„Po celý čas – pred zápasom i počas neho – som si vravela, že takúto šancu už možno nikdy nedostanem. Preto ju musím využiť, za žiadnych okolností ju nesmiem pustiť z rúk,“ vravela Bartyová po finále Roland Garros.
Dobrá duša z Ipswichu
V ňom si po jednoznačnom priebehu (6:1, 6:3) poradila s ďalším prekvapením druhého grandslamu sezóny – Češkou Markétou Vondroušovou.
„Od Ash som dostala lekciu. Tento titul si zaslúžiš, si skvelá hráčka a veľmi dobré dievča,“ uznala Vondroušová profesionálne i ľudské kvality súperky.
Bartyová sa zaradila k najprekvapujúcejším grandslamovým víťazkám. Napokon, počas predošlých piatich účastí na Roland Garros vyhrala len dva zápasy. Napriek tomu nie je jej triumf dielom náhody.
V čase, keď ženský tenis hľadá jednoznačnú líderku a prežíva nestabilitu, zaznamenala 23-ročná rodáčka z Ipswichu v aktuálnej sezóne viacero výborných výsledkov.
Na Australian Open sa prebojovala do štvrťfinále, vyhrala prestížny turnaj v Miami. Navyše, Austráliu priviedla v Pohári federácie k cenným víťazstvám nad silnými Spojenými štátmi a Bieloruskom.
Keby ste sa jej však pred turnajom opýtali, či verí v parížsky triumf, odpoveď by bola jednoznačná. „Určite nie, to je isté,“ pousmiala sa Barytová pred desiatkami novinárov.
Kútiky pier sa jej roztiahli v čase, keď v oboch rukách stískala trofej Suzanne Lenglenovej. Austrálčanka zažila tento pocit naposledy pred 46 rokmi. Vtedy po piaty raz ovládla najslávnejšiu antuku sveta Margaret Courtová.
Veľvyslankyňa tenisu
Zatiaľ čo 24-násobná grandslamová šampiónka je doma nedotknuteľnou legendou, Bartyová má povesť mimoriadne sympatickej a skromnej ženy s dobráckou povahou. Navyše, domáci ju milujú aj pre jej pôvod.
Jej otec, Robert, je domorodým Austrálčanom. Aj preto jeho dcéra prevzala v tejto komunite dôležitú úlohu – tenisovej veľvyslankyne. Zdedila ju po Evonne Goolagongovej Cawleyovej – sedemnásobnej grandslamovej víťazke, ktorá svoj prvý veľký titul získala v roku 1971 – zhodou okolností práve v Paríži.
„Áno, jej meno som zazrela na trofeji. Neskôr jej určite zatelefonujem. Je úžasné, čo urobila pre náš tenis,“ uviedla Bartyová.
Od soboty svieti na jednom z najslávnejších tenisových pohárov aj meno – Ashleigh Barty. Všetko však mohlo byť inak…
Pred piatimi rokmi, po US Open – keď nemala nádejná Austrálčanka ani osemnásť a v rebríčku sa prebojovala do druhej dvojstovky – sa rozhodla pre radikálny krok: s tenisom končím, minimálne na určitý čas!
„Všetko bolo na mňa príliš uponáhľané, mala som dosť nekonečných očakávaní. Nechcela som týždeň čo týždeň cestovať, chcela som si aspoň na chvíľu užiť život bežného dievčaťa v tínedžerskom veku, ktoré má normálne skúsenosti,“ vysvetľovala Bartyová nečakané rozhodnutie.
Si ako Hingisová
Čo vlastne robila po tom, ako raketu odložila do rohu svojej izby?
Do ruky chytila kriketovú palicu. A mimoriadne úspešne. „Od prvého momentu ma zaujala. Vo svojom prvom zápase zakaždým trafila loptu, to by bola pre každého trénera skvelá správa,“ spomínal na jej začiatky Andy Richards, vtedajší kouč Queensland Fire.
Bartyová pobudla v jeho tíme dve sezóny. Kriket ju bavil, oddala sa mu naplno. Napriek tomu, že v jej tenisovom životopise v tom čase žiarila poznámka o triumfe na juniorskom Wimbledone a pýšila sa prirovnaním k hviezdnej Martine Hingisovej.
A chválili ju aj ďalší. „Je veľmi zlatá, mám ju naozaj rada. Zatiaľ je mladučká, no myslím si, že má pred sebou svetlú budúcnosť. Ešte sa určite uvidíme,“ predpovedala ďalšia z legiend – Serena Williamsová.
Bartyovej pohľad na tenis sa však v tých týždňoch a mesiacoch nezhodoval s realitou. Aj preto bola ochotná vzdať sa niečoho, čomu sa deň čo deň venovala od štyroch rokov.
"Moja filozofia bola odjakživa jednoznačná – tenis je hra, z ktorej musím mať radosť, chcem si ju zakaždým užiť. Takýto pocit som chcela mať vždy, keď som na konci dňa prišla domov.
Od istého okamihu to však bolo inak. Tenis som si prestal užívať, nad radosťou prevládol tlak. Vtedy sa mi v hlave zrodila jednoznačná myšlienka – daj si od tenisu pauzu," hovorila Bartyová o svojich pohnútkach.
Chýbajúci adrenalín
Hoci sa pripravila o dva roky zo sľubne sa rozbehnutej kariéry, kriketový ťah neľutuje.
„Absolútne nie. Je to pevná súčasť môjho života. Navyše, som presvedčená o tom, že nič lepšie sa mi stať nemohlo,“ uistila fanúšikov i expertov o tom, že na konci roka 2014 sa rozhodla správne.
No pozor, tenisu sa v tom čase nevzdala úplne. Aj popri kriketovej skúsenosti neustále trénovala na kurte. Na profikariéru však nebola pripravená jej hlava. „No časom mi začal chýbať ten pocit – z adrenalínu pri víťazstvách i prehrách,“ spomínala.
Na súťažné kurty sa vrátila v máji 2016 – do kvalifikácie v Eastbourne sa prihlásila bez renkingového postavenia. A dnes? Je svetovou dvojkou – za Japonkou Naomi Osakovou. A môže dosiahnuť ešte viac…
„Jej forhend je mimoriadne silný, najmä na antuke jej prináša obrovskú výhodu. Spoľahnúť sa vie aj na bekhend, nehovoriac o jej takmer bezchybných volejoch. Bartyová je symbolom oživenia súčasného ženského tenisu,“ popísal prednosti vychádzajúcej hviezdy denník The New York Times.
Triumf Austrálčanky je ďalším dôkazom ohromnej nevyrovnanosti v ženskom tenise. Na posledných desiatich grandslamoch uspelo deväť rôznych hráčok. Šesť z nich zvíťazilo po prvý raz v kariére.
„Ash hrala odmalička skvelý tenis. Jej problémom bola v začiatkoch iba myseľ. Potrebovala nabrať sebadôveru, nič viac. Je to plachá osôbka,“ hovorila austrálska trénerka Rennae Stubsová.
Anisimovovej previerka
S problémom, ktorý sužuje mnoho tenistiek, pomohol Bartyovej Ben Crowe. Muž, ktorý posunul myseľ novej grandslamovej šampiónky na inú úroveň.
Hoci démoni z minulosti sa do Bartyovej hlavy vrátili aj počas tohtoročného Roland Garros. V semifinále s mladučkou Američankou Amandou Anisimovovou viedla v prvom sete 5:0, napokon ho prehrala v tajbrejku.
„Keby sa jej niečo podobné prihodilo pred rokom, nezvíťazila by. Nenašla by spôsob, ako sa upokojiť a uspieť,“ uviedol Bartyovej tréner Craig Tyzzer.
Jeho zverenka však v kľúčovom okamihu našla cestu k víťazstvu. Rovnako, ako v sobotu. Proti Vondroušovej predviedla jeden z najsuverénnejších finálových výkonov. A myslí na ďalšie úspechy.
Najmä v čase, keď prichádza Bartyovej obľúbená – trávnatá – časť sezóny. Po Roland Garros možno zvíťazí plachá Austrálčanka nad démonmi aj v slávnom Wimbledone…
TV Pravda: Niekdajší slovenský futbalový reprezentant Samuel Slovák hodnotí sezónu Ligy majstrov.