Lenže Filip Polášek (33) sa pred trinástimi mesiacmi opäť vrátil na kurty. A ako vraví – odštartoval druhú kariéru. „Tento reštart by som označil za rozprávkový,“ vraví slovenský deblista, ktorý prežíva wimbledonský sen.
Už vo štvrtok zabojuje po boku Chorváta Ivana Dodiga o postup do finále najslávnejšieho turnaja planéty. Poslednou prekážkou na ceste doň je francúzsky pár (jedenásty nasadený) Nicolas Mahut, Édouard Roger-Vasselin.
Keď sme sa zhovárali pred ôsmimi mesiacmi, tvrdili ste, že počas takmer päťročnej pauzy od tenisu ste kdesi v úzadí pomýšľali na zadné vrátka. Ste teraz rád, že ste si ich nechali pootvorené?
Jednoznačne. Od môjho prvého zápasu po návrate na kurty uplynulo trinásť mesiacov. Mám radosť predovšetkým z toho, že som späť v tenisovom kolotoči, no tešia ma aj doterajšie výsledky. Sám som zvedavý, kam to napokon dotiahnem.
Ako reaguje vaše okolie – tenisové i netenisové – na to, že ste sa v 33 rokoch vrátili k tenisu?
Mnohí hráči ocenili, že som sa vrátil. Gratulovali mi. S viacerými chalanmi som hrával aj predtým, ako som skončil. Dobre ma poznajú a doprajú mi úspech.
Už ste počas tohtoročného Wimbledonu zablúdili myšlienkami do obdobia, keď ste pre zdravotné problémy ukončili kariéru a začali v Piešťanoch trénovať deti?
Na tieto roky občas spomínam – no len v dobrom. Samozrejme, musel som sa vyrovnať aj s náročnejšími chvíľami, keď ma trápilo zdravie. Na druhej strane, vždy budem tvrdiť, že bez tohto obdobia by som sa nikdy nedostal tam, kde som dnes. Získal som veľa skúseností – aj mimo kurtu. A práve za to som vďačný. Poviem to takto – nerád by som niečo menil v minulosti, keď som spokojný s prítomnosťou.
O váš koniec sa pred piatimi rokmi postaral pricviknutý nerv medzi platničkami, ktorý vám spôsoboval bolesť až do nôh. Ako ste na tom zdravotne teraz?
Výborne. Keď som na začiatku roka vyhral tri challengerové turnaje v Ostrave, Ríme a Lisabone, na ich konci mi to dalo telo pocítiť. Zakaždým, keď som sa vrátil domov, som desať dní strávil u nášho fyzioterapeuta Milana Gašparka. Musel ma dávať dokopy. Ale od okamihu, keď som triumfoval v Lyone a Prostějove, tak sa to výrazne zlepšilo. Pomáha mi aj to, že mám výborné zázemie. Tenisový tréner Erik Csarnakovics je so mnou aj v Londýne, s kondičným som v každodennom spojení. Hneď ako mám chvíľu voľna, zhovárame sa o cvičení, čo ma drží pokope.
Už necítite ani brnenie v nohe, ktoré vás trápilo vo vypätejších situáciách?
Veru nie. Všetko je však otázkou dlhodobej prevencie a pravidelných cvičení. Teraz je síce všetko v poriadku, ale nikto nevie, čo príde neskôr. Robím však všetko pre to, aby telo vydržalo, čo sa mi zatiaľ darí.
Vďaka tomu sa vám darí aj na kurtoch a tenis si zjavne užívate. Po premenenom mečbale vo štvrťfinále Wimbledonu ste odhodili raketu na zem a sršala z vás radosť. Popíšte tieto okamihy.
Viete, ako to chodí. Nadšenie trvá len chvíľu, tešiť sa môžete možno dve minúty. Už pri podávaní rúk so súpermi sme si s Ivanom Dodigom vraveli, že ešte sa nič nekončí. Pred nami je stále veľa tenisu. Na užívanie si budeme mať dostatok času po turnaji. Predsa len, človek si musí zachovať rutinu, v opačnom prípade by to nebolo v prospech veci. Semifinále je pekné, no myslíme na to, že môžeme byť aj vo finále, prípadne celý Wimbledon vyhrať.
Čo ste si s Dodigom povedali v šatni?
Že sme odohrali výborný zápas. Od začiatku sme boli lepší, neustále sme viedli. Tretí set by som dokonca označil za náš najlepší na turnaji. Sme spokojní s výkonom, pozitívne je, že sme znovu zvíťazili v troch setoch a ušetrili sily.
Mimochodom, s akými ambíciami ste cestovali do Wimbledonu?
Možno prekvapím, ale priznám sa, že už po turnaji v Antalyi sme mali veľké očakávania. Vedeli sme, že sme nebezpeční. Verili sme si na ktorýkoľvek pár. Ideme však kolo po kole. Zakaždým sa sústreďujeme len na najbližších súperov.
Sám o sebe hovoríte, že nechcete byť priemerný. Ste momentálne v top forme?
Nemyslím si to. Stále mám pocit, že mám rezervy a môžem sa zlepšovať. Samozrejme, za uplynulý rok som prešiel poriadny kus cesty a herne som úplne inde. Na vrchole však určite nie som. Stále sa môžem posunúť ďalej, potrebujem len veľa hrať a predovšetkým byť zdravý.
O desať dní oslávite 34 rokov. Ste v ideálnom veku pre deblistu?
Možno ani nie. S viacerými chalanmi sme sa smiali, že v 33 rokoch som na štvorhru stále mladý a pokojne môžem hrať ďalších päť či šesť rokov. V podstate som skončil skoro a zároveň som aj po druhý raz skoro začal. Mnohí hráči sa rozhodnú začať pre štvorhru po tridsiatke. To znamená, že teraz som v podstate stále na začiatku.
S Dodigom ste takmer rovesníci, je len o pol roka starší. Ako si rozumiete?
Nemôžem na neho povedať nič zlé. Je výborným partnerom na kurte i mimo neho. Tým, že bol aj kvalitným singlistom, ťaží z výborného servisu a returnu. Má aj dobrý prehľad na sieti. Za Ivana hovoria predovšetkým výsledky zo štvorhry – pred štyrmi rokmi vyhral grandslam v Paríži, v roku 2013 si zahral wimbledonské finále. Je to skvelý deblista, sadli sme si tiež povahovo. Máme k sebe blízko aj po národnostnej stránke, niektoré slová sú v slovenčine a chorvátčine podobné, čo tiež zohráva istú úlohu. Veľa sa zhovárame o tenise, o tom, čo by sme chceli robiť. Veľmi dobre si rozumieme, navzájom sa vieme prečítať, čo nám pomáha pri veľkých, rozdielových bodoch.
Motivuje vás, že Dodig si už zahral vo wimbledonskom finále a chceli by ste to zažiť tiež?
O tomto sa nezhovárame. Za výhodu považujem, že Dodig dosiahol niekoľko výborných výsledkov a ďalší úspech už natoľko neprežíva. Ale aj ja som už dostatočne starý na to, aby som z väčších víťazstiev odpadával. Vnímame to tak, že dnes máme ďalší zápas, potrebujeme dobre zregenerovať. Ja som mal včera voľno, Ivan hral mix, ktorý je pre neho dobrý relax.
V boji o finále vyzvete francúzsky pár Mahut, Roger-Vasselin. Je to prijateľnejší súper v porovnaní s Kubotom a Melom?
V semifinále grandslamu si už nenavyberáte. Tenis vie hrať na tejto úrovni každý. Ale poviem to takto – prial som si pár, ktorý zdoláme.
Keď ste rozbiehali kariéru nanovo, vraveli ste, že je to pre vás v tých časoch stratový biznis. Ako sa dívate na to, že s Dodigom už máte istú prémiu 150-tisíc eur (pred zdanením)?
Priznám sa, že nad tým nepremýšľam. Ani som nevedel, koľko peňazí dostaneme. Po turnaji si prevezmem šek, pozriem sa, aká cifra na ňom bude. Mám tušenie, že ma asi poteší, ale to nie je podstatné. Mám dojem, že prémie, ktoré zinkasujem za Wimbledon, mi približne vykryjú investície, ktoré som za posledný rok do tenisu vložil. Čiže zostanem aspoň na nule, nebudem v žiadnom obrovskom pluse. Môžeme v podstate hovoriť o veľmi solídnej investícii a dobrej návratnosti. Teraz je však dôležité, aby sme mali s partnerom dobré výsledky a posúvali sa ďalej.
V rebríčku budete po Wimbledone prinajhoršom na 42. pozícii…
Ani to som netušil. Neobhajujem žiadne body, čiže sa aj naďalej môžem posúvať ďalej. Je to o tom, aby sme išli každý deň na kurt a urobili si svoju prácu najlepšie, ako vieme.