„Do pamäte sa mi vryla predovšetkým sezóna 1991 – na juniorské finále US Open, v ktorom som vyhrala, sa prišiel pozrieť aj legendárny basketbalista Wilt Chamberlain. To bol veru zážitok,“ spomína si niekdajšia skvelá slovenská tenistka.
Bolo to krátko po páde železnej opony. Ako na vás pôsobili západné veľkomestá?
Do USA vtedy so mnou cestovala aj mama – bola doslova zdesená. Prišla zo socialistického bloku, kade-tade počúvala o New Yorku a neprekonateľnej Amerike. Keď však zbadala mesto, opýtala sa ma: toto sú tie vysnívané Spojené štáty? New York je veľmi špecifický – zatiaľ, čo ju vôbec neohúril, mne učaroval.
V čom?
Na to, že ide o betónové podujatie, kde je spravidla teplo, vlhko a neskutočne dusno, som sa tam cítila mimoriadne dobre. Američania vytvárajú skvelé zázemie, snažia sa byť vždy a vo všetkom naj. Je to posledný grandslamový turnaj v sezóne a oni chcú byť najväčší, najveľkolepejší a najštedrejší. Ale aj samotné mesto je nádherné.
Dlhodobý život v New Yorku by vás nelákal?
To nie. Dva týždne v roku mi bohate stačili (smiech). Trvalý pobyt na Slovensku mi absolútne vyhovuje.
Ženská časť tenisového kolotoča tam údajne rada chodí aj kvôli nákupom – Viktória Kužmová si po prvom US Open kúpila v New Yorku kabelku. Aj vy ste chodili do obchodov?
Nie som žiadna nákupná maniačka, obchodným centrám a butikom som sa skôr vyhýbala. Doniesla som si jedine vankúš s pamäťovou penou. V meste mám veľa priateľov, voľný čas som radšej trávila s nimi. Kočom sme sa previezli okolo Central Parku, boli sme na Times Square, šli sme na muzikál, do reštaurácie, alebo koncert Celin Dionovej v slávnej Madison Square Garden tesne po premiére filmu Titanic. Dokonca som bola aj na hokejovom zápase Rangers proti New Jersey.
Naposledy ste na US Open hrali v sezóne 2001 – vrátili ste sa tam odvtedy?
Nie. Tento rok som sa po šestnástich rokoch dostala do Londýna na Wimbledon. Bolo to veľmi príjemné, stretla som staré kamarátky a na chvíľku sa vrátila v čase. Bol to balzam na moju dušu. Deťom som aspoň čiastočne priblížila život, ktorý som kedysi žila. Raz sa s nimi určite vrátim aj do New Yorku.
Foto: SITA, Peter Hudec
Aká je atmosféra na US Open?
Američania sú konzumnejší ako Európania. Pre nich je grandslamový turnaj skôr atrakciou. Samozrejme – tenis je aj za morom populárny a zároveň má aj veľkú tradíciu – ale nie je to dominantný šport. Pasuje im skôr americký futbal, či bejzbal na veľkých štadiónoch. Potrebujú predovšetkým šou.
Vlani po ženskom finále miestni diváci bučali počas dekorovania víťazky Naomi Osakovej. O čom to svedčí?
O tom, že Serena Williamsová to emocionálne nezvládla. Podľa mňa ľudia bučali predovšetkým na ňu – odsúdili jej nepekné správanie.
Serena útočí na 24. grandslamový titul a rekord Margareth Courtovej. Je pod tlakom?
Samozrejme, veď niekoľkokrát bola už tak blízko. A každý ďalší nezdar ten tlak iba umocňuje. Proti Osakovej cítila obrovskú šancu, keď sa jej však prestalo dariť, vybuchla. Všetci videli, že hlavný rozhodca nespravil žiadnu chybu.
Je to podľa vás posledná méta, ktorú chce ešte vo svojej kariére dosiahnuť?
Okrem 24. grandslamu má v merku ešte jeden veľký cieľ. V histórii tenisu bolo iba niekoľko žien, ktoré si siahli na trofej z úrovne veľkej štvorky ako matky. Som presvedčená, že aj ona chce byť jednou z nich.
Nebudú jej minuloročné udalosti zväzovať na kurte ruky?
Nemyslím si to. Napokon, na US Open nevystrájala prvýkrát v živote – v minulosti tam už rozbila aj kameru. Tento rok však je predsa len iný ako lanský – do New Yorku prišla v lepšom rozpoložení, po pôrode už čo to odohrala. Otázkou však je, čo s ňou spravilo finále Wimbledonu, v ktorom dostala od Simony Halepovej poriadnu príučku. Serena bola poriadne zaskočená. Paradoxne, v Londýne to emocionálne ustála.
Foto: SITA/AP, Greg Allen
Ženský tenis je mimoriadne nepredvídateľný – tipovať na finalistky je dnes absolútne zbytočné. Je to dobre?
Kedysi laici poznali všetky hráčky z elitnej desiatky. Dnes im prídu na um sotva štyri. Ženský tenis tak predáva iba zopár tenistiek. Navrátilová, Evertová, Grafová, Selešová, Hingisová – každá jedna z nich bola pre divákov ako magnet. Pozrite sa na nedávnu svetovú jednotku Ashleigh Bartyovú – je veľmi pokorná, nikdy nebude na titulných stránkach bulváru, avšak ani zďaleka nepriťahuje masy fanúšikov. Ženský tenis dnes okrem Sereny a Marie Šarapovovej, ktoré majú svoj príbeh, nemá iné stálice. Je to akési fádne.
Pozriete si dnes radšej mužský, alebo ženský tenis?
Stále uprednostňujem ženský. Povedzme si pravdu – ak by dnes na okruhu ATP neboli Federer, Nadal a Djokovič, bavíme sa o tom istom probléme, aký dnes majú tenistky. Chýbali by lídri a rozhodne by sme sa nerozprávali o zlatej ére tenisu. Len si spomeňte, akým prísľubom bol Bulhar Dimitrov – hovorili o ňom ako o mladom Federerovi. A kde je dnes? Jeho generácia stále prešľapuje na mieste ďaleko za veľkou trojkou.
Komu fandíte z tria Federer, Nadal, Djokovič?
Najviac Federerovi – s ním a jeho manželkou som zažila určitú fázu života. Veľmi uznávam aj Djokoviča – za to, ako vystupuje, ale aj jeho mimotenisové aktivity. Navyše, trénuje ho Marián Vajda.
Prečo má Djokovič menej fanúšikov ako jeho rivali?
Lebo na scénu prišiel ako posledný.
Ako jediný z nich pochádza z východného bloku. Nie je aj to jeden z dôvodov?
Djokovič je hviezda, v jeho prípade pôvod nehrá žiadnu dôležitú rolu. Avšak, ak by bol iba priemerným hráčom, ako Srb by mal určite menej fanúšikov v porovnaní s tenistami zo Západu.
Foto: Adam Hunger
Na Australian Open Djokovič vo finále Nadala doslova prevalcoval. Je vo Flushing Meadows podobný betón ako v Melbourne?
Povrchy sa síce nelíšia, ale podnebie áno. V Austrálii je horúco, ale sucho, v New Yorku zasa teplo a vlhko. Loptičky sa v takomto prostredí správajú inak. Nepredpokladám však, že by to v ich prípadnom vzájomnom zápase rozhodlo o víťazovi.
US Open je posledným grandslamovým turnajom v tenisovom kalendári. Zohráva tam svoju rolu aj únava?
Najlepší hráči si to vedia dobre nadávkovať. Sezónu majú rozdelenú do niekoľkých častí a snažia sa, aby svoj itinerár neprepálili. Naopak, problém môžu mať slabší tenisti s menej skúsenosťami – únava sa prejaví najskôr u nich.
Federer, Nadal i Djokovič odohrali na americkom betóne pred začiatkom US Open iba po jednom turnaji. Nie je to málo?
Majú veľa skúseností, ale napriek tomu by si nedovolili cestovať do New Yorku bez akejkoľvek prípravy. Nevedeli by sa odhadnúť. Tréning je jedna vec, ale súťažné zápasy sú predsa len niečo iné. Všetci traja však majú svoj vek, potrebujú šetriť svoje sily. Predovšetkým 38-ročný Federer a často zranený Nadal.
Komu z tohto tria najviac dôverujete?
Djokovič je mentálne neuveriteľne silný – práve preto si myslím, že tento rok vyhrá on. A to aj napriek tomu, že jeho cesta do finále nebude vôbec jednoduchá.