V ňom sedemnásty hráč svetového rebríčka priznal, že taký dobrý zápas so zlým koncom vo svojej kariére ešte neodohral.
Bol to najlepší zápas vašej kariéry, po ktorom ste mali najhorší pocit?
Tak nejako to cítim. Bol to päťhodinový boj. Môj aj Novakov boj. Mentálne, fyzicky aj technicky som hral lepšie ako kedykoľvek predtým a bol som tak blízko víťazstva.
Čo vo vás prevažuje – radosť z excelentného výkonu alebo frustrácia z tesnej prehry?
S odstupom času si myslím, že prevažujú pozitíva. Som síce smutný z tesnej prehry, ale ukázal som skvelý tenis v každej sekunde svojho pobytu na dvorci. Napriek prehre, toto si veľmi vážim, ale radosť z toho nemám.
Djokovič vravel, že ten zápas bol ako finále. Máte aspoň z toho radosť?
Nič to nemení na výsledku, ale páči sa mi, že to povedal. Poukazuje to na to, že moje pocity z tohto zápasu nie sú falošné, ale správne. Hrali sme obaja tenis na vysokej úrovni, ale on je svetová jednotka a v Melbourne ho už tri roky nikto nezdolal.
V prvej hodine ste svojho súpera ničili. Vyzeralo to, že nemá šancu.
Bolo to super, keď som videl, ako ho držím pod tlakom. Ale poznám Djokoviča a spôsob, akým hrá na grandslamových turnajoch. Zdolať ho v troch setoch sa rovná zázraku. Postupne sa dvíhal herne aj psychicky a ja som neudržal svoju vysokú úroveň. Záver už bol najmä boj – fyzický aj mentálny.
Keď ste v druhom sete podávali na víťazstvo, nepremýšľali ste zbytočne nad tým, čo bude, ak vyhráte aj druhý set?
Možno som to mal v hlave a možno z toho pramenili aj niektoré chyby. Ale nemyslím si, že vedenie 2:0 na sety nad Djokovičom by už niečo podstatné znamenalo.
Ako ste vnímali atmosféru v Aréne Roda Lavera?
Neuveriteľné, čo robili diváci. Takú atmosféru som na grandslamovom zápase ešte nezažil. Boli hluční, ale prajní. Napriek bolestnej strate druhého setu, kŕčom a celkovej únave neľutujem a vychutnával som si každý moment na dvorci. Pre toto trénujem celé tie roky.