Text bol súčasťou magazínu Fair Play denníka Pravda
Otec (a donedávna i tréner) talentovanej tenistky Rebeccy rozpráva o športe, ktorému zasvätil celý život, s nevšednou láskou. Keď prehovorí o trávnatom kurte v Petržalke, oči sa mu rozžiaria. Je jeho srdcovou záležitosťou. Nie div, pripravujú sa na ňom aj špičkoví hráči. Na Wimbledon.
Na najväčšom slovenskom sídlisku, medzi vysokými panelákmi, priamo v areáli školy. Práve tam si 59-ročný abolvent Vysokej školy výtvarných umení plní tenisový sen. "Chcel som to najlepšie pre Rebecu. Viete, doma je doma. Preto som sa rozhodol, že jej vytvorím tie najlepšie podmienky na prípravu na všetky grandslamové turnaje. Aj na ten najslávnejší,“ spomína si, ako sa rodila myšlienka vybudovať tenisové centrum, v ktorom nechýba trávnatý dvorec.
Podľa neho mladí hráči potrebujú predovšetkým pokoj. "A to znamená, že by mali spať doma – vo svojom,“ naznačí rodák z Bratislavy.
Trávnaté kurty sú na Slovensku skôr výnimkou ako pravidlom. Tvrdí, že vo svete, v ktorom dominujú predovšetkým peniaze, si len málokto trúfne na projekt náročný na čas i prácu. "A navyše, absolútne neziskový. Každý rok strácam na trávnatom kurte 6-tisíc eur,“ povzdychne si.
Kurt pracuje ako stavba
Projekt trávnatého dvorca vo svojom tenisovom areáli spustil Šramka pred siedmimi rokmi. Na začiatku bola 60 centimetrov hlboká jama. Zasypali ju makadamom, naň putoval ešte drobnejší kameň, potom hlina. Scenár sa opakoval tri roky. Tak, ako každá stavba, aj tenisový kurt pracoval.
Jeho stvoriteľ dosypával hlinu, plel, valcoval. Až kým nebol kurt rovný ako doska. "Bol to beh na dlhú trať. Samozrejme, také niečo by sme vedeli urobiť aj za tri týždne, ale nebolo by to ono,“ poznamenáva.
Až potom prišla na rad tráva. Sadili ju do polcentrimetrovej brázdy. Aj tento proces, hoci na prvý pohľad veľmi jednoduchý, má svoje prísne pravidlá. „Trávu nesmiete sadiť husto ani riedko,“ upozorňuje Šramka.
S úsmevom na tvári i vráskou na čele si spomína na strasti, ktorým sa nevyhol. "Zasadil som a v priebehu pol hodiny sa mi na kurt nasťahovalo možno aj 500 holubov. Iba zadky im bolo vidieť. Dlhé hodiny som ich musel odháňať. Dôchodcovia ich tu zvyknú kŕmiť kadejakým pečivom, ale trávna zmes bola pre nich ešte väčšou pochúťkou,“ pobaví vtipnou historkou a zároveň si vypýta ďalšiu otázku.
Ide o špeciálnu trávu?
"Ale kdeže, je úplne obyčajná. Zoženiete ju v každom obchodnom dome. Rastie rýchlo, štyri milimetre za deň, presne takú potrebujem. Keďže na nej tenisti hrajú osem hodín denne, rýchlo ju zhobľujú,“ prezrádza.
Tráva síce nemusí byť ničím výnimočná, no s kosačkou, ktorá po nej behá každú chvíľu, je to inak. Zabudnite na malé traktorové, elektrické či benzínové mašiny. Tie vraj na tenisovom kurte nemajú čo hľadať. "Používam zásadne vretenová kosačku. Kupujem ju vo Veľkej Británii. Takú, akú používajú vo Wimbledone,“ hovorí Šramka.
Mesiac pred Wimbledonom, keď sa na jeho dvorci pripravujú elitní hráči, ju vyťahuje každé ráno.
Neha, skúsenosti, trpezlivosť
Tráva rastie doslova na počkanie. Stačí kvapka vody a steblo, ktoré pred niekoľkými minútami ľahlo pod teniskami Rusky Darie Kasatkinovej, sa v priebehu zopár sekúnd opäť vztýči. Ihrisko mení svoju tvár každú minútu. Akoby tu príroda rozohrala vlastné divadlo.
Zatiaľ čo tráve sa na petržalskom kurte mimoriadne darí, zelenina by šancu nedostala.
"Toto nie je žiadna černozem, ale spraš. Keď ho povalcujem, je ako betón. Kapustu i rajčiny by ste tu síce dopestovali, ale iba za výrazného prispenia chémie. Také krásne hlávky, plné dusičnanov, by som mohol potom predávt na trhu,“ odľahčí Šramka debatu a prihodí ďalšiu veselú príhodu z petržalského Wimbledonu.
"Tento rok sa nám rozmnožili dážďovky. Za tri dni sme ich na kurte nazbierali viac ako osem kíl. Pozrite sa na túto fotografiu,“ ukazuje na displeji mobilného telefónu. "Dážďovky samé o sebe nie sú nepriateľ, ale ich veľké množstvo trávnatému dvorcu výrazne škodí. Keď sa derú na povrch, vytvoria malé kopčeky, hráči potom po nich šľapú a vznikajú placky. Vo veľkosti niekdajšej päťkoruny. A teraz si predstavte, že takýchto placiek by bolo na kurte dvetisíc. Vzniklo by blato a bolo by po kvalitnom povrchu. Ale nečudujem sa, že sa u mňa dážďovkám páči. Trávu pravidelne dezinfikujem, čistím, dodávam jej vitamíny. Vytvoril som im skvelé podmienky, preto sa sem nasťahovali azda všetky zo sídliska,“ posťažuje sa.
Čo potrebuje tráva najviac? Vodu. Tá v Petržalke by bez nej nevydržala ani deň. "Zhorela by, lebo je krátka. Má pol centimetra. Zalievam ju štyrikrát vo dne a raz v noci, cez inštalované zavlažovacie zariadenie aj s hadicou,“ opisuje.
Tráva vraj zhltne rovnaké množstvo vody ako antuka. Šramka ju však polieva častejšie a v menších dávkach. "A nežnejšie. Vodu rozprašujem, aby na kurte nevznikali rôzne nerovnosti,“ ukazuje. "Je to najmä o skúsenostiach. Kuchár s desaťročnou praxou má potrebné množstvo soli v oku, aj ja sa z roka na rok zlepšujem. Kedysi som bol netrpezlivý, stalo sa mi, že som trávu prehnojil a spálil,“ dodáva.
Rozdiel? Najmä v adrese
Na trávnatom dvorci trénujú tenisti iba v júni. Po Roland Garros a pred Wimbledonom. Starať sa oň však treba takmer po celý rok.
"Začínam už vo februári. Vertikulujem, odstraňujem plesne, dosievam trávu. Na jar je totiž v dezolátnom stave. Ľudia mi na kurt na Silvestra nahádžu delobuchy, paničky tu venčia psíkov. Zažil som už aj ozajstný piknik s dekou,“ zamračí sa a mimikou tváre dá najavo, že na netenisové návštevy je veľmi citlivý. "Vtedy tam radšej posielam manželku, ona je na rozdiel odo mňa mierumilovná. Ja som skôr cholerik a nemuselo by to dopadnúť dobre,“ pousmeje sa.
Háklivý však nie je iba na trávu, ale aj na betónové kurty. "Keď na nich deti nechajú antuku z tenisiek a zaprší, hrozí vážny výron. Ani loptičky, s ktorými predtým hrali tenisti na antuke, nepustím na tvrdý povrch. Veď si to len predstavte, že niekto štrnásť rokov drie a potom sa pre takúto banalitu zraní. Všetka námaha a odopieranie je v okamihu fuč. Musím byť skrátka puntičkár, nič iné mi nezostáva,“ hovorí rázne.
Voči návštevám mimo kurtov však nenamieta. A tých je veru požehnane. Predovšetkým, ak si príde zatrénovať Dominika Cibulková. "Vtedy sa tu nazbiera niekoľko desiatok ľudí, predovšetkým dôchodcov či malých tenistov. Dominika trénuje s ohromným nasadením, pre žiačikov je inšpirujúce sledovať ju,“ zamyslí sa.
Na jeho tráve už nejednu hodinu odtrénovala aj Daniela Hantuchová, vychádzajúca hviezda Daria Kasatkinová, ale aj iní ruskí či ukrajinskí tenisti. Všetci si petržalský kurt pochvaľujú. Svorne tvrdia, že je takmer taký dobrý, ako ten vo Wimbledone.
Čo mu teda do absolútnej dokonalosti ešte chýba? "Je v Petržalke, nie vo Wimbledone. Takže iba správna adresa,“ dodá s úsmevom na záver.