Je to fenomén. Dvojnásobná olympijská víťazka, štvornásobná majsterka sveta a neuveriteľná šesťnásobná európska šampiónka v sérii, ktorá sa v dámskom krasokorčuľovaní len zriedkavo opakuje. Jej Carmen z Calgary 1988 je jedným z najznámejších vystúpení modernej éry.
Jej hviezdnosť nedokázal zovšednieť ani prísny východonemecký režim, ktorý si ju privlastnil. Život plný kompromisov, sledovania a i vnútorného napätia však vníma ako prirodzenú súčasť svojho sveta.
Východonemecký dril
Narodila sa v roku 1965, jej matka bola fyzioterapeutka, otec šéfoval poľnohospodárskemu družstvu. So športom začala ako päťročná a prvé úspechy sa dostavili už čoskoro.
Keď mala dvanásť, ujala sa jej slávna trénerka Jutta Müllerová a už na majstrovstvách Európy 1979 bolo divákom jasné, že v tom dievčati je niečo nezvyčajné.
Bola to však obrovská drina. A Müllerová bola neskutočne tvrdá, Wittová vo svojich spomienkach opisuje, že neraz to medzi nimi zaiskrilo a svoju koučku by najradšej hodila o stenu. Veď trénovala šesť dní v týždni a na ľade trávila aj sedem hodín.
Keď pribrala, zavše vraj počúvala, že je tučná. Nič z toho však neľutuje a na trénerku, ktorá v roku 2023 zomrela, má už len pekného slova. „Pani Müllerová mi okamžite nasadila prísnu diétu. Bol to extrém. Ráno možno kúsok chleba. Na poludnie len ryža a jablko. Večer nič,“ popísala striktný režim.
Podľa nej to však stálo za to. Publikum ju hltalo. Pred aj za železnou oponou. Keď v Calgary 1988 predviedla svoju elektrizujúcu Carmen, americká televízia, ktorá prenos vysielala, vraj dosiahla neuveriteľnú sledovanosť 40,2 percenta. „Ľadová princezná. Kto je viac?“ hlásal aj titulok v The New York Times.
„Jasné, bola som vnímaná ako zástupkyňa Nemeckej demokratickej republiky, ale bola som aj niečo viac. Obraz NDR vo svete tvorila sivá farba, uniformy a ľudia bez radosti. A potom som prišla ja, povedzme, ako niečo celkom iné. Bola som veselá, moje kostýmy boli pestré a neobvyklé,“ vysvetľovala tajomstvo svojho úspechu pre Spiegel.
Rovnejšia než ostatní
Wittová bola v bipolárnom svete akýsi unikát. Denník Los Angeles Times napísal v roku 1986 článok, v ktorom poukazoval na viaceré rozpory v jej živote. Všímal si trebárs jej vzhľad a oblečenie.
„Francúzsko, Francúzsko, Maďarsko,“ prezrádzala redaktorovi, odkiaľ má nohavice, sveter a bundu. Ten následne v článku glosoval jej vzhľad takto: „Je takmer nemožné predstaviť si, že by si svetobežníčku, akou je Wittová, niekto nevšimol na typicky pochmúrnej východonemeckej ulici.“
Vzápätí podotkol, že Wittová vlastne nie je typická východná Nemka. Vďaka olympijskému zlatu a dvom titulom majsterky sveta sa v tom čase 20-ročná krasokorčuliarka „dostala k výsadám, o akých sa vo Východnom Nemecku bežným ľuďom ani nesníva. A aby ostala v priazni vlády, vstúpila do komunistickej strany.“
Americký novinár písal reportáž z Karl-Marx-Stadtu, dnešného Chemnitzu. Zdôraznil, že rodáčka zo Staakenu pri Berlíne sa po meste premáva v drahej sovietskej Lade a býva v niekoľkoizbovom byte v tomto priemyselnom meste. „Neznelo by to tak prepychovo, keby obyvatelia tejto krajiny sovietskeho bloku zvyčajne nečakali na auto aj dvanásť rokov a takmer rovnako dlho na byt.“
Samozrejme, dobre bolo, len keď sa darilo. Keď na majstrovstvách sveta skončila „len“ druhá, v schránke našla list od federácie s vyjadreným sklamaním a výzvou, aby „budúci rok zabrala viac“.
Pravda je taká, že Wittová patrila medzi veľmi malú skupinu ľudí v NDR, ktorí boli v oficiálne rovnostárskej spoločnosti „rovnejší než ostatní“. Od štátu údajne dostávala vysoký plat v päťcifernej sume, ktorý jej zaručoval pohodlný život až do smrti.
Čítajte viac Najväčšia americká hriešnica mala život plný chudoby a násilia. Hrozný čin, ktorý dodnes odmieta, šokoval celý svet
Marxova vnučka
Napriek tomu, že žila na východ od železnej opony, zavše ju označovali za dvojníčku herečky Brooke Shieldsovej. Len počas Hier v Sarajeve 1984 vraj dostala viac než 35-tisíc listov, z ktorých mnohé sprevádzala „žiadosť o ruku“. „Dokonca aj od amerických chlapcov,“ usmiala sa v dávnom rozhovore pre Los Angeles Times.
Svet jej doslova ležal pri nohách. Článok z roku 1986 spomína, že ponuky dostávala nielen na sobáš, ale aj na spoluprácu. Jedna vraj bola v hodnote štyroch miliónov dolárov od americkej korčuliarskej spoločnosti.
„Viem, že niečo takéto u nás nie je možné. Byť hviezdou a užívať si osobnú slávu, ktorá s tým súvisí, jednoducho neprejde v socialistickom spoločenskom poriadku,“ vravela otvorene „zázračná dievčina“, ktorá už v tak mladom veku vstúpila do vládnucej komunistickej strany – svojho skutočného sponzora.
„Týmto spôsobom môžem lepšie prispieť k posilňovaniu nášho štátu. Cítim sa trochu ako diplomat v tréningovom oblečení, ktorý nikdy nesmie stratiť zo zreteľa, že žije v štáte robotníkov a roľníkov,“ dodala, na čo jej americký novinár položil otázku.
„Štát robotníkov a roľníkov? Ako je potom možné, že Katarina Wittová nosí výrazné, odhaľujúce kostýmy a predvádza zvodné choreografie? Nie je tak trochu západným sexsymbolom?“
Čítajte viac Ameriku z duše neznášal, Jána Pavla II. nazval blbcom a Putinovi odkázal, že ráno nie. Pán "božský" bol nezvládnuteľný génius
„To je, samozrejme, vec názoru,“ odpovedala.
Názor na vec však mal časopis Time, ktorý ju označil za „najkrajšiu tvár socializmu“, niekdajší šéf NDR, Erich Honecker, zasa za „najpohľadnejšiu vnučku Karla-Marxa“. Wittová to však pokladala za nespravodlivé, pretože „vo východnom Nemecku bolo veľa krásnych dievčat, ktoré nikto nevidel“.
„Tichý sex“
Mladučká Wittová si vraj mnoho vecí v tom čase neuvedomovala. Požívala všetky možné výhody, politika ju nezaujímala, v hlave mala len krasokorčuľovanie.
Samozrejme, že aj ona bola predmetom záujmu východonemeckej tajnej služby Stasi. Napokon, v berlínskych archívoch dlho ležal nedotknutý jej mrazivo detailný 1354-stranový spis, ktorý zachytáva každý krok jej života počas komunistickej éry.
Vo svojej autobiografii z roku 1993 spomenula niekoľko pikantných detailov zo spisu, ktorý si smela prečítať krátko po páde múru. Najpamätnejší bol záznam z noci, keď bola sama na hotelovej izbe s kamarátom. „Medzi 20.00 a 20.07 došlo k pohlavnému styku,“ napísali agenti. Wittová to v knihe okomentovala sucho: „Asi to bolo dosť rýchle.“
Čítajte viac Kráľ spálne mal 20-tisíc žien, vyštartoval vraj po všetkom, čo sa pohlo. Liberálna Amerika bola z 216-centimetrového obra v rozpakoch
Márne bojovala proti tomu, aby tento spis spoznala verejnosť. Pre The Guardian v roku 2001 doslova uviedla: "Cítim sa, akoby ma zradili dvakrát. Najprv Východní Nemci, že tie spisy vôbec robili. A teraz demokratické Nemecko, ktoré ich chce zverejniť.
Nebojím sa toho, čo tam je. Nemám žiadnych kostlivcov v skrini. Ale prečo by ľudia mali vedieť všetko o mojom živote v detstve, v tínedžerských rokoch, v dvadsiatke? Prečo to nemôžu zavrieť? Nie je to nikoho vec."
A kto bol teda ten muž v hoteli? Čo sa stalo medzi 20.00 a 20.07? „Wittová si dá dlhý dúšok cappuccina a provokačne sa usmeje,“ opisuje vtipnú situáciu redaktor The Guardian po tom, ako položil pikantnú otázku.
„Áno, bola som s mužom v izbe a sedem minút sme boli ticho. Oni si mysleli, že máme sex. Nebola to pravda. Problém bol, že to bol anglicky hovoriaci muž – nepoviem kto – a tí, čo nás odpočúvali, nemali prekladateľa. Nič nepočuli, tak si mysleli svoje. Písala som o tom len preto, aby som ukázala, kam až zašli.“
Až do postele
Bola azda najsledovanejším človekom v krajine. Režim si dával mimoriadne záležať na tom, aby neodišla na Západ. Zahŕňal ju preto všakovakými darmi, pritom ona zmýšľala inak.
Čítajte viac Vo vrecku nosil kúsok zostrelenej americkej stíhačky. Pána Balkánu zabili tam, kde sa cítil najbezpečnejšie
„Američania hovorili, že tam zarobím veľa peňazí, ale mne to bolo jedno. Milovala som rodinu, priateľov, miesto, kde som žila. Keby som ušla, nevedela by som, kedy ich znovu uvidím. Nestálo by to za žiadne peniaze sveta. Viem, že to znie naivne, ale bola som lojálna. Cítila by som sa, akoby som zradila ľudí, ktorých milujem.“
Doma sa však od nej vyžadovalo, aby v zahraničí chválila socializmus v NDR. Zároveň sa musela zúčastňovať na pravidelných schôdzkach s agentmi tajnej polície, kde ich zakaždým uisťovala o svojej lojalite. Sama priznáva, že na socializme vtedy nevidela nič zlé. Vedomú spoluprácu a „špicľovanie“ však odmieta.
"Raz mi podstrčili moju fotografiu, aby som na ňu napísala venovanie pre šéfa tajnej polície Ericha Mielkeho so slovami – Stále vo Vašich službách. Ja som však k svojmu podpisu pripísala iba – s priateľským pozdravom.
Špicla som nikdy nerobila! Vedela som napríklad o tom, že moja najlepšia priateľka chce emigrovať na Západ, ale nikomu som to neprezradila!"
Vo viacdielnom dokumente ARD, „Byť Ktarinou Wittovou“ sa uvádza, že Stasi ju sledovala od siedmich rokov. V tom čase už bola mladou nádejou nekompromisného štátneho športového programu, ktorý dokázal z krajiny so sedemnástimi miliónmi obyvateľov spraviť športovú veľmoc porovnateľnú s USA či Sovietskym zväzom.
Čítajte viac Silné slová deň pred smrťou. Nenávidený "Profesor" uložil svojho rivala do zeme
„Chceli si byť úplne istí, že všetko je v poriadku. Preto ju sledovali až do postele,“ glosuje televízny komentátor Daniel Weiss.
Wittová sama prezrádza, že si dlho bola vedomá svojich spisov, ktoré boli zostavené pod operačným krycím menom „Flop“. V nich bola jej rodina klasifikovaná ako neškodná.
„Skutočnosť, že tieto spisy o mne existujú, je taká vzdialená, že to môžem prijať len so sarkazmom,“ tvrdí s tým, že so všetkým sa už vyrovnala.
Ako mladej žene jej však režim NDR napriek všetkým privilégiám a podpore priniesol aj minimálne jednu „veľkú bolesť v srdci“. Po jej prvom olympijskom víťazstve politické vedenie ukončilo Wittovej vzťah s hudobníkom Ingom Pohlitzom spôsobom, že ho premiestnilo do kasární v najodľahlejšom kúte krajiny.
„Komunistická koza“
Bol to rocker. Bubeník. Nosil pruhované nohavice. Nezodpovedal východonemeckej predstave dobrého muža.
„Vtedy som veľmi plakala. Poslali ho na najvzdialenejšie miesto v NDR. Trvalo mi tri dni, kým som sa k nemu dostala, aby sme mohli byť spolu cez víkend. To rozbilo náš vzťah a bola som z toho zničená,“ opisuje žena, ktorú muži z celého sveta obletovali, no nikdy sa nevydala a nemá deti.
Čítajte viac Keď drzý tínedžer započul svoje meno, hneval sa. Nikomu nepodal ruku, odmietol aj dres
"Inghol mal dlhé vlasy a pásikavé nohavice. Keď vošiel na zimný štadión, všetci na neho pozerali, akoby do westernového salónu vošiel cudzinec. Je jasné, že sa nás snažili rozbiť.
Mysleli si – muzikant, rock'n'roll, sex a drogy – a popri tom rozprávková princezná? ,To si predsa nemôžeme dovoliť.‘ A pritom to bol ten najmilší chlapec. Stretli sme sa na festivale, kde bolo korčuľovanie aj hudba. Sedem rokov sme boli tak trochu spolu aj od seba. Dodnes sme najlepší priatelia."
Napriek všetkému o období pred rokom 1989 nehovorí so zášťou. Za to si však neraz vyslúžila množstvo kritiky. Bulvárny Bild ju označil za „komunistickú kozu“, aj umiernení komentátori boli z jej postoja zmätení.
"No ja som nechcela klamať. Nemám rada, keď ľudia hovoria o tom, aké ťažké to bolo, aké hladovanie, aká drina. To ja nerada. Spomínam skôr na dobré veci. Každý v živote nejako trpí.
Neznášam hovoriť o obetiach, ktoré sme museli priniesť. Som lojálna k starému režimu, nie k systému, ale k tomu, odkiaľ pochádzam. K ľuďom, ktorí ma podporovali, ktorí ma pripravili na úspech. Nezabudla som na to."
Čítajte viac Björn Borg: Tancoval som na najsmutnejšej párty na svete. Otcov pohľad ma bolí dodnes
"Bola som rada, že múr padol, ale ja som cestovala a videla svet – a vedela som, že to nie je také, ako si ľudia z Východného Nemecka predstavovali z televízie. Ako v seriáli Dallas. Tým porovnávali kapitalizmus. To ma robilo neobľúbenou, ale dnes, po rokoch, mi vravia, že si vážia, že som sa neotočila tým smerom, ktorý bol vtedy populárny.
Nikdy nepoviem, že som žila v hroznej krajine a zažila hrozné časy, pretože úspech, ktorý mám dnes, by nikdy nebol možný, keby som vyrastala na Západe. Základy všetkého boli položené vo Východnom Nemecku. Milujem NDR.""
Železobetónový múr v strede Berlína však padol, Nemecko sa zjednotilo. A Wittovej to „západniari“ dávali pocítiť. Obviňovali ju z toho, že je obhajkyňou komunizmu. Nahnevaná sa presťahovala do USA, kde sa – ako sama vraví – cítila prijatá. „Bolo pre mňa veľmi ťažké nazývať Nemecko domovom.“
Ako v roku 2003 napísal britský denník The Times, mnoho východných Nemcov sa dnes pozerá na zjednotenie oboch častí ako na nepodarený pokus. Ich postoj ku kapitalizmu je navýsosť vlažný a socializmus sa im v porovnaní s liberálnou demokraciou nejaví až taký ošúchaný.
Vyzliekla sa pre Playboy
Za morom však začala nový život. Už nie krasokorčuliarky amatérky, ktorá musela denne potiť krv na tréningu, bol to už nový svet. Exhibičný. Wittová sa zamilovala do Ameriky a Amerika do Wittovej.
Čítajte viac Človeče, veď ty si totálne na mol. A o pár minút sa začal zápas, ktorý vošiel do dejín
Veď z bývalej hviezdy NDR sa stala globálna celebrita, ktorá sa dokázala presadiť v tvrdých komerčných podmienkach zámorského šoubiznisu.
Najviac ju preslávila spolupráca s World Figures Skating Tour a s producentom Tomom Collinsom. Vystupovala v mimoriadne populárnej sérii „Stars on Ice“, čo bol v tom čase absolútny vrchol exhibičných programov v Severnej Amerike.
Bola vnímaná nielen ako fenomenálna športovkyňa, ale ako osobnosť so skutočným „star quality“. Publikum fascinovala jej charizma, herecký prejav, teatrálnosť a schopnosť prenášať dramatický výraz z veľkých súťažných programov aj do komerčných šou.
Jej famózny olympijský program Carmen z roku 1988 sa stal základom jej imidžu v USA. Americké divadlá, arény a gala podujatia ju prezentovali ako európsku umelkyňu, ktorá dokáže spojiť šport a balet, dramatiku aj eleganciu.
Bola jednou z mála krasokorčuliarskych interpretiek, ktoré vypredávali americké turné už len samotným menom.
Čítajte viac Ticho, z ktorého mrazí... Ako bezohľadný Američan zničil životy dvoch odvážnych ľudí
Bola jednoducho v kurze. V roku 1998 – krátko pred svojimi 33. narodeninami – nafotila sériu odvážnych fotografií pre decembrové číslo časopisu Playboy, ktoré bolo následne beznádejne vypredané.
Bol to údajne najväčší trhák po Marilyn Monroe, ktorá sa pre tento pánsky časopis tiež vyzliekla. Wittová za desaťstranový špeciál, kde okrem iného robila aj stojku nahá pod havajským vodopádom, zarobila milión dolárov. Katarinu rekordný predaj mierne zaskočil.
„Ale bola som na to pyšná, veď do toho času sa podarilo vypredať iba úplne prvé číslo s Marilyn Monroe. Ale prekvapilo ma, že keď vyhráte dve olympiády, pozdraví vás na ulici sotva pár ľudí, ale akonáhle sa objavíte v časopise pre pánov, hneď máte plno ponúk – dokonca aj do hlavnej sobotnej relácie v celoštátnej americkej televízii!“
Wittovej sa pozdávalo, že borí mýty o tom, že vrcholové športovkyne z východného bloku boli steroidmi napichané monštrá. „Ja som nič nebrala, steroidy kazia postavu a zmenšujú prsia, čo je v krasokorčuľovaní na škodu. Však sa na mňa pozrite,“ červenala sa pred novinármi.
A dokazovala to nielen počas aktívnej kariéry, ale aj po nej. Vo vyzývavých kostýmoch na krasokorčuliarskych exhibíciách. „Bola vždy elektrizujúca. Ako prvá vniesla do krasokorčuľovania poriadnu dávku sexuality,“ potvrdil pre ESPN producent ľadovej revue Stars on Ice, Byron Allen.
Čítajte viac Koľko krvi je na tvojich rukách? pýta sa Navrátilová. "Šialenú tetu" mainstream vymazal. Prečo ju nenávidia?
Trump ju neznáša
Nečudo, že jej meno sa spájalo so zástupom prominentných nápadníkov. Hovorilo sa, že postupne randí s Borisom Beckerom, lyžiarskym šampiónom Albertom Tombom či – v tom čase – realitným magnátom Donaldom Trumpom. Pravdou však je, že s ani jedným z týchto chlapov nikdy nechodila.
„Vždy som bola tak trochu cigánka. Rada flirtujem a nerada sa zaväzujem. A nechcem takého muža, ktorého život by sa točil len okolo mňa,“ zdôraznila v životopisnej knihe „Only With Passion (Len s vášňou)“, ktorú vydala v roku 2005.
Hoci…
Trump sa vraj o ňu po jednom z vystúpení vo vypredanej Madison Square Garden skutočne pokúsil.
"Po šou sme mali večierok a on ku mne prišiel so slovami: ‚Katarina, ty si jediná žena, ktorej som dal svoje súkromné číslo a ktorá nikdy nezavolala späť.‘ Ja som sa len zasmiala a odpovedala: ‚Nuž, niekto musí začať nový trend.‘
Čítajte viac Londýn bol svedkom veľkej športovej tragédie. Ten, kto má rád tenis, v noci ťažko zaspával
Bola tam aj novinárka z magazínu GQ a tento príbeh napísala. Trump ma za to neznášal. Bol z toho naozaj rozhodený. Potom raz novinárom povedal: ‚Chcela sa so mnou spojiť, ale má zlú pleť a chrbát ako chladnička.‘ Bolo to veľmi zvláštne. Myslím, že mal zranenú ego, a tak bojoval spôsobom, ktorý nebol vhodný."
Trump sa na ňu síce hneval, ale Američania ju milovali. V roku 1999 si ju zvolili za najobľúbenejšiu krasokorčuliarku v histórii. Získala aj americkú cenu Jim Thorpe Pro Sports Award za mimoriadny športový výkon.
Po kariére zostala aktívna. Produkuje šou. Moderuje. Je expertkou. Má vlastnú nadáciu. Bojuje proti nenávisti. Pomáha deťom. Súkromie si stráži. Bez škandálov. Bez svadby. Bez detí. Podľa všetkého je spokojná a šťastná.
„Nikdy som neľutovala svoju športovú kariéru. Ľad mi dal všetko – úspech, slobodu i možnosť spoznať svet. A to je viac, než som si ako malé dievča z východného Nemecka mohla kedy predstaviť,“ dodala. V roku 2024 o nej vznikol nový dokument. Sama v ňom otvorila svoje archívy Stasi. Chcela poznať celý príbeh. Aj ten, čo písali iní.
„Priala by som si, aby si ma svet pamätal ako dobrú krasokorčuliarku, ktorá urobila niečo pre históriu tohto športu, pre jeho umelecké vyjadrenie,“ vravela krásna žena zo spisu Flop.
To želanie predniesla pred novinármi v roku 1988, keď jej v Calgary zavesili na krk druhú zlatú olympijskú medailu. Odteraz šesťdesiatnička Katarina Wittová svoje sny do bodky naplnila.
Čítajte viac Sovieti mohli mať najväčšieho futbalového génia v dejinách. Radšej si ho zničili
