Zápas ste odohrali v náročných podmienkach – v New Yorku bolo 28 stupňov Celzia, vlhkosť takmer 80 %. Napriek tomu ste v sebe našli silu na odvrátenie štyroch mečbalov…
Nečakala som, že sa dá taký zápas vyhrať. Na kurte som cítila viac, ako 28 stupňov. Veľmi ťažko sa mi dýchalo. Nehrala som síce najlepší tenis, ale tým som sa vôbec nezaoberala. Podstatné bolo, že do každej výmeny som dala všetko.
Na čo ste mysleli pri mečbaloch súperky?
Pravdupovediac, ani som si neuvedomila, že ich mala toľko. Až brat mi po zápase povedal, že boli štyri. Bola som v takom tranze, že som ich odohrala ako bežné lopty.
Počas zápasu ste dostávali kŕče. Bolo to spôsobené práve veľkou vlhkosťou?
Zrejme áno. S takým niečím totiž bežne nemám problémy. Snažila som sa veľa piť, no veľmi mi to nepomohlo.
Čo ste vedeli o súperke pred zápasom?
Ani jednu z hráčok, proti ktorým som na turnaji nastúpila, som predtým nevidela. Aj Gluškovovú som si pozrela len na videu a vedela som, že ma čaká náročný súboj. V tomto štádiu turnaja už hrá dobre každý. Nezáleží na tom, aké meno oproti vám stojí na kurte.
Koľko času vám zaberie príprava na pomerne neznámu hráčku?
Hodinu, možno dve. Netreba to preháňať, aj keď mladé hráčky sú vždy veľmi nepríjemné. Väčšinou nemajú čo stratiť.
Zdá sa, že tento rok vám na US Open prialo aj šťastie pri žrebe.
Som rada, že som šancu využila. Musím však priznať, že to neboli jednoduché zápasy. Najmä druhé kolo s domácou Duvalovou mi vzalo veľa psychických síl.
Ako ste na tom kondične?
Som dobre pripravená. Na tréningoch makáme naozaj na doraz, z čoho teraz čerpám.
V osemfinále vyzvete domácu Riskeovú. Aký zápas očakávate?
Hrala som s ňou v Birminghame. Je to veľmi nepríjemná hráčka, výborne behá, má veľmi rýchle údery, bude to veľmi náročný zápas. Papierovo to tak síce nevyzerá, no opak bude pravdou.
Na US Open ste si zahrali aj štvorhru po boku Martiny Hingisovej. Bol to zážitok?
Určite áno. Martina je veľká šampiónka, na kurte sme si to spolu užili. Škoda, že sme hneď na začiatku vypadli, ale mali sme smolu na žreb, keď sme dostali najvyššie nasadený pár. Za iných okolností sme to mohli dotiahnuť ďaleko.
Ako ste ju presvedčili na návrat?
Na Roland Garros v Paríži som sa jej opýtala, či by sme si ešte spolu nezahrali. Vtedy povedala, že si to rozmyslí a som rada, že sa rozhodla pre návrat. Pre tenis je to veľmi dobré. A samozrejme aj pre fanúšikov.
Aká je Hingisová deblová partnerka?
Stále je výnimočná, už len tým, ako číta hru. Keď je raz niekto šampiónom, bude ním navždy. Tenisu neuveriteľne rozumie, dokáže sa o ňom rozprávať hodiny.
Sadli ste si aj ľudsky?
Obe sa rešpektujeme, rozumieme si. Možno je to spôsobené aj tým, že sme sa narodili v miestach vzdialených desať minút od seba (smiech).
Na US Open ste hrali prvýkrát už v roku 2000, zmenil sa odvtedy tento turnaj?
Najmä kvalitou tenisu. Kedysi boli prvé tri či štyri kolá len na rozohranie sa. Teraz, keď nie je hráč stopercentne fyzicky pripravený a koncentrovaný na každý zápas, tak sa len veľmi ťažko rodia víťazstvá.
Foto: SITA/AP, Charles Krupa
V New York Times ste sa trochu posťažovali, že sa vám cnie za tenisom z čias, keď ste začínali. Čo vám najviac chýba a čo vám na súčasnom tenise nevonia?
Predtým si hráčky, najmä tie z prvej desiatky, jedna druhú navzájom vážili. Bola medzi nimi väčšia pokora. Teraz sa mladé tenistky často nesprávajú tak, ako by sa mali. Je to spôsobené tým, ako sú vedené a v akom prostredí vyrastajú. Mali by si uvedomiť, že majú obrovské šťastie, že sa môžu živiť tenisom. Nebolo by na škodu, keby si to viac vážili.
Prekvapil vás náhly koniec Bartoliovej?
Prekvapil určite všetkých. Zrejme aj samotnú Francúzku (smiech). Myslím si však, že do roka je späť.
Na turnaji v Carlsbade ste zdolali Peschkeovú dvakrát 6:0. Spomínate si vo svojej kariére na rovnaký výsledok – možno aj v opačnom garde?
Veru nie, dovtedy som takýmto spôsobom nevyhrala, no ani neprehrala.
Rada si zahráte golf, dostali ste sa k nemu počas amerického turné?
Vôbec nie. To si nechám na neskôr, keď sa rozlúčim s New Yorkom.
V San Diegu ste sa pred zápasom bejzbalovej MLB dočkali pocty a mali ste možnosť prvého nadhodu. Nemali ste trému?
Ani nie. Predtým som si nadhod nacvičila v trénigovej hale. Navyše, hráči ma predtým upozorňovali, aby som si dala pozor, lebo na youtube sú rôzne celebritné pokusy, ktoré nepatria medzi vydarené. Ja som sa medzi ne, našťastie, nezaradila.
Máte po toľkých rokoch na profiokruhu ešte nejaké tenisové sny?
Chcem sa v prvom rade baviť tenisom. Najmä preto ho robím. V žiadnom prípade to ešte nie je začiatok môjho konca.