Pritom jej súperka bola pred zápasom o 109 miest vyššie v rebríčku na 41. mieste. "Som veľmi rada, že som opäť postúpila. Nie som typ, ktorý to navonok veľmi prežíva, ale teším sa,“ uviedla Schmiedlová v rozhovore pre agentúru SITA a Pravdu.
Môžete zhodnotiť víťazný zápas proti hráčke, ktorá si pred štyrmi rokmi zahrala v semifinále US Open?
Hrala som dobre až na niektoré momenty. Súperku som poznala. Vedela som, že sa trošku horšie hýbe. Chcela som jej hrať viac do forhendu, ale neverila som si na bekhend po čiare, skôr na ten krížny. V minulosti sme aj spolu trénovali, ale neverila som, že ju môžem zdolať. Celý čas ma tlačila, ja som veľa behala a bojovala. Pomohlo mi podanie a v tajbrejku aj jej chyby.
Druhý set ste hladko prehrali, ale potom ste sa dostali v zápase opäť hore. Čo sa zmenilo?
Druhý set som nehrala veľmi dobre. Ku koncu som to už nechala tak a koncentrovala sa na ten tretí. A hneď začiatok mi vyšiel. Maximálne som sa sústredila. Ona spravila pár chýb, ale ja som hrala dobre celý tretí set. Uhrala som si to sama.
V závere zápasu ste asi trochu tŕpli, keď súperka odvrátila štyri mečbaly…
Ja som tie štyri mečbaly pokazila, pričom predtým alebo potom som vždy zahrala úžasnú loptičku. Zvonku to teda muselo tak pôsobiť, že to boli strašné nervy. Našťastie som to zvládla. Ak by som ten gem prehrala, vravela som si, že určite musím potom vyhrať svoje podanie.
Od vášho úspechu vo finále kvalifikácie po zápas 1. kola hlavnej súťaže ubehli štyri dni. Aké to je čakať tak dlho na ďalší zápas?
Aj som si povedala, akoby sa pre mňa začal nový turnaj. Tie štyri dni boli ťažké. Nikdy sme nevedeli, kedy pôjdem hrať. Preto sme dali vždy len hodinový tréning, aby som sa veľmi neunavila na ďalší deň. V utorok celý deň pršalo, vyšla som z tempa, ale dostala som sa naspäť. Vo štvrtok budem zase hrať, takže konečne to bude ako na normálnom turnaji.
Vlani ste v Paríži prehrali až vo finále, ale ešte v súťaži dievčat. Keby vám vtedy niekto povedal, že o rok si zahráte 2. kolo medzi ženami, čo by ste si pomysleli?
Neverila by som. Druhé kolo považujem za väčší úspech ako finále juniorského turnaja. Na začiatku roka som vypadla hneď v 1. kole kvalifikácie na Australian Open. Vtedy som si vravela, že na grandslame je pre mňa úspech aj jedno víťazné kolo v kvalifikácii. A teraz sa stalo toto. Stále tomu neverím.
Ako ste vnímali divákov na kurte číslo 3, ktorý bol počas vášho zápasu takmer zaplnený a fanúšikovia priali viac Wickmayerovej?
Bolo tam najmä veľa Belgičanov s vlajkami, boli všetci proti mne a povzbudzovali súperku. Mám však pocit, že na konci som si už ľudí získala a povzbudzovali aj mňa.
Po zápase ste rozdali veľa autogramov. Zvykli ste si už na to, že je o vás záujem?
Niektorých ľudí už aj odmietam. Je toho priveľa. Na nedávnom turnaji v Katoviciach som poctivo podpisovala všetkým deťom, ale teraz som už musela povedať dosť, lebo by som tam bola strašne dlho. Niekedy ma to aj mrzí, že všetkým nevyhoviem.
Vašou ďalšou súperkou bude Američanka Jamie Hamptonová. Čo o nej viete?
Nikdy som ju nevidela hrať, ale tréner áno. Hrá chlapčenským štýlom: dobre a rýchlo. Zdolala Češku Šafářovú, takže slabá nie je. Myslím si však, že na antuke nie je taká dobrá ako na tvrdom povrchu. Mám preto šancu.
Povzbudzovala vás v zápase s Wickmayerovou aj mladšia sestra Kristína, ktorá bude hrať v Paríži juniorskú súťaž?
Práve pricestovala, ale nestihla zápas. Ešte sme sa nestretli, lebo ona hrá kvalifikáciu v inom klube a býva v inom hoteli. Chcela by som, aby sa prišla pozrieť na mňa na ďalšie kolo. Uvidíme.
Ešte vás mrzí, že ste pre Roland Garros nestihli na strednej škole maturitný týždeň?
Keď som postúpila do hlavnej súťaže, ako jednu z prvých vecí som si pripomenula – ako dobre, že som nedala prednosť maturitám. Vyplatilo sa mi prísť do Paríža, mám z toho dobrý pocit. Nebola to chyba.
Aj ste sa priebežne učili?
Už dva mesiace dopredu som vedela, že nepôjdem na skúšky v riadnom termíne. Snažím sa síce niečo učiť priebežne, ale určite by som si netrúfla ísť dnes maturovať.