Dlhšie ste sa neobjavili na žiadnych pretekoch. Jazdíte ešte na motorke?
Máličko. V poslednom období sa venujem iným aktivitám. Rád by som ešte súťažne jazdil, ale nemá to kto zaplatiť.
Čo je na vašom športe najdrahšie? Dobrá motorka?
Všetko je drahé. Celé zabezpečenie, servis, štartovné, motorka je niekoľkonásobne drahšia ako bežné motokrosové. Náklady spojené s týmto športom sú vysoké.
Ale na motorku ešte občas vysadnete…
Samozrejme, veď to by som inak umrel! Občas si zajazdím. Pre radosť. V marci som bol napríklad v Dubaji.
Je len málo jazdcov, ktorí sa môžu pochváliť, že sa zúčastnili na slávnych pretekoch, keď viedli v Afrike, Južnej Amerike i Saudskej Arábii. Kde boli najkrajšie a kde najťažšie?
Vyskúšal som si preteky vo všetkých týchto destináciách a najviac sa mi páčili v Južnej Amerike. Boli najkrajšie a zároveň aj najťažšie. Tam som zažil všetko. Rôzne pestré terény, nevyspytateľné počasie, dážď, prívalové rieky…
V takých podmienkach ste sa museli cítiť dobre. Vy máte rád extrémy…
To je pravda. Extrémy milujem. Mal som vždy rád ťažké podmienky. A najradšej, keď pršalo. Vtedy som bol vo svojom živle.
Čoskoro to bude dvadsať rokov, čo ste sa prvý raz zúčastnili na Dakare. Premiéru ste zažili v roku 2007 a potom ste sa postavili na štart ešte jedenásťkrát…
To sedí, ale musím doplniť, že na Dakare som bol dovedna štrnásťkrát. Ale dva razy som na preteky nenastúpil.
Aký bol dôvod?
Prvý raz to bolo v roku 2008, keď som čakal v Lisabone, kde sa mali preteky začať. Finišovať mali v Dakare. Vtedy sa jediný raz stalo, že podujatie zrušili. Deň pred štartom. Dôvodom boli bezpečnostné hrozby a možné teroristické útoky v Mauretánii. V roku 2021 štartoval Dakar v Saudskej Arábii v prístavnom meste Džidda. Dostal som sa len do hotela. Mal som pozitívny test na covid a nepustili ma na štart. To už je päť rokov. Odvtedy som neabsolvoval už ani jeden ročník.
Najlepšie umiestenie ste vybojovali v roku 2013, keď ste v celkovej klasifikácii obsadili štvrté miesto…
Tento výsledok si cením zo všetkých najviac. Najmä preto, že som ho dosiahol po výbornej navigácii v jednej z etáp v Južnej Amerike. Mnohí iní pretekári blúdili a ja som poskočil v celkovej klasifikácii výrazne dopredu.
Dá sa na Dakare práve úspešnou navigáciou urobiť výrazný zvrat a skok dopredu vo výsledkovej listine?
Je veľmi dôležitá a keď dáte skoro všetkým hodinu, čo sa mne vtedy podarilo, veľmi vám to pomôže. Zvládol som to vtedy aj s americkým jazdcom Kurtom Casellim, žiaľ, v tom istom roku tragicky zahynul na pretekoch v Mexiku. Na Dakare 2013 vybojoval dve etapové víťazstvá.
To isté ste dokázali aj vy o dva roky neskôr. Triumfovali ste vo dvoch etapách…
To si veľmi vážim. Je to veľká odmena, keď súťažíte s profíkmi a dva razy všetkých zdoláte. A viete, aké boli podmienky? Pršalo, počasie bolo pod psa. V tom ročníku som obsadil celkovo ôsme miesto, čo bol tiež pekný úspech. Tri roky po sebe – 2013, 2014 a 2015 – bol Dakar pre mňa najkrajší. Dorazil som vždy do cieľa a presvedčil som sa, že mám na to, aby som sa držal medzi najlepšími jazdcami. A dokonca aj vyhrávať. Myslím, že aj oni mali už trochu rešpekt, brali ma úplne inak, ako keď som začínal. Už som nebol outsider, ktorý jazdí niekde vzadu.
Na Dakaroch vás prenasledovala aj smola. Vo väčšine prípadov ste sa až do cieľa podujatia nedostali. Dôvody boli rôzne, technické problémy, zranenia…
Zranenia ma zastavili dva razy. V roku 2017 som si po páde v 5. etape zlomil ruku. Ale už dva dni predtým mi išlo o život.
To bola situácia, keď vás zasiahol blesk?
Áno, nebol to príliš príjemný zážitok. Najmä ak vám potom v nemocnici vykladajú, čo všetko sa mohlo stať. Ale našťastie sa nestalo. Až vtedy si však uvedomíte, aká ste mucha, ktorú môže čokoľvek zašliapnuť a v sekunde sa môže všetko zmeniť.
Čo vám vtedy pomohlo?
V ten deň šľahali blesky a jeden si ma našiel. Bola to veľká rana, brneli mi ruky. Našťastie som nemal nohy na zemi. Lebo v takom prípade by bola oveľa väčšia pravdepodobnosť, že by som to neprežil. Zachránila ma motorka, pneumatiky blesk odizolovali. Potom kamaráti žartovali, že som si potreboval dobiť energiu.
Pokračovali ste v súťaži?
Dokončil som etapu na 15. mieste. Po nej som putoval do nemocnice na vyšetrenia. Večer som sa necítil najlepšie, pobolievala ma hlava. Ale na druhý deň som nastúpil na 4. etapu. Blesk ma zo súťaže nevyradil, ale nasledujúci deň som si zlomil ruku a bolo po nádejach.
Potom ste bojovali s nástrahami Dakaru ešte dvakrát, ale už ste ho nedokončili…
Keď nedokončíte Dakar, je to vždy veľmi nepríjemné. Ale musíte počítať aj s takýmto scenárom. Najhoršie je, že od vášho výkonu a výsledku je závislý celý tím. Keď sa niečo podobné stane, je koniec, celá partia sa balí a cestuje domov. Veľa úsilia, času, peňazí je fuč.
Ako sa dá vyhnúť v takých podmienkach problémom?
Môžete byť dobre pripravený a nemusí to stačiť. Ako som už naznačil, treba rátať so všetkým. Riziká môžete čiastočne eliminovať, keď sa na etapu dobre pripravíte a ste maximálne koncentrovaný. Ak idete po presne vyznačenej trati, ktorá vás dovedie do cieľa, máte v takzvanom roadbooku vyznačené komplikované, rizikové úseky a sú v ňom aj upozornenia na možné nebezpečenstvá. Keď zídete z trasy, niekde blúdite, musíte byť ešte oveľa obozretnejší a predvídavejší. Spoliehate sa len na svoje oči, čo je veľmi ťažké i nebezpečné.
Mali ste niekedy na Dakare strach?
Nie, strach nikdy. Na Dakar nemôžete ísť so strachom. Ale mal som vždy rešpekt.
Sledujete Dakar aj teraz, keď už nejazdíte?
Veľmi málo, mám trochu prehľad, pozriem sa, aké výsledky dosiahli kamaráti, s niektorým som ešte stále v kontakte. Napríklad s Francúzom Adrienom Van Beverenom, jazdí na Honde. Ale nechcem to príliš pozerať, lebo mi je vždy ľúto, že tam nie som. A chcel by som tam byť. Svrbia ma ruky i nohy.
Prostredie Saudskej Arábie, kde sa začne od zajtra súťažiť, poznáte. Čím je špecifické?
Dakar sa vrátil na severnú pologuľu, kde vládne zimné obdobie. V noci a aj v horách je to ako kedysi za starých čias v Maroku v Atlase. Vládla tam zima, v noci mrzlo, ráno bola kosa. Tomu sa treba prispôsobiť, aj oblečením. Južná Amerika bola dobrá v tom, že tam bolo v januári leto. Zažili sme dlhé dni. To teraz platiť nebude, svetlo je neskoro ráno a skoro býva tma. Saudská Arábia sa priblížila viac Dakaru z jeho prvých ročníkov.
A čo sa týka terénu?
V Saudskej Arábii je kamenistý a, samozrejme, je tam aj veľa piesku. Náhorné planiny, trávnaté trsy z juhoamerického prostredia, to som na Arabskom polostrove nezažil.
Niekoľko ročníkov ste absolvovali so Štefanom Svitkom. Ten sa postaví na štart prestížneho podujatia 17. raz. Ako to vnímate?
Na to treba aj kus šťastia. Má silného partnera, ktorý mu dlhodobo výrazne pomáha. Je to najmä o tom. O zázemí, o partneroch.
Myslíte si, že by ste sa mohli aj vy na Dakar ešte vrátiť?
Nevylučujem to. Je dosť jazdcov, ktorí na Dakare niekoľko rokov neštartovali a vrátili sa. Táto otázka je aj u mňa stále otvorená. Pracujem na nejakých možnostiach. Možno ten čas ešte príde.
Máte 52 rokov. Vek nie je limitujúci?
Na Dakare sa zúčastňujú aj starší, aj sedemdesiatnici. Nejazdia síce na motorkách, ale sú súčasťou pretekov.
Ale vy by ste sa najradšej opäť posadili na motorku, nie?
Určite, viem si to aj predstaviť.
Zúčastnili ste sa od posledného štartu na Dakare na nejakých iných pretekoch?
Nie, neštartoval som už v nijakých súťažiach. Ale to nevidím ako problém. Keď máte za sebou dvanásť Dakarov, máte to v sebe.
Neprejavila by sa však niekoľkoročná pretekárska pauza?
Dakar nie je len o rýchlosti. Je aj o hlave. Nemusíte odjazdiť všetko na sto percent, to sa napokon ani nedá. Vždy máte nejakú rezervu. Mladší jazdci majú často väčšie problémy ako starší. Veľmi dôležité sú skúsenosti. Je to aj o rozvahe, navigácii, o reálnom zhodnotení svojich síl. To nie je motokros, keď idete štyridsať minút naplno. Ale potom by ste už nevládali odjazdiť ďalších šesť hodín. Musíte si rozložiť sily a počítať s tým, že sedíte na motorke celý deň.
Aká dôležitá je fyzická kondícia?
Je veľmi dôležitá. Musíte byť dobre fyzicky pripravený. Chodím cvičiť, udržiavam sa.
Takže by ste si na Dakar stále trúfli?
Viem, ako tam mám fungovať. Pol roka tréningu, dobrej prípravy a idem na to.