Keď sme sa ho počas júlového ťaženia vo Wimbledone opýtali, či je rád, že sa po vleklom zranení vrátil do tenisového kolotoča, odvetil typicky poláškovsky – skromne a s nadhľadom.
„Od môjho prvého zápasu po návrate na kurty uplynulo trinásť mesiacov. Mám radosť predovšetkým z toho, že som späť, no tešia ma aj doterajšie výsledky. Sám som zvedavý, kam to napokon dotiahnem,“ zamyslel sa v rozhovore pre denník Pravda.
Nuž, na odpoveď nebolo treba dlho čakať. Stačil jeden mesiac a pár turnajov. Polášek hrá najlepší tenis v kariére, vyhráva prestížne turnaje a rebríčkom ATP letí nahor. Aj v tenise sa dejú zázraky!
Najprv bolo šťastie
Polášek spoločne s Chorvátom Ivanom Dodigom v nedeľu ovládli turnaj kategórie Masters v Cincinnati. Vo finále zdolali kolumbijský pár, wimbledonských šampiónov a v súčasnosti najlepších deblistov na svete – Juana Sebastiána Cabala a Roberta Faraha – 4:6, 6:4, 10:6.
Najprv šťastie, potom fantastické výkony. Nechýbalo veľa a slovensko-chorvátska dvojica nemusela v americkom štáte Indiana vôbec štartovať. Na turnaj sa dostala ako posledná zo všetkých prihlásených.
„Náš renkingový súčet bol pred začiatkom podujatia 67, takže ak opomeniem voľné karty, boli sme rebríčkovo najslabšie duo na turnaji,“ zamyslel sa daviscupový reprezentant Slovenska pre agentúru SITA.
Ale na kurte sa slovo najslabší razom premenilo na najlepší. Okrem Kolumbijčanov totiž Polášek s Dodigom zdolali aj slávne deblové dvojčatá – amerických bratov Bryanovcov či Kubota s Melom.
„Jeden skvelý pár za druhým – ale my sme fakt hrali dobre a som za to rád. V každom prípade je to najväčší úspech v mojej kariére,“ tešil sa 34-ročný tenista.
Ak by ste si náhodou mysleli, že 34 rokov je veľa alebo tak akurát na hľadanie si práce po kariére, tak to nie. Vo štvorhre sa vek počíta inak. Čím viac, tým lepšie.
„S viacerými chalanmi sme sa smiali, že v 34 rokoch som na štvorhru stále mladý a pokojne môžem hrať ďalších päť či šesť rokov. V podstate som skončil skoro a zároveň som aj po druhý raz skoro začal. Mnohí hráči sa rozhodnú pre štvorhru až po tridsiatke. To znamená, že teraz som v podstate stále iba na začiatku,“ vysvetľuje.
Šanca na veľké finále
Polášek ani nedúfal, že bude raketovo stúpať. Pred rokmi bol 20. hráč na svete, po triumfe v Cincinnati je v rebríčku 30. A nielen to, slovenský deblista môže reálne uvažovať aj nad záverečným podujatím roka – Turnajom majstrov.
"Je to ešte ďaleko. Na to by sme potrebovali vyhrať ešte jeden turnaj kategórie Masters alebo hrať semifinále či finále na US Open. Ideme od zápasu k zápasu a niekedy pred Londýnom sa môžeme baviť o tom, v akej sme pozícii.
Určite máme ešte šancu, ale museli by sme zostať pri týchto výsledkoch. Verím, že sa nám to podarí," povedal slovenský deblista, ktorému spoločne s Dodigom aktuálne patrí 12. miesto v rebríčku tohtoročných výsledkov štvorhry.
Radšej malé, ale isté krôčiky – žiadne unáhlené plány, či vyhlásenia. Polášek je už dosť skúsený na to, aby nelietal v oblakoch. A to aj napriek tomu, že US Open je za dverami.
„Keď budeme hrať dobre a niekto nás zdolá, tak si ten postup zaslúži. Môže sa stať, že vypadneme už v prvom kole, ale chceme hrať dobre a uvidíme, čo z toho bude,“ vyhlásil opatrne.
V tenisovom živote Filipa Poláška sa všetko na dobré obrátilo. Pricviknutý nerv medzi platničkami ho netrápi, ani v nohe mu už nebrní. Zdravie poslúcha. Ale stále platí, že všetko zlé je na niečo dobré – skvelý deblista na roky bez tenisu nehľadí s hnevom.
„Vždy budem tvrdiť, že bez tohto obdobia by som sa nikdy nedostal tam, kde som dnes. Získal som veľa skúseností – aj mimo kurtu. A práve za to som vďačný. Poviem to takto – nerád by som niečo menil v minulosti, keď som spokojný s prítomnosťou,“ dodal na záver.
A Poláškova prítomnosť veru stojí za to!