Návrat po zranení chrbta nebol jednoduchý. Prehrávali ste zápasy už v úvodných kolách.
Zo začiatku som sa len zabehávala a ťahalo sa to až do Paríža na Roland Garros, kde som prehrala hneď v 1. kole kvalifikácie. Postupne však moja forma stúpala a vyvrcholilo to vo Wimbledone.
Kvalifikácia na Wimbledon sa hrá v Roehamptone, teda v inom areáli v Londýne. Čo ste od seba čakali, keď ste tam prišli?
Netušila som, čo môžem čakať. Hneď v prvom zápase som prehrávala s Ruskou Kudriavcevovou 0:4 a otočila som to. Postupne som sa rozohrala a víťazstvá ma povzbudzovali. V Roehamptone je trochu iná tráva ako vo Wimbledone, nie je taká hustá. Je to vlastne pole určené na kriket a počas wimbledonskej kvalifikácie sa tam hrá tenis. Celkovo sa mi tam nehralo zle.
Aké sú vaše najväčšie tenisové zbrane na tráve?
Zamerala som sa na útočnejší prejav. Viac som riskovala, išla do toho, nebála sa a vychádzalo mi to. Ja sa snažím aj na antuke slajzovať a skracovať hru, čo sa mi darilo v zápase 2. kola proti Španielke Medinovej-Garriguesovej, ale nemôžem povedať, že to bola nejaká špeciálna taktika. Proti Azarenkovej som tak už hrať nemohla, lebo mi to svojou rýchlou hrou nedovolila.
Akú úlohu zohrával pri vašom wimbledonskom úspechu tréner Peter Huber?
V minulosti som bola dvakrát na Wimbledone ako juniorka. Bol tam len zväzový tréner pre nás všetkých Slovákov, nevenoval sa mi konkrétne. Tento rok už chodím po turnajoch s trénerom Huberom, ktorý sa mi venuje a vie poradiť, čo a ako. Povedal mi napríklad, že na tráve mám robiť drobné kroky a nenaťahovať to zbytočne, a to mi určite pomohlo.
Vnímali ste, že vám v Londýne fandia diváci?
Povzbudzovalo ma veľa Košičanov, čo tam žijú. Niektorým som dokonca vybavila lístky. Potešilo ma aj to, že aj nestranní diváci boli neskôr na mojej strane a fandili mi.
Foto: SITA, AP
Počas zápasov sa však viete povzbudiť aj sama. Je to pre vás súčasť motivácie?
Beriem to ako súčasť hry. Keď sa povzbudzujem, som viac vtiahnutá do zápasu a viem sa potom lepšie koncentrovať. Je to pre mňa dôležité.
Na svoje pomery ste vo Wimbledone zarobili „väčšie peniaze“. Dopriali ste si nejaký darček?
Jedna vec je, koľko sa píše o našich odmenách v turnajoch a druhá, koľko skutočne dostaneme. Keď odvedieme dane, niekedy z toho zostane len polovica… Nie som z tých, ktoré zarobené peniaze hneď minú. Chcem si však zaobstarať kvalitný IPhone, počkám ešte, kým sa bude dať kúpiť ,,päťkový" typ.
V rebríčku sa v pondelok ocitnete najvyššie v kariére, približne na úrovni 130 .- 140. miesta. Kam by ste sa chceli posunúť do konca roka?
Podľa cieľa z Národného tenisového centra mám byť do stého miesta, ale či budem, to neviem predpovedať. Uvidí sa podľa formy, pohody, nálady. Ale dlhodobejšie by som sa chcela usadiť v stovke a posunúť sa k päťdesiatke. Nechcem hovoriť o vyšších cieľoch, kým tam nie som.
Kto bol váš vzor, keď ste s tenisom začínali a koho obdivujete dnes?
Keď som začínala, videla som sa v Martine Hingisovej. Teraz obdivujem Kim Clijstersovú najmä preto, že ako mamička sa dokázala plnohodnotne vrátiť a naďalej vyhrávať veľké zápasy aj turnaje. Ale dnes už nemôžem povedať, že mám nejaký konkrétny tenisový vzor.
Aké sú vaše tenisové prednosti a rezervy?
Mojou slabinou je odmalička podanie. Mám občas problémy s ramenom, keď veľa podávam. Najmä v zime tam mám stiahnuté svaly. Preto niekedy musím na tréningu striedať podanie s returnami. Celkovo som však v poslednom čase zlepšila práve podanie. Dávam úderom väčšiu dĺžku, hrám útočnejšie a odvážnejšie. Tiež viac stíham v obrane, lebo sa lepšie pohybujem.
O tri týždne sa začne v Londýne olympiáda. Nie je vám ľúto, že bez vás?
Zatiaľ na to nemám rebríček. Zúčastnila som sa však v roku 2010 na olympijských hrách mládeže v Singapure a mám na to krásne spomienky. Boli sme tam športovci z celého sveta a atmosféra bola iná ako na tenisových turnajoch. Bolo to super.
Okrem tenisu fandíte najmä hokeju a Košiciam. Ako ste vnímali tesnú prehru v nedávnom finále play-off so Slovanom?
Hokej mám po tenise najradšej. Poznám aj nejakých bývalých hráčov Košíc. Čo sa týka extraligového finále, videla som naživo posledné dva zápasy v Bratislave aj Košiciach. Videla som ako to tam môj kamarát Hudáček zavesil a rozhodol o víťazstve Slovana. Bola som vtedy dosť sklamaná…
