Foto: TASR, Pavel Neubauer
Vyhrala turnaj v Bogote a po 575 dňoch sa vrátila do svetovej stovky. Čo na tom, že kolumbijskú sošku – vtáka – nepriviezla do Bratislavy v jednom celku.
„Mala som veľa batožiny a musím sa tiež priznať, že som neposlúchla radu trénera. Trofej som strčila do tenisovej tašky a jedna nôžka sa zlomila,“ smeje sa 84. hráčka rebríčka.
Víťazstvom na turnaji WTA ste mnohých prekvapili…
Aj seba. Už len to, že v Bogote vyhrám čo i len zápas, som veru nečakala. A potom to bolo už iba lepšie. Som šťastná, mám za sebou super týždeň. Ak by mi to niekto predpovedal, neverila by som mu ani slovo.
Z čoho máte väčšiu radosť – z turnajového triumfu, alebo z návratu medzi elitu?
Asi z víťazstva na turnaji. Ale jedno úzko súvisí s druhým. Keďže som teraz vystrelila v rebríčku, dostanem sa do Paríža na Roland Garros a potom aj na Wimbledon. Je to úžasné. Teším sa najmä z toho, že som konečne ukázala, na čo mám.
Bol to už tenis, ktorým ste sa prezentovali, keď ste boli v prvej tridsiatke svetového rebríčka?
To je ťažká otázka. Aj za uplynulé dva roky som odohrala niekoľko dobrých zápasov, azda aj lepšie, ako keď som bola na osobnom renkingovom vrchole. Vždy mi však niečo chýbalo, stretnutia som nedokázala zlomiť na svoju stranu. Neraz som mala aj smolu.
Ako sa zmenila Anna Karolína Schmiedlová za posledné tri roky?
Som skúsenejšia a viac si vážim víťazstvá.
Vraciate sa v myšlienkach aj k náročnému obdobiu?
Zrejme som sa ho ešte definitívne nezbavila. Cítim, že je stále pri mne. Snažím sa však na to nemyslieť. Mám pocit, že moja kariéra bude tak trochu ako na hojdačke – skvelé výsledky budú striedať slabšie. Jednoducho nie som stabilná hráčka.
Chýba vám víťazná mentalita?
Je to aj mojou špecifickou hrou. Nemôžem sa v nej spoľahnúť napríklad na silný servis, ak proti mne stojí agresívna hráčka, ktorej to tam padá, nemám s tým príliš čo spraviť. A potom je tu moja nevyrovnanosť – už od malička som mala výkyvy a nesie sa to so mnou celú kariéru.
Takže ste zmierená?
Jediný recept, ktorý funguje, je zakaždým zabudnúť na nešťastnú prehru. Lebo ak to začnem v hlave riešiť, dostaví sa opäť kríza. A to už nechcem.
V rebríčku WTA ste chýbali v prvej stovke viac ako jeden a pol roka. Napadlo vám niekedy, či sa vám tam vôbec podarí vrátiť sa?
Úprimne sa priznám, že áno. A nie raz – takéto myšlienky som mala často. Ak som uvažovala o návrate medzi elitu, vždy to bolo formou postupných krokov, ani mi nenapadlo, že vyhrám turnaj WTA, v to som už hádam ani len neverila.
Uvažovali ste, či budete pokračovať v kariére?
Často som váhala. Najmä keď som prehrala s hráčkou, ktorú som mala jasne zdolať. V živote je veľa vecí, ktoré by ma bavili. Potom však vždy prišiel silný moment, po ktorom som si povedala, že sa to oplatí. Tak ako teraz…
Zocelilo vás toto náročné obdobie?
Dúfam, že áno, ale nechcem to zakríknuť.
Aj k tretiemu turnajovému triumfu vás priviedol český tréner Milan Martinec. Ste víťazný pár?
Rozumieme si, akceptujem jeho rady.
V apríli 2016 ste sa však rozišli. Nebola škoda nahradiť ho niekým iným?
Nemôžem povedať, že to ľutujem. Chcela som v živote skúsiť niečo iné. Možno by som s ním dlhú krízu prekonala skôr, teraz je to však už jedno.
Tohtosezónny cieľ, ktorý ste si spolu stanovili, ste už splnili. Dáte si nový?
(smiech) Je mi dobre tam, kde som teraz. Musíme zmeniť plán do ďalšej časti sezóny, moje renkingové postavenie mi teraz dovoľuje hrať na veľkých turnajoch. Čakajú ma zápasy so silnými súperkami. Som zvedavá, ako mi to pôjde.
Tešíte sa na konfrontáciu s najlepšími?
Isteže. Asi to nebude iba môj prípad, ale proti silnejším hrám podstatne lepšie. Zrejme to bude tým, že v takýchto zápasoch nemám čo stratiť.
Špičkové hráčky na vás čakajú už tento víkend v zápase Pohára federácie v Minsku…
Veru, je to veľmi silné družstvo. Bieloruské dievčatá pred rokom dokázali, že žijú pre túto súťaž. Avšak verím aj v našu silu, sme výborná partia, ktorá v Minsku určite chce vyhrať.
Na presun a prípravu vám však už veľa času nezostáva…
Uvidím, so zmenou povrchu väčšinou nemávam problém, aj keď prechod z antuky na hard je vždy náročný. Sebavedomie mi však nechýba, konečne mám aj radosť z tenisu, hádam to pôjde. V dejisku už trénujú Viktória Kužmová s Rebecou Šramkovou, im tvrdý podklad vyhovuje viac ako mne, som optimistka.
Neškrie vás, že v čase, keď sa veziete na víťaznej vlne, na vás čakajú reprezentačné povinnosti?
Rátala som s tým, no pripúšťam, že to nebude ľahké. Keby som mohla doma stráviť o trochu viac času – ale je zbytočné špekulovať, je to daň za úspech na turnaji v Bogote. Po finále som bola plná emócií a adrenalínu, vôbec som nespala, rovnako ani v lietadle nie. Musím sa dať rýchlo dokopy.