Keď sa jej to podarilo, opýtala sa: „A je tu aj Dominik Hrbatý?“ Ten tam však nebol. „Nemal toľko šťastia,“ odpovedal otec a niekdajší skvelý tenista. „A Martin Kližan?“ nasledovala ďalšia otázka. „Ten? Iba ak si to tento rok zaslúži,“ vravel súčasný kouč 29-ročného slovenského tenistu. O týždeň zodvihol jeho zverenec nad hlavu vzácnu trofej.
Trúfali ste si s Kližanom na triumf už pred začiatkom kvalifikácie?
Prvoradé bolo dostať sa do hlavnej súťaže a uhrať nejaké kolo. Keď som však po osemfinálovom zápase proti Dominicovi Thiemovi videl žreb, povedal som si, že teraz už môže Martin vyhrať. Z hráčov, ktorí tam zostali, bol Kližan najlepší. Pravda, radšej som mu to nepovedal. S Martinom to je tak – ak má deň, je jeden z top antukárov na svete.
Počas týždňa bol hneď dvakrát blízko vyradenia. Zdá sa – a to nielen podľa turnaja v Kitzbüheli – že krízové momenty ho motivujú…
Áno, keď zvládne takýto moment, dokáže vyhrať celé podujatie. Súvisí to s jeho zmýšľaním na kurte. Často začína príliš utiahnuto a súperi to cítia. Keď si však začne veriť, je z neho iný hráč. Aj preto neraz po dobrom turnaji prídu ďalšie tri, v ktorých prehrá už v 1. kole. Jeho nevyrovnanosť mu neraz spôsobuje problémy. Ale pracujeme na tom, z pozície kvalifikanta sa už sedemkrát prebojoval do hlavnej súťaže, v tejto štatistike sa mu na okruhu ATP nik nevyrovná. Ak tento trend udrží, dostane sa v rebríčku oveľa vyššie. A zotrvať tam – to je už len o stabilite.
Aj po víťaznom finále vyhlásil, že si nedáva veľké ciele, lebo po víťazstve môžu prísť tri rýchle prehry. Znamená to, že si stále neverí?
Skôr si myslím, že je pokornejší ako kedysi. Po vyhláseniach, ktoré mal v minulosti, teraz mnohí čakajú, že začne rozprávať o elitnej dvadsiatke. Ľudia akoby mu stále neverili. Vidím to aj v internetových diskusiách, kde polovica ho chváli a drží mu palce, ale tá druhá stále nedokáže uveriť, že sa zmenil. A verte mi, že to tak je. Obrat v jeho myslení mu dáva veľkú šancu, že z neho bude špičkový hráč.
Šesť finálových zápasov, šesť víťazstiev. Má na to recept?
Súvisí to skôr s jeho naturelom, s drzosťou, že keď sa už raz dostane do finále, verí si. Martin je víťazná osobnosť ktorú len treba ukočírovať a správne viesť.
Dosiaľ ste mali o jeden turnajový titul viac. Pripomínali ste mu to?
Skôr on mne (smiech). Pred finále mi vravel, že sa mi vyrovná. Som rád a budem sa ešte viac tešiť, ak ma prekoná. Méty sú na to, aby sa zdolávali. Napríklad aj moje 12. miesto v renkingu – doprial by som mu to.
Mimochodom, viete, koľko titulov má najúspešnejší Slovák Miloslav Mečíř?
Tuším jedenásť.
Presne tak. To je zrejme číslo, ktoré v dohľadnom čase nikto neprekoná…
U Martina nikdy neviete, stále má iba 29 rokov, ak bude aj naďalej tvrdo pracovať, má pred sebou stále aspoň tri roky kariéry. A keď chytí slinu, pokojne môže v každej sezóne vyhrať dva turnaje.
Nie je vám vzhľadom na vynikajúcu formu ľúto, že antuková sezóna sa končí?
Prevládajú skôr pozitívne pocity, že má výbornú formu. Lebo dokáže zahrať aj na inom povrchu – napokon, dva turnaje vyhral aj na betóne. Je dostatočne skúsený na to, aby sa s prechodom rýchlo popasoval.
Návrat do elitnej stovky mu trval trinásť mesiacov. Boli chvíle, keď pochyboval?
Na začiatku spolupráve som mu povedal, že ak sa dostane do stovky po US Open, bude to dobré. Podarilo sa mu to ešte o mesiac skôr a je vyššie, (77. miesto v rebríčku ATP) ako som očakával. Do konca sezóny mu zostáva ešte päť turnajov. Ak na nich uhrá okolo 300 bodov, mohol by sa vyšplhať niekde okolo 50-teho miesta. To by bol skvelý základ pre začiatok nasledujúcej sezóny.
V apríli, keď zdolal Novaka Djokoviča, ste povedali, že Kližan hrá na 60 percent svojich možností. Pokročil odvtedy?
O ďalších 10 až 15 čísel. Veľmi mu pomohlo, že si dal trojtýždňovú prestávku a šiel naháňať kondíciu do Vysokých Tatier. Pochopiteľne, progres sa už teraz bude spomaľovať, posledné percentá sa získavajú najťažšie. Ak však hovoríme o stovke ako Martinovom absolútnom potenciále, tak sa môžeme rozprávať o prvej dvadsiatke. Tam sa môže dostať, ak bude na sebe aj naďalej makať.
Aký je váš ďalší program?
Po challengerovom turnaji v Pullachu budeme štyri dni trénovať v Bratislave, potom sa presunieme do Spojených štátov. Tam však pocestujem ako daviscupový kapitán a budem k dispozícii všetkým Slovákom.
Slovensko má od pondelka v elitnej stovke troch hráčov. Čo to pre vás ako reprezentačného lídra znamená?
Viem, že niečo podobné – aj keď len na jeden týždeň – sa udialo v polovici roka 2016. Teraz je to však iné. Verím, že chlapci tam môžu zotrvať oveľa dlhšie. Kližan je na vzostupe, Jozef Kovalík má stále pred sebou najlepšie roky kariéry, aj Lukáš Lacko hrá v poslednej dobe stabilne. Potrebujeme, aby sa konfrontovali s najlepšími, nehrali na challengeroch, ale turnajoch kategórie ATP, lebo tam je všetko omnoho rýchlejšie. Tieto skúsenosti potom môžu predať v Davisovom pohári.