Vo finále otočila nepriaznivý vývoj a na piaty pokus konečne zdolala Poľku Agnieszku Radwanskú. Po dve a polhodinovej dráme zvíťazila 3:6, 6:4, 6:4 a v ôsmom finále na okruhu WTA získala tretí titul.
Čo rozhodlo o tom, že ste prvý raz v kariére zdolali svetovú štvorku z Poľska?
Počúvala som trénera. Hrala som nátlakovo, ale nie bezhlavo. Najmä po jej druhom podaní som išla za víťaznými loptičkami a tlačila ju, ako sa dalo. Keď som urobila chybu, hneď som na ňu zabudla a hrala ďalej to svoje.
Prekvapila vás súperka svojím výkonom?
Ani nie. Je to hráčka, ktorá rada čaká na chyby druhej a sama takmer žiadne nerobí. Rada a dobre sa bráni a keď je úspešná, nahlodáva tým sebavedomie svojej súperky. Ja som sa však nenechala odradiť. Aj keď mi môj útočný tenis občas nevychádzal, snažila sa nepoľaviť v úderovej agresivite a koncentrácii.
V treťom sete ste dvakrát pustili svoje podanie dvojchybou na záver. Napriek tomu to s vami veľmi nezamávalo…
Presne tak. Neriešila som to, vravela som si – nevadí. Vedela som, že aj ja jej môžem kedykoľvek zobrať podanie. To sa presne aj udialo, keď som otočila z 2:4 na 6:4.
V závere ste za stavu 5:4 potrebovali päť mečbalov pri svojom podaní. Nebolo to už trochu na nervy, keď prvé štyri Poľka odvrátila?
Bolo ťažké to dohrať. Také kvalitné hráčky to nikdy neodovzdajú samé od seba. Všetko si treba vybojovať. Keď mi pri prvom mečbale odletel forhendový úder ďaleko dozadu, nebolo mi všetko jedno. Potom prišli ďalšie mečbaly, už som v tých výmenách ani nevládala, bolo to náročné fyzicky aj mentálne, ale neklesala som na duchu, bojovala som do konca.
Čo vám povedal tréner Matej Lipták po premenenom mečbale?
Že je na mňa hrdý a že presne takto sa hrajú veľké zápasy proti favorizovaným súperkám.
Mysleli ste pred zápasom aj na spackané januárové finále v Sydney, kde vám Radwanská nadelila dvoch "kanárov“, čiže zvíťazila na nulu?
V podvedomí som mala červíka pochybnosti, ale keď som vyhrala hneď prvý gem v zápase, spadlo to zo mňa a vravela som si, že to bude dobré. Toto finále v Stanforde muselo byť iné a ukázalo sa, že aj bolo.
Čo sa dáva v Stanforde za víťazstvo okrem finančnej prémie?
Dostala som krásny veľký pohár a plyšového medveďa, ktorého má v logu hlavný sponzor podujatia Bank of the West. Obe ceny som si už nechala poslať domov.
Z Kalifornie sa stáva vaše úspešné miesto. Vlani triumf v Carlsbade, teraz v Stanforde. Čím to, že sa vám tak darí na západe USA?
Možno je to náhoda a možno nie. V Stanforde som bola šiesty raz a veľmi sa mi tam vždy páčilo. Navyše po Wimbledone som si pár dní oddýchla a potom dva týždne tvrdo trénovala. To sa prejavilo. Mám v sebe momentálne veľa energie a pokúsim sa ju udržať až do US Open v New Yorku.
Teraz pôjdete namiesto oslavy obhajovať titul do Carlsbadu?
Áno, ale body z vlaňajška som si už obhájila víťazstvom v Stanforde, takže v Carlsbade môžem hrať v pohode. Najmä nech zostanem zdravá a ono to nejako pôjde.
Máte nového kondičného trénera Roba Béreša. Ako sa zrodila táto spolupráca?
Začala som s ním spolupracovať pred Wimbledonom a veľmi som bola spokojná. Mám aj novú fyzioterapeutku Ivetu Stankovú. Ona je síce vo fedcupovom tíme, ale dohodli sme sa, že teraz bude chodiť na turnaje so mnou. Ďakujem celému svojmu tímu za podporu. Všetci majú podiel na tomto úspechu.
