rebríčku ATP,“ vraví tréner, ktorý včera ráno odcestoval na Taiwan.
Akí sú ázijskí tenisti?
Iní ako Európania alebo Američania. Väčšinou sú tichí a veľmi pracovití, mnohokrát je kumšt sa od nich vôbec niečo dozvedieť. Menej komunikujú a spravidla poslúchnu to, čo sa im povie. Niekedy je to aj na škodu, lebo hráč potrebuje aj vlastný názor.
Dostávate do rúk obrovský talent alebo veľkého pracanta?
Hoci bol Ceng Ťun-sin svetovou juniorskou jednotkou, platí skôr to druhé. Na kurte strávil veľké množstvo hodín, na jeho úderoch je to vidieť. Sledoval som ho počas tréningov so Stanom Wawrinkom alebo Keiom Nišikorim a dovolím si povedať, že v tomto smere za Švajčiarom ani Japoncom nijako nezaostával. Stále sa však potrebuje učiť – vedieť sa správne rozhodovať, analyzovať svoju hru, ale aj súpera na opačnej strane kurtu.
Koho zo známych hráčov na okruhu ATP vám pripomína?
Ťažko povedať – možno Španiela Alberta Montanésa, ktorý pred pár rokmi ukončil kariéru. Tiež je nižšieho vzrastu, nemá extrémne tvrdé podanie, ale rýchlo behá a vykrýva tak celý dvorec.
Vraví sa, že prechod z juniorskej kategórie medzi mužov je veľmi náročný. Čaká ho pod vaším vedením najdôležitejší rok kariéry?
Každý hráč má nejaký vývoj, niekto prechod zvládne rýchlejšie, iný zasa pomalšie. Záleží tiež na tom, ako je mladý tenista ochotný načúvať trénerovi a veriť v jeho systém. Spomínam si na svoje začiatky – keby mi Marián Vajda povedal, aby som sedel dve hodiny na strome, lebo mi to zlepší forhend, urobil by som to bez akéhokoľvek reptania. Všetko, čo mi poradil, som jednoducho zhltol. Snažil som sa rozmýšľať rovnako. Pomohlo mi to pri analýze súperov, bol som o krok vpred. Tenisti, ktorí sú v druhej stovke a nižšie, sa počas zápasov spoliehajú na pocit a nechávajú sa unášať adrenalínom. Tí najlepší ich prečítajú za pár chvíľ. To by som chcel naučiť aj Cenga.
Keď sme sa v máji rozprávali o Martinovi Kližanovi, povedali ste, že v 30-ke sa už máločo dá zmeniť. Budete teraz z pohľadu trénera vo výhode?
Určite áno. Laicky povedané – ani na vysokú školu nechodia tridsiatnici, ale podstatne mladší ľudia. V istom veku sa človek veľmi ťažko učí. Ceng je z pohľadu tenistu ako troj- či štvorročné dieťa, ktoré nasáva informácie ako špongia. Vstrebe oveľa viac podnetov ako veteráni na okruhu ATP. Niečo podobné som už zažil v Turecku – pracoval som tam so 16-ročnými hráčmi a ak neboli priveľmi tvrdohlaví, videl som, ako dokážu pracovať s informáciami. Pravda, Ceng je úplne iný level.
Foto: Pravda, Ivan Majerský
Čo vás teraz čaká?
Práve sedím vo Viedni v lietadle a čakám na štart. Na Taiwane sa zdržím iba pár dní, lebo spolu sa už v piatok presunieme do Číny. Žiadne tréningy nás nečakajú, najbližšie týždne ho budem iba sledovať, aby som vedel, na čom začneme v decembri v Mouratogluovej akadémii pracovať.
Na Taiwane sú zlé podmienky na tréning?
Od akadémie dostáva finančnú pomoc a teda by sa tam mal aj pripravovať. Navyše tam bude trénovať aj Serena Williamsová a ďalších päť-šesť hráčov z elitnej stovky. Každý tréning s jedným z nich bude neoceniteľná skúsenosť a ja ako tréner mu budem môcť na názorných ukážkach vysvetliť, čo robí zle a kde sa môže zlepšiť.
Kde by ste ho chceli vidieť o rok?
Niekde tesne pred prvou stovkou. Samozrejme, môže sa stať, že do nej vtrhne už v nasledujúcej sezóne, ak by bol nižšie ako na 120. mieste, pokladal by som to za neúspech.
Budete s ním cestovať z turnaja na turnaj?
Predbežne sme sa dohodli na sedem týždňov tréningu a ďalších osemnásť cestovania po turnajoch. Ale myslím si, že nakoniec toho bude aj viac. Predpokladám, že počas niektorých podujatí za mnou príde aj rodina – tie do tých osemnástich týždňov nerátam.
Ako ste sa spoznali?
Bolo to dávno – videl som ho, keď mal 14 rokov. Trénoval v Trnave. Dal som sa do reči s jeho otcom a zostali sme v kontakte. Vlani som mu pomáhal s taktikou počas Roland Garros a Wimbledonu, kde napokon vyhral. Postupne sa z toho vykľula užšia spolupráca.
Tušili ste už v Trnave, že raz z neho niečo bude?
Všimol som si na ňom veci, ktoré som u našich štrnásťročných chlapcov nevidel. Pre Ázijčanov je veľmi náročné preraziť medzi absolútnu elitu – väčšinou nie sú vysokí a používajú plochý servis. Majú potenciál dostať sa aspoň do najlepšej tridsiatky. Časom možno aj vyššie. V určitom momente sa však zvyknú zastaviť a nedokážu prekročiť vlastný tieň. Možno aj ja teraz zistím, že sa dostaneme po určitú hranicu a ďalej to nepôjde. Sám som zvedavý a plný očakávania.