Do rúk mu vložili Pohár mušketierov – trofej určenú pre víťaza Roland Garros. V nedeľu sa s ňou španielsky tenisový génius poláskal po desiaty raz.
Disciplína a odhodlanie
„Keď som bol malý chlapec, sníval som o tom, že v Paríži uspejem aspoň raz. Cieľ som výrazne prekročil. Vďačím za to najmä jednému človeku – strýkovi Tonimu," hovoril Nadal počas ďakovnej reči. Po tom, ako mu jeho tréner i rodinný príslušník v jednej osobe priniesol špeciálnu trofej. Nápis na nej prezrádzal všetko – Décima.
Objektívy fotoreportérov nestíhali cvakať. Televízne kamery snímali len dvoch chlapov. Nik iný v tom momente nebol podstatný. Toni si (chtiac, nechtiac) pozornosť vynútil. Hviezdneho synovca objal, čosi mu pošepol.
Napokon, oprávnene – bez neho by sa Rafa, ako znie prezývka už pätnásťnásobného grandslamového šampióna, nikdy nedočkal výnimočných úspechov.
Bol to práve Toni, kto vložil jednému z najlepších tenistov histórie raketu do ruky. V čase, keď mal malý Rafael tri roky. Prvé písmenká z tenisovej abecedy sa učil na nekvalitných kurtoch, s ešte horšími loptami.
Strýko mu totiž odmalička vštepoval základnú myšlienku. „Prehry či víťazstvá nezávisia od toho, na akých kvalitných kurtoch hráš, aký dobrý výplet má tvoja raketa či to, aké lopty používaš. Záleží len na tom, aký máš postoj k povinnostiam, disciplínu a odhodlanie," hovorieval Toni svojmu malému zverencovi.
S plačom domov
Ten si bral strýkove rady k srdcu. Hoci nie vždy prežíval na dvorcoch len radostné okamihy. Toni mal od začiatku povesť mimoriadne tvrdého a zásadového kouča. Rafael sa nejden raz vrátil domov s plačom. Keď už drezúru nezvládol, hodil na tréningu raketu o zem. Vtedy mu strýko pohrozil.
„Ešte raz a s tenisom skončíme," upozorňoval ho. Chcel mu dať najavo, že materiál, ktorý drží v ruke, si musí vážiť. Nie každý má totiž dostatok prostriedkov na to, aby si mohol kúpiť raketu či lopty. Synovca odmalička viedol k rešpektu – k ľuďom i veciam okolo neho.
„Tonimu vďačím za všetko. Bez neho by som Roland Garros nevyhral ani raz. Keby ste sa ma v roku 2005, keď som Paríž ovládol po prvý raz, opýtali, čo budem robiť o dvanásť rokov, odpovedal by som jednoznačne: sedieť na lodi a chytať ryby," usmieval sa Nadal v nedeľu podvečer.
Lenže jeho udica stojí kdesi v kúte domu na Mallorce. Aj v 31 rokoch je športovým fenoménom. Minimálne vo svete tenisu. Nik iný pred ním neovládol rovnaký grandslam desaťkrát. Jeho bilancia v Paríži je dychvyrážajúca – z 81 zápasov vyhral 79!
K jubilejnému triumfu pod Eiffelovou vežou dokráčal obzvlášť unikátnym spôsobom – nestratil ani set (po tretí raz v kariére), súperom povolil v siedmich zápasoch len 35 gemov. Rekord drží s 32 hrami legendárny Švéd Björn Borg (Roland Garros 1978).
Kľúčový Nastase
Jediného rivala má pred sebou Nadal aj v tabuľke, ktorá vypovedá o najúspešnejších hráčoch tenisovej histórie. Je ním Roger Federer – osemnásťnásobný grandslamový šampión.
To všetko sú čísla vyvolávajúce obdiv, úctu, nekončiaci rešpekt. Aj pod nimi je podpísaný Toni Nadal. Chlap, ktorý z bezbranného dieťaťa vypiplal silného šampióna. Odhodlaný Mallorčan, ktorého pred rokmi inšpiroval Ilie Nastase. Rumun zvíťazil v roku 1972 na turnaji Masters v Barcelone. Toniho srdce si získal natoľko, že miesto si v ňom našiel už len tenis.
Spojenie Toni a Rafael Nadalovci je symbolom úspechu. Lenže aj tie najsúdržnejšie páry sa z času na čas rozdelia. V prípade oboch Španielov k tomu príde po tejto sezóne. Toni sa chce v 56 rokoch o čosi viac venovať svojej akadémii.
„Ťahá to so mnou už dlho. Bez neho to nebude ono," vyjadril sa k profesijnému rozchodu Rafa. Zatiaľ čo Toniho cesta sa chýli ku koncu, parížsky kráľ pokračuje. Od pondelka je svetovou dvojkou a hlavným kandidátom na zosadenie Andyho Murrayho z postu lídra.
Kto by to pred rokom či dvomi, keď Nadala bolelo takmer celé telo a psychika mu bránila vyletieť znovu až k tenisovým nebesám, povedal…