„Keď budeme hrať takto, príde aj ďalšia šanca dostať sa do Madridu,“ hľadal pozitíva Dominik Hrbatý. Kapitán tímu po zápase odpovedal na otázky novinárov.
Bola Kanada lepšia?
O trošku áno. Ale ja sa chcem svojim chlapcom poďakovať za skvelú reprezentáciu. Zápasy, ktoré sme mali možnosť vidieť, mali svetovú úroveň. Dali do toho všetko a nemajú sa za čo hanbiť.
Ale napriek tomu ste sklamaný…
Iste, vždy chcem vyhrávať a mieriť na najvyššie méty. Ale aj keď sa prehrá, na druhý deň sa treba postaviť a znova ísť bojovať, lebo taký je šport. Pokiaľ sa nič nevypustí a nezanedbá, potom sa aj po prehre dá odísť so vztýčenou hlavou.
Sklamal vás niekto?
V žiadnom prípade, všetci hrali vysoký nadštandard. Všetky zápasy boli o jednej, dvoch loptičkách – mohli sa skončiť aj opačne. Ak by sa hralo v iný deň, výsledok mohol byť pokojne aj opačný.
Na začiatku sa javila ako kľúčová štvorhra, no tú ste zvládli…
Bol to parádny zápas. Z našej strany mal síce pomalší rozbeh, ale Filip Polášek to potom svojím výkonom strhol. Nabudil aj Kližana.
Čo rozhodlo v zápase jednotiek – Kližana proti Shapovalovovi?
Drobnosti. Martin mal brejk hneď na začiatku a potom aj v tajbrejku. Sú to také minišance – netvrdím, že by rozhodli zápas, ale o nich je svetový tenis. Shapovalov hral skvele a uvoľnene s milimetrovou presnosťou k čiaram – aj preto je tam, kde je. Martinovi nemám čo vyčítať, nabehal veľa kilometrov, ale súper bol v daný okamih lepší.
Pred zápasom ste Kližana vyhlásili za lepšieho antukára, čo Shapovalov spätne označil za extra motiváciu. Neboli tieto vaše slová zbytočné?
Stále si myslím, že Martin je lepší na antuke ako Shapovalov. To, že nakoniec vyhral súper, na tom nič nemení. Denis hral na 110 percent – treba mu za to zagratulovať a zložiť poklonu. Otázkou ale je, ako často dokáže takýto výkon v sezóne zopakovať. Ak by tak robil pravidelne, zrejme by hral častejšie na antuke ako na betóne. V každom prípade – sledovať Shapovalova s Kližanom bol bonbónik. To sa dá vidieť iba na najväčších grandslamových turnajoch, kde sa bežný človek len tak nedostane.
Prečo ste v rozhodujúcom zápase postavili namiesto Horanského Gombosa?
Lebo som predpokladal, že jeho hra bude proti Agerovi-Aliassimovi účinnejšia. Horanský má antukovejšiu hru, ktorá vyššie skáče, Kanaďan hrá veľmi rýchlo a Filipa by zrejme hnal zľava doprava. Jednoducho som cítil som, že Gombos by mal väčšiu šancu, tiež hrá rýchlo s nízkym odskokom. Žiaľ, Auger-Aliassime sa nedal vyviesť z rytmu. Všetci videli, že takmer vôbec nekazil.
Súper vás niečím prekvapil?
Zostavou vo štvorhre. Očakával som tiež, že 18-ročný Auger-Aliassime spraví viac chýb a bude nervóznejší – predsa len to bol jeho debut v Davisovom pohári. Ale ukázal, že má obrovský potenciál.
V zostave chýbal zranený Jozef Kovalík. Mali by ste s ním väčšiu šancu vyhrať?
Doma na antuke zrejme áno. Ale aj im chýbal Raonic a preto hovoriť, čo by bolo keby, je zbytočné. Ak by hrali oba tímy v plnej sile, tak Kanaďania by boli stále veľký favorit.