Kondičný tréner Rybárikovej: Magdu som na dne nikdy nevidel

Aj Kristián Cupák (37) počas uplynulého týždňa sledoval, ako sa na opačnom konci zemegule darilo Magdaléne Rybárikovej – suverénne najúspešnejšej spomedzi slovenských zástupcov na Australian Open.

„Ak má hráč resty, v Melbourne sa to ihneď prejaví. Slnečné lúče rýchlo nastavia zrkadlo fyzickej pripravenosti,“ tvrdí kondičný tréner. S Rybárikovou spolupracuje už deväť rokov a na jej výkony má značný vplyv.

Môžete za ten dlhý čas povedať, že svoju zverenku poznáte dokonale?

Prežil som šesticu jej tenisových trénerov, tak hádam áno. Po fyzickej stránke určite.

Aká je?

Inteligentná, cieľavedomá a relatívne pokojná. Nie je tvrdohlavá, nejde cez mŕtvoly, zakaždým hľadá optimálnu cestu. Rada má veci pod kontrolou.

Patrí aj vďaka tomu práca s ňou medzi jednoduchšie?

Tým, že sa poznáme tak dlho a sme na seba zvyknutí, väčšinou na ňu dokážem niečo ušiť – nájsť cestičku, ako neraz veci obísť, aby aj počas horších dní poctivo trénovala.

Dlho sa o nej hovorilo, že za najlepšími zaostáva predovšetkým pre horšiu psychiku. Zdá sa však, že v uplynulých dvoch rokoch sa to zmenilo…

Presne tak. Konečne je správne nastavená. Magda dozrela a je mimoriadne sebavedomá. Vie, že aj keď nie je stopercentne pripravená, zápas môže vyhrať. Stačí sa pozrieť na jej aktuálne výsledky – aj v Melbourne niekoľko setov zvrátila z takmer bezvýchodiskovej situácie.

Hráči zvyknú tvrdiť, že tenis je z 80 percent o hlave a zvyšok o fyzickej príprave. Pripúšťate takúto teóriu?

Všetci tenisti v elitnej stovke sú na výbornej fyzickej úrovni. Ak to tak nie je, jednoducho sa tam nedostanú. A keďže ich kondičná a tenisová pripravenosť je podobná, musí o úspechu či neúspechu rozhodnúť iný faktor – hlava. To platí aj o Magde. Serenu Williamsovú nikdy nepretlačí fyzicky, no rozumom môže.

Jej pohyb na kurte vyznieva v porovnaní s Dominikou Cibulkovou trošku nekoordinovane. Je športový talent?

Magda má 180 centimetrov, zrejme aj to prispieva k vášmu dojmu. Opak je však pravdou. Podľa mojich dlhoročných meraní agilnosti je najlepšia, dokonca aj muži s ňou majú problém. Platí to aj o jej priamočiarom pohybe, jej schopnosť dobehnúť stopbal je famózna.

Mohla by byť úspešná aj v iných športoch?

Pred časom som tvrdil, že by sa ujala aj ako šprintérka. Viem si predstaviť, že ak by sa od desiatich rokov venovala volejbalu, uchytila by sa aj v ňom.

Nešpekuluje občas počas tréningov?

Nie. Sú ľudia, ktorí nemajú radi stereotyp a potrebujú veci z času na čas obmieňať. Ona je však opačný prípad, venuje sa tomu, čo jej najviac vyhovuje. To, čo funguje, zväčša nemení.

Má 29 rokov, sú vaše nároky na ňu iné v porovnaní s časmi, keď ste spolu začínali?

Tréner musí zohľadňovať vek, zranenia a celkový stav hráča. Drieť za každú cenu nemá zmysel. Mojou úlohou je, aby bola dostatočne spevnená, trénovaná, ale zároveň aj bez zranení.

Môže byť vo svojom veku ešte rýchlejšia a silnejšia?

Teoreticky áno, ale nie je to naša priorita. Tou je, aby zvládala dvojhodinové zápasy a znovu zopakujem – aby zostala zdravá.

Počas kariéry si už preskákala mnohými zdravotnými komplikáciami. Neprestával ju v tých chvíľach tenis baviť?

Poviem vám to takto: na dne som ju ešte nikdy nevidel.

Pozerali ste sa na jej zápasy na Australian Open?

V piatok ráno, keď hrala s Bondarenkovou, som mal naplánovaný tréning – budem však úprimný, nakoniec z neho nič nebolo, spolu s klientom sme sledovali telefóny a čítali si o priebehu zápasu.

Rybárikovej semifinále lanského Wimbledonu ste sledovali priamo v hľadisku. Do Melbourne ste sa tentoraz nechystali?

Počas prvého týždňa určite nie. Je to omnoho komplikovanejšia cesta ako do Londýna. Vycestoval by som možno až na finále (úsmev).

Malo by to zmysel?

Z tréningového hľadiska absolútne žiadny. Šlo by skôr o gesto. Ukázali by sme, že sme jeden tím a všetci za ňou stojíme.

Telefonujete spolu počas grandslamových turnajov?

Píšeme si.

O čom?

Väčšinou sú to iba gratulácie k postupu, praktické veci riešime iba v prípade, že sa vyskytne niečo vážne.

Ako je na tom Rybáriková momentálne po fyzickej stránke?

Nemá za sebou optimálnu prípravu, v priebehu novembra a decembra si doliečovala staré zranenia.

Jej postup do osemfinále vyznieva v tejto súvislosti ako veľký úspech.

Jednoznačne. Navyše, neodohrala jednoduché zápasy.

V tom s Bondarenkovej ju museli aj ošetrovať. Malo to nejaký súvis s jej zdravotnými komplikáciami?

Áno, privolala si tamojšieho lekára, ale vieme ako to chodí – nie každé ošetrenie je späté so zranením. Niekdy si takúto pauzu vyžaduje aj situácia na kurte (smiech).

Vašimi rukami prechádza aj slovenský tenita Martin Kližan. Je pre vás tvrdším orieškom?

Momentálne je to jeden vynikajúco fungujúci stroj.

Momentálne?

Martina až tak dlho nepoznám, ale nikdy sa mi ešte nestalo, aby zahlásil: nechce sa mi. Jediný raz mi povedal, že už to asi nepôjde. A napokon to predsa len šlo. Nemôžem o ňom povedať jedinú negatívnu vetu.

Na kurte neraz svojrázne komentuje rozličné situácie. Nestáva sa mu to aj pri kondičnom tréningu?

Žiadne negatívne emócie som nezachytil. Ak sa kedysi niečo prihodilo, tak to, že sa na tri dni stratil. Keď sa však ukázal, tak odovzdal maximum.

Okrem tenisu sa zvykol venovať florbalu či futbalu. Mohol by aj tam uspieť?

Pohybovo je mimoriadne zdatný. Uchytil by sa v rôznych športoch. Akékoľvek náročné cvičenie na prvýkrát bezchybne zopakuje. Tomu sa hovorí – talent od prírody.

Je po fyzickej stránke na úrovni špičkových hráčov?

Momentálne sa tam dostáva.

Nie je v tejto spoločnosti iba pre dlhšiu pauzu zavinenú zranením?

Skôr by som povedal, že sa začal kondícii venovať mimoriadne svedomito. Je pripravený tolerovať väčšiu drinu ako kedykoľvek predtým.

Tušíte, čo sa zmenilo?

Možno ho prinútil rebríček ATP. Pochopil, že musí spraviť o niečo viac ako bol zvyknutý. A samozrejme, dobrý vplyv má na neho aj Dominik Hrbatý.

Nemáte niekedy obavy, že sa raz zatne a prestane drieť?

Isteže, napadlo mi to už. Je však profesionál, predovšetkým on musí vedieť, čo chce.

Práve fyzická únava dokáže človeka vybičovať k nečakanej reakcii…

Áno, presne tak. Práve preto počítam so všetkým.

Aké páky požívate, keď vám športovec povie: už stačilo!

Ukážem mu čísla. Výkon aj čas sa dajú merať. Viem posúdiť, či je dôvod na predčasný koniec. Mám v sebe trénerský inštinkt, ťažko ma oklamať.

Australian Open sa prehupol do svojej druhej časti. Je iný ako ostatné grandslamové turnaje?

Ak sa rozprávame o počasí, tak určite áno. Je to fyzicky oveľa náročnejšie – v porovnaní s Parížom či Londýnom. Hráči, ktorí sa na Melbourne nepripravovali v teple, musia v štyridsaťstup­ňových horúčavách trpieť. Pre ich telá je to obrovský šok.

O koľko náročnejší je päťsetový zápas v Austrálii v porovnaní s Wimbledonom?

Matematikou by som sa neoháňal, ľudské telo je natoľko nevyspytateľné, že povedať nejaké číslo by bolo iba strieľaním z brucha. Pokiaľ sa hráč pripravoval na Floride či v Dubaji a nelimituje ho zdravie, tak nemôže mať problém.

A ak má kondičné resty?

Tak v Austrálii sa to prejaví najskôr. Slnečné lúče rýchlo nastavia zrkadlo fyzickej pripravenosti hrá­ča.

Roger Federer to zvláda aj v 36 rokoch so svojou neodmysliteľnou tenisovou noblesou. Ako je to možné?

Niekto si azda myslí, že to má náročnejšie, no faktom je, že s časovým posunom a tiež samotnými horúčavami sa vyrovnáva už dvadsiaty rok. Ktoré telo je skúsenejšie ako jeho? Žiadne!

Dá sa to naučiť?

Áno, veci ktoré dlhé roky opakujeme, zvládame jednoduchšie, ako keď sa s nimi konfrontujeme prvýkrát v živote.

Takže Federer pre vás nie je žiadnou záhadou?

Priznávam, že trošku aj áno. Evidentne to nie je žiadny veľký dríč, disponuje obrovským talentom.

Zostane unikátom tenisovej dlhovekosti, alebo žijeme v dobe, keď sa hranica aktívnej kariéry posúva blízko k štyridsiatke?

Medicína ten vek jednoznačne posúva, o tom niet pochýb. Tenis je však špecifický aj v tom, že dlho čakáme na hráčov, ktorí by týchto elitných tridsiatnikov postupne nahradili. Tenis má podľa mňa generačný problém.