Slováci v akcii
Foto: michaela kravárik - osobný archív
Svoje by o tom vedela povedať aj rodina Kravárikovcov.
Andrej a Maja sú bývalí výborní volejbalisti, ktorí vychovali dcéru Michaelu. Športový talent dostala do vienka a hoci jej viacerí predpovedali sľubnú kariéru, mladá žena sa rozhodla pre inú cestu.
Prerazila vo svetovom modelingu, kde patrí medzi žiadané nové tváre. Jej slovanskú krásu a šarm obdivujú aj v Grécku, kde Kravárikovci dlhodobo žijú.
„Sme na ňu hrdí. Vypracovala sa sama vďaka svojej húževnatosti a tvrdej práci. Ide si za svojím cieľom a my ju v tom všemožne podporujeme,“ vraví hlava rodiny.
Divoký živel
Andreja Kravárika netreba športovej verejnosti špeciálne predstavovať.
Bývalý slovenský volejbalista, ktorý reprezentoval aj Grécko a neskôr pôsobil aj ako tréner pri národnom tíme Slovenska, sa môže pochváliť dlhým zoznamom úspechov.
Počas kariéry nazbieral osemnásť trofejí. Okrem majstrovských titulov zo slovenskej a gréckej ligy žiaril v drese Iraklisu Solún aj na európskej scéne.
Foto: TASR, Martin Baumann
V prestížnej Lige majstrov si trikrát zahral vo finále, v roku 2002 ho vyhlásili za najlepšieho blokára Final Four. Grécko reprezentoval na OH 2004 v Aténach, kde domácej reprezentácii pomohol k piatemu miestu.
S rodinou dlhodobo žije v Solúne, kde vyrastala aj jeho dcéra Michaela. Keďže odmalička sledovala zápasy otca pod vysokou sieťou, a volejbal úspešne hrávala aj jej mama, voľba športu bola jasná.
„Najskôr som viac behala po hale, ako sledovala volejbal. Keď som mala osem rokov, rodičia ma prihlásili na tréningy. Bola som veľmi energická, vlastne taká som dodnes. Volejbal ma začal poriadne baviť až neskôr, keď som mala trinásť-štrnásť. Vtedy som snívala, že tento šport budem robiť aj profesionálne,“ začína rozprávanie 28-ročná Michaela.
Podľa jej otca bola odmalička „divoký“ živel. Tešila sa z pohybu a vyvádzala spôsobom, akým to dokážu len deti.
„Keď chodila na moje zápasy, jedno oko mala na lopte, druhé v publiku. Neustále lietala kade-tade. Raz dokonca spadla z tribúny – vo vzduchu urobila salto a našťastie dopadla na zadok, nič sa jej nestalo. Neskôr, keď začala hrať, sa upokojila. Volejbal ju veľmi bavil a bola v ňom dobrá,“ spomína Kravárik.
Dôležité rozhodnutie
Ak chcú mať rodičia zo svojho potomka úspešného športovca, vedia byť v niektorých prípadoch nekompromisní, miestami až tvrdí. U Kravárikovcov to bolo opačne.
"Rodičia nikdy neboli na mňa prísni. Vždy mi vraveli, nech si vyberiem v živote akýkoľvek smer, budú ma v tom podporovať. Tatino mi poradil len vtedy, keď som sa niečo opýtala. Predsa len, mužský a ženský volejbal je dosť rozdielny.
Plus, na začiatku kariéry som mala veľmi kvalitných trénerov a rodičia im dôverovali. Mamina i tatino chodili na moje zápasy, podporovali ma. Vždy, keď som ich potrebovala, boli tam pre mňa. Som im za to vďačná," vraví najmladšia z volejbalovej rodiny.
Jej otec súhlasí a dodáva, že vždy sa snažil byť viac rodičom ako trénerom.
„Keď chcela, tak som jej poradil, ale v prvom rade som jej opakoval, že má svojho trénera a toho musí, či chce alebo nechce, počúvať. Nechcel som trénera odsunúť na druhú koľaj. Michaela bola samostatná jednotka. K tréningom ju netrebalo prehovárať, vždy sa tam ťahala ako prvá. V tomto smere s ňou neboli žiadne problémy,“ reaguje.
Neskôr sa však Michaela ocitla na rázcestí. Popri volejbale sa začala venovať aj modelingu a v jednom momente sa musela rozhodnúť, kadiaľ povedie jej životná cesta.
„Keď som mala 16 rokov, vyskúšala som modeling. Prišli prvé fotenia, castingy a veľmi sa mi to zapáčilo. Bol o mňa záujem a tak som sa musela rozhodnúť – modeling alebo volejbal. Lákal ma taliansky klub z Trenta, mala som tam popri športe aj študovať. Nebolo to ľahké rozhodnutie, ale napokon som si vybrala modeling,“ vysvetľuje.
U rodičov zavládlo menšie sklamanie, ale nenechali to na sebe poznať. Dcéru v jej voľbe jednoznačne podporili a robia to doteraz.
Foto: michaela kravárik - osobný archív
"Cítim to tak, že je trochu škoda, že nešla v mojich a manželkiných šľapajach, pretože skutočne mala talent. Aj teraz v súťaži, ktorú hráva, patrí medzi najlepšie hráčky. Keď si vybrala modeling, podporili sme ju. Keď si blízky človek zvolí určitý smer a ide si za svojím cieľom, nemá zmysel ho prehovárať, treba ho podporiť.
Patrím medzi ľudí, ktorí veria v rozhodnutie podľa pocitov. Mal som to podobne ako Michaela, keď som bol mladší. Môj otec hrával futbal za Trnavu a aj ja som sa mu dlho venoval. Lenže na strednej škole som si obľúbil volejbal a rodičia ma v tom podporili. Aj vďaka nim som potom mohol mať úspešnú kariéru," tvrdí Kravárik.
Splnený sen
Hoci z jeho dcéry je už profesionálna modelka, na volejbal nezanevrela. Je s ním spojená aj tým, že jej priateľ Dimitris Mouchlias je členom gréckej reprezentácie.
„Dodnes stále hrám, pravidelne trénujem. Mám platnú hráčsku licenciu, pokiaľ mi to čas dovolí, tak v Grécku nastupujem v nižšej súťaži. Skĺbiť profesionálny volejbal s modelingom je však veľmi náročné. Veľa cestujem a tým pádom volejbal nemôžem mať ako prácu na plný úväzok. Ale stále ma to baví a snažím sa v ňom zlepšovať,“ vraví.
Vďaka športu sa naučila viacero vecí, ktoré využije aj v modelingu. Tiež v ňom platí pravidlo, že nikto vám nič nedá zadarmo.
Foto: michaela kravárik - osobný archív
"Možno si niekto myslí, že modeling je len o tom, že dievča si oblečie šaty a prejde sa po móle či postaví sa pred fotografa. Je to však náročná práca ako každá iná. Je tam veľká konkurencia, človek sa musí snažiť, aby sa v ňom presadil.
V modelingu viem využiť veci, ktoré som sa naučila v športe, či už je to disciplína, vytrvalosť alebo tímová spolupráca. Tiež je to veľa o komunikácii a práci s ľuďmi, v čom mi tiež pomohol volejbal," reaguje.
Vďaka modelingu môže cestovať a spoznávať nové miesta. Pomáha jej aj nastavenie, ktoré si určila v osobnom i profesionálnom živote.
"Vždy som chcela mať prácu, vďaka ktorej budem môcť cestovať po svete. Túžila som precestovať čo najviac krajín, spoznávať nové miesta a kultúry. Vďaka modelingu sa mi to splnilo. Je úžasné, keď človek môže získať zážitky, o ktorých sa mu ani nesnívalo. Keď mám čas, čítam spirituálne knihy, baví ma aj psychológia. Keď som bola mladšia, bola som výbušná.
Keď sa mi niečo nedarilo, brala som to dosť vážne. Postupne som však našla samú seba. Nastavila som si vnútornú rovnováhu a riadim sa vecami, ktorým verím. Ak ste vyrovnaný sám so sebou, potom ste vyrovnaný aj s ostatnými vecami okolo seba," zdôrazňuje.
Čítajte viac Obavy o olympijský turnaj hviezd, na ktorom sa predstavia aj Slováci. Znepokojená NHL posiela do Milána svojich ľudí
Sympatická Michaela nedávno zažiarila aj v televíznej súťaži pre modelky. Rodičia majú z jej úspechov radosť a predovšetkým sa tešia, aký človek z nej vyrástol.
"Som veľmi spokojný s tým, ako sme ju vychovali. Ako 18-ročná začínajúca modelka odišla do Ázie, bola tam dva roky – sama, v cudzom svete. Spočiatku sme mali obavy, pretože nikdy neviete, do akej partie sa môže vaše dieťa dostať, môžu ho ovplyvniť nesprávni ľudia.
Ona však bola trpezlivá, dalo sa na ňu spoľahnúť. Postupne sa presadila nielen v slovenskom, ale aj v zahraničnom modelingu. Máme z nej radosť," vraví hrdý otec.
Reprezentácia je v dobrých rukách
Na rozdiel od svojej dcéry, Andrej Kravárik už volejbal aktívne nehráva. Okrem toho, že pôsobí v štátnom policajnom sektore, venuje svoj čas práci s mladými talentmi. Navyše si našiel nové hobby.
"Venujem sa aj mladým volejbalistom, spoločne s mojím bývalým spoluhráčom z Iraklisu, Kubáncom Freddym Brooksom. Má svoj klub, pomáham mu pri výbere mládeže. Nezostáva mi však na to veľa času, pretože mám novú záľubu – presedlal som na stolný tenis.
Trochu sa pochválim, medzi neregistrovanými hráčmi v severnom Grécku som sa v rebríčku dostal už na piate miesto. Súperi majú strach, prišiel medzi nich bývalý volejbalista a darí sa mu," usmieva sa Kravárik.
Foto: TASR, Henrich Mišovič
Na rodnú krajinu nezanevrel, pravidelne ju navštevuje. Vášnivý rybár s nostalgiou spomína, ako na rieke Váh trávil dlhé hodiny čakaním na poriadny úlovok.
"Zo Slovensko mi chýba veľa vecí. Okrem rodiny a známych je to predovšetkým jedlo. Keď prídem na Slovensko, tak prvé dna dni sa neviem dojesť napríklad slaných tyčiniek či parenice. Také veci v Grécku nemajú. Potom si ale hovorím, že na čo si budem tieto výrobky brať domov do Solúna, keď ich môžem mať na Slovensku.
Ďalšia vec, ktorá mi chýba, je poriadna rybačka. Aj keď tu máme blízko more, nie je to rovnaké. Rybačku pri rieke či pri jazere, na akú som chodil doma v Piešťanoch, si tu neužijem," vraví.
Čítajte viac Slovenský volejbal má nových reprezentačných trénerov. Mužov povedie známe meno, ženy prevzal Talian
Napriek pracovnej vyťaženosti stíha sledovať aj novinky zo slovenského volejbalu. Vedenie národného tímu minulý týždeň oznámilo nových trénerov. Mužskú reprezentáciu povedie Michal Masný, ktorého Kravárik veľmi dobre pozná.
"Viedol som ho v reprezentácii, keď som bol asistent hlavného trénera Štefana Chrtianskeho. Michal bol vtedy hlavný nahrávač. Polovicu sezóny hral neskôr aj v PAOK-u, takže sme sa stretli aj v Solúne. Je to šikovný chalan, reprezentácia sa dostala do dobrých rúk.
Verím, že dostane dostatok času, aby sa mohol realizovať, pretože „zázraky“ sa nedajú robiť zo dňa na deň. Ak budú všetci – hráči a tréneri – držať pohromade, tak reprezentácia môže opäť fungovať tak dobre, ako v najlepších časoch," želá si Andrej Kravárik.
Čítajte viac Z VKP je VK Slovan. Volejbalisti i volejbalistky z hlavného mesta túžia po obhajobe majstrovského double
