Aj stredajšia šou, ktorá patrí Daniele Hantuchovej, je taká. Občas zábavná, inokedy zbytočne silená, či nezáživná. Do istého momentu nijako výnimočná – takto sa zväčša lúčia športovci. Ale.
Tridsaťštyriročná Slovenka zrazu urobí niečo nečakané. Vo chvíli, ktorá má patriť iba jej a nikomu inému, keď sa má vyhrievať na výslní a užívať si posledný veľký potlesk, "obráti reflektor“.
Na chlapíka v károvanej košeli zakasanej v rifliach, ktorý si vlastnú popularitu neužíva a o žiaru svetiel nestojí. Na Miloša Mečířa. Na svoj veľký vzor.
Tenis som prvýkrát videla v televízii, keď ste hrali vo finále na olympiáde v Soule. Boli ste mojou inšpiráciou, zaspávala som s mojou malou raketou a vašou podpísanou fotkou, prezradí Mečířovi.
Potom opäť vezme raketu a so svojím idolom odohrá poslednú výmenu. Publikum vstáva, tlieska, a neželá si nič iné, len aby loptička lietala z jednej strany na druhú aj naďalej.
Tenisová šou, ktorej Kim Clijstersová dala glanc, teraz dostala srdce. Z kurtu vanie človečina. A silná emócia. Tentoraz nezabudnuteľná.
Niekdajšia svetová päťka sa v posledný večer svojej veľkolepej a mimoriadne úspešnej kariéry vrátila na úplný začiatok. Kusisko svojej slávy venovala zlatému mužovi zo Soulu, ktorého ako dieťa tak veľmi obdivovala.
Miloš Mečíř bol vzorom na kurte a potom dlhé roky aj mimo neho. Daniela Hantuchová svojím prístupom prvú polovicu poslania profesionálneho športovca do bodky splnila. Teraz ju čaká tá druhá, náročnejšia. Bez rakety, obdivu aj potlesku.
V stredu večer začala výborne.
