„Potom to už pôjde rýchlo,“ približuje najbližšie dni. „Presunieme sa letecky do Jomsonu. Odtiaľ nás prvý raz vôbec privezie helikoptéra priamo do základného tábora, ktorý je vo výške 4750 metrov nad morom.“ Tento spôsob zvolil preto, aby získal viac času, rozdiel medzi nákladmi na peší presun alebo helikoptérou je iba tisíc dolárov. Ušetrí však asi šesť dní.
Kedy dvojica zaútoční na vrchol, nevie zatiaľ povedať. „Štyri-päť dní predtým však potrebujeme. Predpokladám, že útok by sme mohli podniknúť koncom mesiaca.“
Dvojica sa chystá na výstup klasickou cestou severovýchodným hrebeňom. Kopold hovorí o takzvanom expresštýle, to znamená, že chce vystúpiť na vrchol ,,na jeden záťah". Koľko to bude trvať, závisí aj od počasia a podmienok. „Niekedy postupuje horolezec rýchlo, lenže ak sa musí brodiť v snehu, tempo je pomalšie. V každom prípade by sme chceli výstup zvládnuť za dva dni,“ doplnil.
Zdôrazňuje, že najťažšie je vždy zohnať potrebné peniaze na takýto projekt. Iba povolenie na výstup stojí desaťtisíc dolárov. „Nemusíme túto sumu zaplatiť sami, pretože sme na zozname francúzskej expedície, ktorá je už pod kopcom. Budeme však pôsobiť ako samostatná dvojica,“ vysvetlil slovenský horolezec.
V Himalájach sa s prestávkami pohybuje od marca, teraz po krátkom pobyte doma odišiel na svoju tretiu výpravu v tomto roku. Zdolal už tri osemtisícovky (Čo Oju, Šiša Pangmu, Nanga Parbat). „Aklimatizácia je veľmi individuálna. Niekomu vydrží aj pol roka, inému mesiac. Ja i Kinga, s ktorou sme o tomto výstupe hovorili v júli pod Nanga Parbatom, výšku dobre znášame, preto by sme v tomto smere nemali mať nijaké problémy.“
Tridsaťjedenročná Baranowská je podľa neho veľmi silná a odolná horolezkyňa. Zároveň však aj príťažlivá žena. Ako reagovala manželka Katarína na ich spoločný projekt? „Keby ju osobne nepoznala, tak by ma asi tentoraz do Himaláji nepustila,“ usmieva sa Kopold. „Vie však, že máme čisto profesionálny vzťah a čaká nás taká náročná úloha, že sa musíme sústrediť iba na výstup.“
Spolu s nimi priletí v helikoptére aj kuchár Ri a jeho pomocník Rindži. „Ri bol so mnou na všetkych mojich expedíciách a bol som s ním vždy spokojný. Okrem toho, že mi dobre navarí, všestranne mi pomáha, keď nie sme v základnom tábore, stráži nám veci a podobne,“ zdôraznil Kopold.
Ri dokáže v tábore upiecť chlieb, ktorý v trošku stereotypnej strave vždy dobre padne. „Naposledy som si však pochutil najmä na jeho flambovaných palacinkách so šlahačkou. Musím však povedať, že použil na ne naše posledné zásoby rumu, a tým nás príliš nepotešil,“ dodal Jozef Kopold.
