V tenise je to inak. Minimálne dnes. Funkcionári si budú vyberať iba z výborných možností. Karol Kučera aj Dominik Hrbatý takými sú.
Slovenský daviscupový tím hľadá nového šéfa. Nástupcu Miloslava Mečířa. Človeka, ktorý veľa nenahovoril, keď však už niečo povedal, malo to váhu. Rešpektovali ho takmer všetci. Tí zrelší bezvýhradne.
Mužský tenis v konfrontácii s najlepšími nemá na výber. Spoliehať sa musí na úzky okruh hráčov, ktorí spravidla na najlepších nestačia. Na trénerskej pozícii je ale situácia iná.
Marián Vajda je svetový pojem, osvedčený kouč však nemal záujem viesť národný tím. Kučera s Hrbatým síce toľko trénerských skúseností nemajú, ale kapitánsku stoličku si zaslúžia. Za dlhoročnú reprezentáciu, oddanosť a obetavosť.
Prvý je pokračovateľom odchádzajúceho Mečířa, jeho tenisovým synom, šibalom, ktorý súpera prečíta a vlezie mu pod kožu. Tak, ako kedysi na kurte. Druhý je zasa neúnavný bojovník, motivátor. S dvojkrížom na hrudi zdolával aj tých najlepších.
Radiť kompetentným, koho si vybrať, by bolo neúctivé. Voči obom kandidátom určite. Právo pobiť sa o tento flek si totiž jeden aj druhý pohodlne obhája.
Pri dnešnom rozhodovaní nebude potrebná guráž. Pokaziť sa nič nedá, dopadnúť to môže iba dobre. Bezproblémové voľby.
Také jednoduché to už nebude s návratom medzi svetovú elitu. Z priemerných a občas aj rozhádaných hráčov treba vyskladať nadpriemerný tím.
To však už bude rébus pre nového kapitána.