Kariéra Juana Martína Del Potra je o pádoch a veľkolepých návratoch. Je úžasná, azda najpútavejšia vo svojej generácii. Od jeho veľkého triumfu na US Open uplynulo už osem rokov. Vtedy mladý, 20-ročný Argentínčan zo stotisícového Tandilu zničil všetko, čo mu prišlo do cesty. Úžasnou silou. Na tento príbeh si však spomínajú mnohí. Na to, čo nasledovalo, už málokto.
Kariéra ako na sínusoide
Prišli zranenia, operácie problémových zápästí a následné návraty k tenisu. Dokola to isté. Aj keď Del Potro ukončil rok 2009 na 5. mieste rebríčka ATP, o 365 dní už bol 258. na svete. A opäť, o dva roky sa vrátil do prvej desiatky. Lenže ani tentoraz sa v nej dlho nezdržal. Keď v kalendári svietilo číslo 2015, urastený tenista sa krčil na mieste 1042, v spoločnosti priemerných a tuctových.
Za dva roky odohral iba 14 zápasov, dlho zvažoval, či takéto trápenie má ešte zmysel. Jeho obrovský talent sa zrazu rozplýval pod chirurgickým skalpelom aj pochmúrnymi myšlienkami. Nečudo, prekliate zranenia ho už toľkokrát zrazili na zem.
„Chcem sa poďakovať všetkým, ktorí ma prehovorili, aby som to nevzdal. Nenechali ma spadnúť až na kolená. Verte mi, že som už bol takmer rozhodnutý,“ vyhlásil pred viac ako rokom. Ak existuje tenisový Boh, tak práve on sa vtedy zmiloval. Del Potro vstal z mŕtvych a z olympiády v Riu de Janeiro si odniesol striebro.
Dvorec Asha je už aj jeho
O niekoľko mesiacov sa radoval opäť. Vo finálovom zápase Davisovho pohára prehrával s Chorvátom Marinom Čiličom už 0:2 na sety, ale premohol sa. Spomenul si na všetky zranenia i tortúry, ktoré musel podstúpiť, pozbieral všetky sily a duel otočil. Pred zrakom rozcíteného Diega Maradonu a stovkami ďalších krajanov. „Juan Martín dokázal, že patrí k najlepším tenistom sveta,“ povedal kapitán Juhoameričanov Daniel Orsanic. „Ľudia len majú radi môj príbeh,“ pripustil Del Potro.
A nielen to. Zbožňujú jeho nezlomnú vôľu. Po vleklých zraneniach, ale aj v samotných zápasoch. To, čo dokázal v Záhrebe, zvládol aj v New Yorku. V osemfinále s Dominicom Thiemom prehrával 0:2, nevládal, nohy vláčil za sebou, zrak upieral do zeleného betónu. Ale keď začul „olé, olé, olé“, dokázal nemožné. Zmobilizoval všetky sily a vyhral.
Štvrťfinále s Rogerom Federerom však už malo byť jeho konečnou. Semifinále Federer – Nadal bolo od začiatku US Open pre mnohých tutovkou. Ale bol tu ešte jeden forhend. Absolútne zdrvujúci. „Keď potreboval, vytiahol ho,“ sklonila hlavu pred Del Potrom švajčiarska legenda.
„Zišlo sa tu niekoľko vecí, okrem solídneho forhendu som aj dobre podával,“ vysvetľoval skromne Argentínčan. „V tajbrejku tretieho setu som mal aj šťastie. Veľmi si vážim postup do semifinále na tomto turnaji, chcem sa poďakovať fanúšikom za veľkú podporu. Mám pocit, že tento dvorec Arthura Asha je už aj mojím," poďakoval sa.
V noci z piatka na sobotu mu môže patriť opäť. V semifinále vyzve vo veľkom štýle hrajúceho Nadala. Španiel je obrovským favoritom. Ale Del Potro už neraz dokázal, že nič nie je nemožné.