Foto: SITA/AP, Francisco Seco
Pri všetkej úcte – skvelí tenisti, ale od absolútnej elity majú stále ďaleko.
Tolerancia voči bolesti
V nedeľu dvíhal trofej z European Open nad hlavu Brit Andy Murray. A to je už iný príbeh. Veď si len predstavte, že tento hráč vo februári iba sedel na vozíku s vystretou nohou, pretože jeho pravý bedrový kĺb neuhol ani o centimeter. Murray bol iba necelý týždeň po operácii.
"Nezasväteným sa môže zdať, že to bol iba obyčajný zákrok, pri ktorom rodákovi z Glasgowa lekársky tím vyhladil niekoľko nepohodlných hrčiek. Avšak pravda je oveľa drastickejšia:
škótskemu tenistovi spravili čiastočnú výmenu kĺbu, pri ktorej mu vrch stehennej a jamku panvovej kosti nahradili titánovou endoprotézou," takto opísal svojim čitateľom Murrayho zákrok britský denník The Telegraph.
A aby bolo vôbec možné odstrániť poškodenú chrupavku v artritickom kĺbe, lekári mu museli najprv prerezať svaly na nohe. Až potom inplantovali náhradu, ktorá – našťastie – nevyžaduje cit. To, že sa Murray s tým všetkým rýchlo popasoval, svedčí o jeho trpezlivosti, odhodlaní a mimoriadnej tolerancii voči bolesti.
„Spočiatku som len sedel v kresle a snažil sa nohou dotknúť zeme,“ vysvetľoval svoje veľké trápenie počas ceremónie v Antverpách. „Každý deň som sa posúval iba o milimeter ďalej, chvíľami som mal pocit, že nerobím žiadny progres. Frustrovalo ma to,“ prezradil.
„Alebo aby som spravil toto,“ zrazu vstal zo stoličky, ľahol si na bok na zem a do strany dvíhal svoje pravé koleno. „Prvý deň mozog vysielal do nohy signál, aby sa pohla, ale nič sa nedialo. Svaly boli akoby vypnuté. No mentálne som bol na tom ešte horšie,“ priznal.
Pomohol hráč z NHL
Jednoduchý pohyb pre zdravého človeka, špičkový tenista ho spravidla ani neregistruje. Lenže Murray bol po operácii – ubehol týždeň, dva, tri a stále nič. Až po mesiaci cítil, že veci sa začínajú uberať správnym smerom.
„Pomohol mi hokejista Ed Jovanovski. Po rovnakej operácii sa vrátil do diania v NHL už po ôsmich mesiacoch. Povedal mi, že rehabilitácia bola mimoriadne náročná, ale na jej konci sa cítil skvele. Dodalo mi to nádej, že ak budem cvičiť ako mám, dostanem šancu na návrat,“ zamyslel sa 32-ročný Brit.
V Antverpách to počas uplynulého víkendu vyzeralo ako s jeho rehabilitáciou. V semifinále aj finále najprv prehrával, ani raz sa však nezlomil. Oba duely v treťom – záverečnom – sete úspešne obrátil.
„Vo výbušnosti mu stále chýba pár percent k starému maximu. Napriek tomu je už teraz rýchlejší ako väčšina jeho súperov,“ napísal britský denník.
Foto: SITA/AP, Tim Ireland
Murray je populárny tenista. V radoch fanúšikov ale aj medzi svojimi súpermi. Prvým gratulantom po triumfe v Antverpách bol jeho finálový rival – Stan Wawrinka. Švajčiar mu zaprial všetko dobré pri sieti a v šatni pridal status aj na svojom profile na Twitteri.
„Vždy je radosť hrať proti tebe. Som rád, že si naspäť.“ Vzápätí sa pridala aj Murrayho mama Judy. Tá však namiesto slov zvolila iba vizuálnu gratuláciu. Odfotila sa s pohárom šampanského.
Keď sme pred mesiacom písali o tom, že Murray sa síce vrátil na kurty, ale na zveľadenie jeho grandslamovej zbierky to už nevyzerá, dnes to musíme odvolať. Aj naďalej platí starodávne klišé o tom, že v športe je možné všetko. A ak na jednej strane kurtu stojí nezlomný bojovník Murray, treba si ho dvakrát podčiarknuť.
Ako za starých čias?
Vo svojej kariére dosiaľ vyhral iba tri grandslamy – dvakrát Wimbledon a raz US Open. „Iba tri“ preto, že ich mohol mať oveľa viac. Napokon, do finále turnajov veľkej štvorky sa prebojoval až jedenásťkrát.
Jeho najväčším prekliatím zostáva Australian Open – v roku 2010 neudržal slzy, keď sa počas slávnostného ceremoniálu prizeral, ako víťaznú trofej dvíha nad hlavu Roger Federer. Žiaľ, toto bol iba začiatok niekoľkoročného sklamania. V Melbourne prehral vo finále aj v sezónach 2011, 2013, 2015 a 2016.
Žiadny iný muž v histórii tenisu nemá na ktoromkoľvek z turnajov kategórie major takú žalostnú bilanciu. Posledné štyri prehry mu uštedril Novak Djokovič. "No Murray si aj tak v histórii svoje miesto zaslúži.
Pre svoju dlhoročnú konzistenciu, odolnosť, s akou súperil so zraneniami i bolesťou, umenie hrať na najvyššej úrovni na všetkých tenisových povrchoch a predovšetkým schopnosť zvládnuť tlak tam, kde sa mnohým Britom podlamovali kolená – vo Wimbledone," napísal v januári americký denník New York Times.
Foto: SITA/AP, Kirsty Wigglesworth
Odvtedy ubehlo desať mesiacov. V tenisovom kolotoči sa toho až tak veľa nezmenilo – stále mu vládne dokonalé trio Djokovič, Nadal, Federer. Život Andyho Murrayho sa však za ten čas prevrátil naruby. Ale konečne tou správnou stranou.
Ak vydrží v nasadenom tempe, na začiatku nasledujúcej sezóny sa možno budú diať veci. Ako za starých čias.