Písal sa rok 1999 a mladá, 16-ročná Srbka s austrálskym pasom, práve urobila dieru do sveta. Toho tenisového. Kvalifikantka Jelena Dokičová totiž zdolala v 1. kole Wimbledonu svetovú jednotku, Martinu Hingisovú. Suverénne – 6:2, 6:0.
V ďalšom priebehu kariéry síce dosiahla pár pozoruhodných výsledkov, ale očakávania odborníkov, že raz z nej bude absolútna hviezda, nástupkyňa Moniky Selešovej, nenaplnila.
Ubehlo viac ako 18 rokov a sympatická blondínka s medzierkou medzi hryzákmi zvádza ďalší veľký boj. Na opačnej strane siete však nestojí žiadna hviezda. Naopak, poneviera sa tam jej vlastná slabosť. Kedysi obrovský tenisový talent zhadzuje nadbytočné kilá. Dokičová ešte nedávno vážila neuveriteľných 120 kilogramov.
Príbeh tenistky, ktorej kariéra pamätá vzostupy aj pády, predčasný koniec, ale aj pokus o návrat, rozpovedal britský denník The Daily Telegraph. Bývalá štvorka renkingu WTA sa priznala, že jeho zverejnenie je pre ňu oslobodzujúce.
„V čase, keď som aktívne hrala tenis, som vážila 60 kíl. Po kariére som však svoju váhu zdvojnásobila,“ priznala Dokičová, ktorá s nadváhou už niekoľko mesiacov úspešne bojuje. „Som v polovici tejto dlhej a náročnej cesty a ja len dúfam, že sa mi podarí zhodiť aj ďalších 30 kilogramov,“ poznamenala bývalá hráčka.
Dokičová, ktorej tenisový rast okrem zranení brzdil aj jej neprispôsobivý otec Damir, definitívne ukončila kariéru v roku 2014. Ďalšie týždne, mesiace a roky jej priniesli viac utrpenia, ako radosti.
„Už žiadne sladené nápoje ani hamburgery. Mala som aj vážne problémy so štítnou žľazou. Deň čo deň som sa nafukovala a nedalo sa s tým nič urobiť. Trvalo to viac ako 12 mesiacov,“ posťažovala sa.
„Nemohla som robiť to, čo som chcela. Zrazu som nedokázala pobehnúť, vyskočiť, problém mi robili aj schody. Bolo to naozaj skľúčujúce,“ opísala svoje pocity.
Ručička na váhe sa zastavila na čísle 120, choroby spojené s nadváhou sa začali kopiť, vyšportované telo sa za rok zmenilo na nepoznanie. Najviac zo všetkého však trpela jej hlava. Stačilo!
„Povedala som si dosť. Bola som zvyknutá tvrdo trénovať, chudnutie mi tak spôsobovalo viac psychické, ako fyzické problémy. Za nadbytočnými kilami je oveľa viac, ako si mnohí myslia. Ukrýva sa tam malé sebavedomie bez štipky úcty k sebe samému,“ zamyslela sa Dokičová.
Zmenila sa. Vo vnútri, ale aj z vonku. Z čísla 120 už stihla ukrojiť viac ako štvrtinu. „Áno, priznávam, boli aj chvíle, keď som to chcela vzdať. Pamätajte si, že to, čo ste pribrali za niekoľko mesiacov, za 30 dní nezhodíte. Bez pokory a nekonečnej trpezlivosti by sa mi to nikdy nepodarilo,“ povedala.
Zdá sa, že Dokičová má najhoršie za sebou. „Unavené“ telo pomaly rozhýbala, najprv to bola iba rýchla chôdza, neskôr rekreačný beh. Teraz už opäť trénuje. Dokonca dve hodiny denne. Vrátila sa úcta k sebe samej, ale aj toľko potrebné sebavedomie. Má síce už 34 rokov, ale napriek tomu pomýšľa na návrat k profesionálnemu tenisu.
„Ak by sa mi to nakoniec podarilo, splnil by sa mi veľký sen. V tejto chvíli netrénujem kvôli návratu, ale pre dobrý pocit. Ale nikdy nehovor nikdy,“ dodala.