Slováci v akcii
Vyrastala v plaveckej rodine, tomuto športu sa venovali aj rodičia – mama Darina a otec Karol. V kariére dosiahla množstvo úspechov, štartovala na piatich olympijských hrách a šesťkrát ju vyhlásili za slovenskú športovkyňu roka. Piešťanská rodáčka oslávila uplynulý piatok päťdesiatku.
Žijete v USA, ale v lete pravidelne trávite dlhší čas na Slovensku a nedávno ste prežili doma aj vianočné a novoročné sviatky…
Na Slovensko sa vraciame nielen v lete, ale pravidelne tu strávime aj mesiac na konci roka. Je to vždy príjemné, tento čas mi ubehne veľmi rýchlo. Pobyt doma sme využili aj na lyžovačku v Jasnej. V USA na to nemáme príliš čas.
Ste aj lyžiarka?
Čoraz menej. Nebaví ma už balenie všetkých vecí, ktoré potrebuje človek na lyžovačku a ani dlhé obliekanie a obúvanie. Najradšej si vezmem malú kabelku, do nej sa zmestia plavky, čo mi úplne stačí. V porovnaní s nedávnou minulosťou som už pohodlnejšia.
Väčšinu roka prežijete v americkom Dallase. Čomu sa najmä venujete?
Pracujem ako manažérka slovenskej reprezentácie, som aj členka výkonného výboru Slovenskej plaveckej federácie, zúčastňujem sa na zasadnutiach, podieľam sa na rôznych aktivitách. Zabezpečujem chod reprezentácie, sústredenia, súťaže, zápisy, vyúčtovania… Je to najmä veľa administratívnej práce.
Dokážete tieto povinnosti zvládnuť aj z Dallasu?
Prečo nie? V čase mobilných telefónov, internetu to nie je problém. Je úplne jedno, kde sedíte za stolom a počítačom. A tiež, odkiaľ voláte napríklad do Anglicka či Španielska.
Ste stále aktívna aj pri bazéne a v trénerskej práci?
V Dallase pracujem ako trénerka v lokálnych kluboch. Nielen s mladými talentmi, ale vediem aj početnú skupinu starších plavcov, pre ktorých je tento šport hobby. Sú riadnymi členmi klubu, v ktorom pôsobí 250 športovcov. Venujem sa mojej dcére Karolíne, ktorá má však aj svoj klub. Nevediem všetky jej tréningy, myslím si, že je dôležité, aby sa pripravovala aj pod iným trénerom.
Karolína má pätnásť rokov a potvrdzuje svoj talent. Získala už aj tituly majsterky Slovenska a prvé úspechy na medzinárodnej scéne. Keď spolu skočíte do bazéna, udržíte s ňou ešte chvíľu tempo?
To už vôbec nie. To mám problém aj sama so sebou. (smiech)
Boli ste úspešná najmä ako šprintérka, na kratších tratiach, dcéra preferuje dlhšie trate i diaľkové plávanie…
Áno, sme odlišné plavecké typy. Ale odborníci tvrdia, že u Karolíny geneticky vidia aj mnohé zo mňa. Vo vode je toho akiste viac ako v prípade mladšieho syna Michala. Aj on sa venuje plávaniu, a tiež tenisu. Vzhľadom na vek – má 11 rokov – sa nedá ešte jednoznačne povedať, ktorým smerom sa vyberie.
Mohla by Karolína zopakovať raz aj vaše úspechy?
Odpoveď je jednoznačná: takú kariéru sotva zažije. Vybojovala som množstvo úspechov. Ak by sme to všetko spočítali, to by nezvládla, žiaľ, ani celá reprezentácia dokopy, nieto jedna plavkyňa.
Stále platí desať vašich slovenských rekordov ešte zo začiatku storočia na kratších krauliarskych tratiach a v motýliku…
Niektoré sú ešte staršie, zaplávala som ich v minulom storočí…
Niečo podobné vo svetových tabuľkách nenájdeme, pri väčšine rekordov sú dátumy z posledných sezón. Čím si vysvetľujete, že vaše sa udržali tak dlho?
Svet je veľký a všade je aj veľa talentov. Z takejto početnej základne sa vždy nájde niekto nový, kto prekoná aj rekordy, ktoré majú výbornú úroveň. Štvrťstoročie je veľmi dlhá doba, v plávaní špeciálne. Hranice ľudských možností sa neustále posúvajú.
Prispievajú k tomu aj stále efektívnejšie tréningové metódy, ale tiež technické možnosti, plavky a podobne. Na malom Slovensku je to trochu inak.
Veľké talenty sa často nerodia, a ak sa aj objaví niekto výnimočný, chvíľu trvá, kým ho niekto ďalší prekoná. Ale určite aj u nás príde čas, keď ma niektorá plavkyňa či plavkyne vymažú z rekordných tabuliek.
Lichotí vám, že sa v nich tak dlho držíte?
V tomto prípade mám trochu zmiešané pocity. Samozrejme, lichotí mi, keď ešte aj po toľkých rokov figuruje moje meno v rekordných zápisoch, čo tiež potvrdzuje, že to boli kvalitné výkony. Na druhej strane ma to trochu mrzí.
Už aj preto, že pracujem ako manažérka reprezentácie, takže som priamo zainteresovaná, aby slovenské plávanie čo najviac napredovalo. Vnímam to aj ako svoju úlohu. Rekordy sú na to, aby sa prekonávali.
Čítajte viac Nádhera. Slávna Moravcová chváli Šamorín, no krúti hlavou nad športovým Slovenskom: Veľa sa tu toho nezmenilo
Prvý raz ste sa predstavili na olympiáde v Barcelone 1992 ešte v československých farbách. Mali ste šestnásť a boli ste najmladšou členkou výpravy. Ako si na to spomínate?
Bola som juniorka a nebolo ešte úplne jasné, aká bude moja kariéra, čo mi všetko prinesie. Cítila som sa ako Alenka v ríši divov. Okolo mňa sa pohybovali veľké hviezdy. Boli so mnou v jednom bazéne a mala som ich nadosah. Bol to pekný zážitok a aj dôležitý moment pre môj ďalší plavecký vývoj.
V nasledujúcich sezónach ste postupne vybojovali množstvo úspechov. Ktoré si ceníte najviac?
Dve strieborné medaily zo Sydney 2000 – najskôr na 100 metrov motýlik a potom na 200 metrov voľný spôsob. Dôvodov je viac. Olympiády sú len raz za štyri roky a pre plavcov znamenajú vrchol.
Bola som prvá slovenská športovkyňa, ktorá získala dva cenné kovy na jednej olympiáde. A s výnimkou Halmajových medailí, ktoré získal ešte na začiatku minulého storočia ako reprezentant Uhorska a pripisujú si ich aj Maďari, sú moje stále jediné, ktoré si vybojovalo slovenské plávanie v olympijských súťažiach.
Ak by ste mali vybrať jeden výkon, ktorý je pre vás najhodnotnejší?
Tých bolo veľa, ale keď o tom uvažujem, asi by som vybrala niektorý z tých, ktorým som utvorila svetový rekord – na sto metrov motýlik v krátkom bazéne. V pretekoch Svetového pohára v januári 2002 v Berlíne som zaplávala čas 56,55 s. Aj ten už má v súčasnosti úplne inú hodnotu.
V septembri 1995 ste odišli do USA študovať a trénovať pod vedením Steva Collinsa a dosiahli ste najväčšie úspechy. V Dallase žijete už tri desiatky rokov. Ako sa tam cítite?
Dallas je obrovské mesto, so satelitmi má vyše sedem miliónov obyvateľov. Z veľkého Dallasu som si spravila malé mesto. Pohybujem sa v menšom okruhu celý čas, čo som tu. Dallas nefunguje podobne ako napríklad New York či veľkomestá v Európe, kde ľudia využívajú aj hromadnú dopravu.
Tu sa musíte pohybovať takmer výlučne v aute, hoci sa vyberiete len kúsok za roh na nákup. Je to niečo úplne iné ako malomestský život v Piešťanoch, na ktorý som bola zvyknutá.
Radšej si všetko obehnete pešo alebo na bicykli, je to lepšie, akoby ste naštartovali auto a hľadali potom dlho nejaké parkovisko.
Čítajte viac Slovensko je bambusová republika, vraví legendárna Moravcová. Kým čelní predstavitelia štátu nepomôžu, nič sa nezmení
Väčšinu života ste už strávili v Dallase. Kde sa viac cítite doma?
Napriek tomu stále v Piešťanoch. Tam som vyrastala, tam žijú rodičia, kamaráti a kamarátky, spolužiaci, je tam pohodlnejší život.
Nechceli ste sa nikdy vrátiť?
Chcela-nechcela, nie je to len o tom. V Dallase sme si vybudovali zázemie, manžel Martin, s ktorým som sa spoznala v Amerike, tu má úspešnú právnickú firmu. To sú hlavné dôvody, prečo tu zostávame.
Dnes slávnostne vyhlásia výsledky ankety o najlepšieho športovca roka 2025 na Slovensku. Vy ste ju vyhrali šesťkrát, čo nik doteraz neprekonal. Okrem toho ste skončili v roku 2000 vysoko aj v ankete storočia. Čo pre vás tieto ocenenia znamenajú?
Rôznych ankiet je veľa, mapujú úspechy i popularitu športovcov. Tieto výsledky len potvrdzujú, že moja kariéra bola naozaj výnimočná a mám z toho radosť.
Čítajte viac Si kretén, keď uprednostníš klub z KHL pred slovenským dresom. Nemôžeš sa považovať za patriota. Hrdinom Slovákov bude mladý živel
Uplynulý piatok ste vstúpili medzi päťdesiatnikov. Ako sa cítite a ako vnímate pribúdajúce roky?
Necítim sa na to, vôbec nie. Nevnímam, že už mám päťdesiat rokov. A ani to nechcem vnímať. (smiech)
Aj v Amerike sa abrahámoviny oslavujú? Oslávili ste ich aj vy?
Päťdesiatka sa tu oslavuje, ale my sme väčšie oslavy odložili na leto. Na príhodnejší čas, keď budem zasa doma na Slovensku.
Superrok po náročnej operácii
V roku 1999 sa musela Martina Moravcová vyrovnať s nepríjemným zdravotným problémom, ktorý ohrozoval jej kariéru. Vyšetrenia v USA odhalili, že trpí hypertyreózou, čo je stav, keď štítna žľaza produkuje nadmerné množstvo hormónov.
To zrýchľuje metabolizmus a spôsobuje chudnutie i ďalšie sprievodné negatívne komplikácie. V endokrinologickom ústave v Ľubochni sa v auguste 1999, rok pred olympiádou v Sydney, rozhodla pre radikálny zákrok – odstránenie štítnej žľazy.
Do veľkého plávania sa vrátila už v decembri 1999, keď na ME v krátkom bazéne v Lisabone získala dve zlaté. V nasledujúcom roku štartovala na štyroch vrcholných podujatiach a vybojovala na nich 14 medailí.
Vrátane dvoch strieborných na OH v Sydney, čo bol jej životný úspech. V pretekoch na 200 metrov voľným spôsobom, v disciplíne, v ktorej dosiahla najviac úspechov, siahala na zlato. Austrálčanka Susan O'Neillová finišovala o osem stotín sekundy skôr.
Čo dosiahla Martina Moravcová
- Na ME, MS, OH získala dovedna 68 medailí, všetky v individuálnych disciplínach v krátkom i dlhom bazéne. Najcennejšie sú dve strieborné medaily na OH 2000 v Sydney.
- Súťažila na piatich OH – v Barcelone 1992, Atlante 1996, Sydney 2000, Aténach 2004, Pekingu 2008.
- Utvorila 3 svetové, 16 európskych a 207 slovenských rekordov.
- Šesťkrát sa stala najlepšou športovkyňou roka na Slovensku.
- V ankete o najlepšieho športovca storočia obsadila 4. miesto.
- Kariéru ukončila v roku 2012 ako 36-ročná.
