Hľadať
Denný / nočný režim
Sledujte nás
Pravda Pravda Domov MS v hokeji Výsledky výsledky

Nie som typ, ktorý sa psychicky rúca, tvrdí Rybáriková

Keď má voľnú chvíľu, nepohrdne filmom Pretty Woman. V snímke režiséra Garryho Marshalla strieda hlavná hrdinka pády s vrcholmi. Ako Magdaléna Rybáriková (28). Aj slovenská tenistka si za ostatný rok prešla rôznorodými pocitmi, aké v hollywoodskom trháku okúsila slávna Julia Robertsová.

27.06.2017 07:00
Magdaléna Rybáriková Foto: ,
Magdaléna Rybáriková.
debata

Piešťanská rodáčka ležala v júli i auguste na nemocničnom lôžku. Najprv šla pod skalpel s ľavou rukou, následne s pravým kolenom. Na súťažné kurty sa vrátila vo februári, ešte v apríli sa krčila na 431. mieste svetového rebríčka. V súčasnosti – po triumfoch na turnajoch v Surbitone, Ilkley a semifinále z Nottinghamu – je v expresnom tempe znovu členkou elitnej stovky (85. miesto). „Momentálne necítim žiadnu bolesť. Priznávam však, že kdesi v hlave mám obavu, aby ma nepostihlo ďalšie zranenie," hovorí zverenka Petra Hubera.

Keď ste vo februári vstupovali do súťažného diania, mysleli ste na to, že už v lete budete opäť členkou najlepšej svetovej stovky?

Ale kdeže. Nik z môjho okolia ani len nedúfal, že všetko naberie taký rýchly spád. S trénerom sme si vraveli, že koncom roka by som mohla byť späť v stovke a zaistila si tak hlavnú súťaž na Australian Open. Podarilo sa mi to napokon s veľkým predstihom. Je to čosi úžasné.

Prekvapili ste okolie, trénera. I seba?

Samozrejme. Keď som šla na prvé turnaje, necítila som sa sebaisto. Viete, aj na 25-tisícových podujatiach štartujú dievčatá, ktoré z tenisu vedia veľa. Každé z nich sa chce predrať vpred. Prekvapilo ma, že zranenia ma natoľko nepribzrdili v úrovni hry.

Herne sa cítite dobre. Ako vyzerá váš zdravotný stav?

Časti tela, ktoré mi operovali, sú v poriadku. Vyskočili mi síce nové boliestky, no to je úplne normálne. Predsa len, mám za sebou tri turnaje na tráve, telo dostalo zabrať. Cítim sa trochu unavená, ale verím, že do Wimbledonu bude všetko tak, ako má byť.

Z čoho máte väčšiu radosť – z pribúdajúcich trofejí alebo z toho, že vám zdravie konečne slúži?

V prvom rade z toho, že telo drží pokope. To je zakaždým najpodstatnejšie. Bez dobrého zdravotného stavu by som predsa nezbierala úspechy. Vďaka tomu, že sa na kurte cítim dobre po fyzickej stránke, som v pohode aj po psychickej.

Momentálne sa veziete na víťaznej vlne eufórie. Pamätáte si však na obdobie spred roka, keď vás zmáhali vážne zranenia?

Isteže. Koleno i zápästie mi narobili veľké problémy. Dlho som nevedela, či pôjdem na operáciu, či budem hrať. Keď sa mám priznať, nemala som chuť tráviť čas na kurte. Sužovali ma neustále bolesti, trápila som sa. Ani počas tréningu som nemohla robiť pohyby, na aké som zvyknutá. Bola som obmedzená, čo je pre každého športovca strašný pocit.

zväčšiť Magdaléna Rybáriková v semifinále turnaja v... Foto: Reuters
Magdaléna Rybáriková Magdaléna Rybáriková v semifinále turnaja v Nottinghame.

Podobný, ako keď je sezóna v plnom prúde, no namiesto naháňania fiftínov ležíte na nemocničnom lôžku?

V tom období som si dala od tenisu pauzu. Úplnú. Nesledovala som ani výsledky. Sústredila som sa len na seba, na rehabilitáciu. Robila som to, čo mi prospievalo. Aj keď to nebolo jednoduché. Pauza, ktorú som podstúpila po operácii kolena, sa výrazne predĺžila. Pôvodné správy hovorili, že budem o mesiac v poriadku. Napokon z toho boli štyri mesiace. Priznávam, že ma to zrážalo k zemi.

Kto vám v tých chvíľach najviac pomohol?

Tréneri a rodičia. Každý sa mi venoval na sto percent. Vďaka týmto ľuďom som sa vrátila.

Dá sa povedať, že ste boli psychicky na dne?

To nie. Nie som typ, ktorý by sa rúcal. Pomohlo mi, že sa operácie vydarili a všetko drží tak, ako má. Aspoň zatiaľ.

Mnohým športovcom zostane po zranení kdesi v podvedomí strach o operované miesto. Je to aj váš prípad?

Momentálne necítim žiadnu bolesť, čo je veľké plus. V hlave mám však obavu, aby ma nepostihlo ďalšie zranenie – čohosi iného. V tomto pociťujem akúsi neistotu. Robím však všetko pre to, aby som bola v poriadku. O telo sa starám príkladne.

Podobné pocity prenasledujú športovca najmä v momentoch, keď sa mu darí…

Presne tak. Ani ja nechcem dopustiť, aby sa obdobie úspechov skončilo.

To vaše sa odohráva na tráve. Zachutila vám?

A veľmi. Veď dva razy som získala trofej, raz uhrala semifinále. To je čosi úžasné. Navyše, tráva je môj najobľúbenejší povrch, cítim sa na nej výborne. Musím však dodať, že až na Britku Johannu Kontovú som nečelila hráčke z aktuálnej svetovej špičky. Zdolala som však súperky, s ktorými som si nikdy predtým neporadila. Aj to prospieva môjmu sebavedomiu.

Mnohí z tenistov označujú trávu – najmä pre špecifický pohyb – za zradnú. Nemáte práve na takomto povrchu o čosi väčšie obavy o zdravie?

Nechcem na to myslieť. Podobnú skúsenosť mám. Na jednom z Wimbledonov som sa pošmykla a zranila sa. Pauzovala som tri mesiace. Aj preto si už teraz dávam pozor a niekedy loptu radšej vypustím, ako by som mala čeliť veľkému zraneniu. V minulosti sa mi to nevyplatilo.

Spomenuli ste Wimbledon, štartuje o šesť dní. Cítite už vo vnútri povestné vibrácie z očakávania?

Vibrácie – nevibrácie, v prvom rade si chcem Wimbledon užiť. Som nesmierne šťastná, že som sa do All England Clubu napokon dostala. Je to môj najobľúbenejší turnaj, rada by som na ňom uhrala dobrý výsledok. Ak prejdem cez prvé kolo, všetko ostatné už bude bonus. Žiadne cieľe si však nedávam, nechcem si na seba utvárať tlak.

Väčšina tenistov sa o Wimbledone vyjadruje v superlatívoch. Čím je výnimočný pre vás?

Históriou, atmosférou, prestížou. Ale aj špecifikami – už len tým, že všetci musia hrať v bielom oblečení. Na svete zrejme nenájdete tenistu, ktorý by Wimbledon nechcel vyhrať. Skrátka, tento turnaj vždy bol a je číslom jeden.

S Wimbledonom sa spája váš veľký juniorský úspech – pred jedenástimi rokmi ste si zahrali finále. Zaspomínate si?

Bolo to veru pekné. Aj keď juniorský tenis je ešte trochu naivný. Ženský je o čomsi inom. Bola to skvelá skúsenosť. O to cennejšia, že so všetkými súperkami, s ktorými som na ceste do finále hrala, sa neskôr v rebríčku prebojovali do elitnej stovky. Možno aj vďaka tomuto úspechu mi Wimbeldon natoľko prirástol k srdcu.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #Magdaléna Rybáriková