Keď pred siedmimi rokmi zdolal Juan Martín Del Potro vo finále US Open legendárneho Rogera Federera, ležal mu tenisový svet pri nohách.
Trofej z newyorského Flushing Meadows bola pre argentínskeho dlháňa prvou veľkou v kariére. Nemala zostať poslednou. Experti predpovedali vtedy 21-ročnému talentu veľkú budúcnosť.
Smútok v duši
Lenže v tej najbližšej mal Del Potro napísané čosi iné. Žiadnu radosť, žiadne slávne triumfy. Skôr trápenie, nepohodu a roky plné bolesti a zdravotných problémov. Prenasledovali ho už od roku 2010. Najprv prišli bolesti chrbta, vzápätí ho prestalo poslúchať rameno. Najväčšie vrásky mu však vryli do tváre zápästia. Pod nôž s nimi išiel štyrikrát, tri razy s ľavým.
„Po prvej operácii som premýšľal nad tým, že s tenisom skončím. Bol som psychicky takmer na dne. V duši som mal až príliš veľa smútku. Našťastie som mal pri sebe dostatok priateľov i rodinu. Nenechali ma spadnúť až na kolená. Boli to oni, kto ma presvedčil, aby som pokračoval a nikdy sa nevzdal,“ spomína si na najnáročnejšie obdobie v kariére niekdajší štvrtý hráč sveta. Raketu neodložil do kúta ani po tom, ako v predošlých dvoch sezónach nastúpil len na štrnásť zápasov, vo svetovom rebríčku klesol až do druhej tisícky a čakala ho zložitá cesta späť. Vydal sa na ňu vo februári tohto roka – s odvahou, odhodlaním a vierou v úspech.
Toho najväčšieho po návrate sa dočkal počas uplynulého víkendu. Bol to práve Del Potro, kto zohral kľúčovú úlohu v mimoriadne dramatickom finále Davisovho pohára. V Záhrebe sa síce nepostaral o rozhodujúci piaty bod, no spoluhráčom a miliónom fanúšikom dal potrebnú nádej.
Zlomený prst
Za stavu 2:1 pre domáci výber čelil v súboji jednotiek Marinovi Čiličovi. Prvé dva sety prehral. Navyše, v istom okamihu sa zdalo, že Argentínčan už nemá v sebe žiadnu energiu a na kurte len prežíva. Napriek tomu predviedol zázračný obrat. Čiliča po takmer piatich hodinách neúprosného boja premohol – napriek zlomenému malíčku na ľavej ruke.
„Tento zápas sa zapíše do histórie Davisovho pohára. To, čo predviedol Del Potro, bolo neuveriteľné,“ vravel Federico Delbonis, ktorý si vzápätí poradil s Ivom Karlovičom a odštartoval argentínske oslavy.
„Juan Martín dokázal, že patrí k najlepším tenistom sveta. Svoju vlasť reprezentoval tak, ako vždy: s hrdosťou a láskou v srdci,“ pridal sa kapitán Daniel Orsanic.
Najmä vďaka Del Potrovi sa Argentínčania dočkali. Do finále prestížnej tímovej súťaže sa prebojovali po piaty raz. Po predošlých štyroch pokusoch smútili. V roku 2011 na čele s Del Potrom.
Rodák z Tandilu však tentoraz slzy na argentínske tváre nepustil. Krajanom doprial dovtedy nepoznanú radosť. Priamo v záhrebskej aréne mu nadšene, priam euforicky tlieskal aj slávny Diego Maradona – pre milióny Argentínčanov nedotknuteľný, naveky zbožňovaný hrdina. Takým je po nedeli aj Del Potro…