Politické. Aj morálne.
Šport preťal geopolitiku
„Nie je to proti športu, ale proti vojne,“ vysvetľoval indonézsky minister športu v marci 2025, keď jeho krajina oznámila, že izraelským gymnastom neudelí víza na majstrovstvá sveta v Jakarte (19.10 – 25.10.).
Na papieri šlo o technické rozhodnutie, v realite o symbol – Indonézia, najväčšia moslimská krajina na svete, sa pod tlakom verejnosti rozhodla podporiť palestínsku vec.
Medzi tými, ktorí zostanú doma, je aj Artem Dolgopjat, olympijský šampión z Tokia. Rodák z Dnipra, ktorý ešte ako dieťa spolu s rodičmi emigroval do Izraela, sa stal jedným z najúspešnejších gymnastov krajiny. Keď v roku 2021 získal olympijské zlato, povedal: „Je to najkrajší darček pre moju krajinu.“
Vtedy jeho víťazstvo oslavoval celý Izrael. Dnes sa jeho meno spomína v úplne inom kontexte – ako symbol športovca, ktorý nesmie štartovať na MS pre rozhodnutie cudzej vlády.
Čítajte viac Číňania sa im nezdravili, ďalší s nimi odmietali súťažiť. Po zápase, ktorý Izraelčania nemohli vyhrať, ich poslali do futbalového vyhnanstva
Izraelská gymnastická federácia (IGF) na to reagovala ostro: „Toto rozhodnutie je šokujúce a srdcervúce,“ uviedla vo vyhlásení pre agentúru Reuters. Podľa nej ide o porušenie základných princípov Medzinárodného olympijského výboru o apolitickosti športu.
Federácia podala sťažnosť na Športový arbitrážny súd (CAS), no v procese neuspela. A tak zatiaľ čo v hale v Jakarte budú znieť fanfáry pre víťazov z iných krajín, Dolgopjat a jeho kolegovia budú sledovať prenos doma. S pocitom, že ich šport sa stal rukojemníkom geopolitiky.
Nahnevaní Nóri
Futbal, najglobálnejší šport planéty, sa stal najviditeľnejším javiskom symbolických gest. Počas nedávneho kvalifikačného zápasu Taliansko – Izrael 2025 bol pred výkopom počuť piskot. Izraelskí hráči spievali hymnu so vztýčenými hlavami, na tribúnach v Udine viali palestínske vlajky.
Problém však nastal už pred mesiacom v Debrecíne, kde hral Izrael svoj „domáci“ zápas. Tréner Gennaro Gattuso totiž označil za „smolnú“ taliansku účasť v jednej kvalifikačnej skupine spolu s Izraelom, čím poukázal na prebiehajúci konflikt na Blízkom východe.
Milánska futbalová legenda dokonca povedala: „Je smutné vidieť toľkých civilistov a deti, čím si prechádzajú.“
Čítajte viac Keď drzý tínedžer započul svoje meno, hneval sa. Nikomu nepodal ruku, odmietol aj dres
Odveta v Taliansku vyzerala inak. Na streche hotela, kde bola ubytovaná izraelská výprava, striehli ostreľovači, samotný zápas incidenty nepoznačili.
Pred štadiónom však demonštrovali tisíce ľudí už štyri hodiny pred jeho začiatkom. Tristo talianskych organizácií žiadalo bojkot stretnutia.
Proti izraelskému futbalovému tímu sa protestovalo aj v Nórsku. Inokedy chladných severanov musel tentoraz umravniť až policajný slzný plyn.
Futbalisti Maccabi Tel Aviv majú začiatkom novembra odohrať európsky pohárový zápas na pôde Aston Villy. Birminghamská polícia zakázala izraelským fanúšikom účasť na stretnutí.
Britský ministerský predseda Keir Starmer rozhodnutie kritizoval a povedal, že „úlohou polície je zabezpečiť, aby si všetci futbaloví fanúšikovia mohli vychutnať hru bez strachu z násilia alebo zastrašovania“. Vodca opozície Kemi Badenoch označil rozhodnutie za „národnú hanbu“.
UEFA a FIFA už dlhšie čelia výzvam na pozastavenie účasti izraelských národných tímov a klubov na medzinárodných podujatiach. Španielsky premiér Pedro Sanchez patrí medzi najhorlivejších zástancov. Skupina poradných expertov OSN tiež uviedla, že športové sankcie sú potrebné.
Podľa Sky News sa v európskom futbale v tomto smere uskutočnili aj diskusie na vysokej úrovni, ale zatiaľ nebolo prijaté žiadne konkrétne rozhodnutie.
Rôzne formy protestu
V iných športoch sa protest mení na ticho. Švajčiarski šermiari sa otočili chrbtom počas izraelskej hymny, britskí basketbalisti na vozíčkoch odmietli spoločnú fotografiu po zápase. „Nie je to nenávisť, je to svedomie,“ povedal jeden z nich pre BBC.
V blízkom čase majú odohrať írske basketbalistky zápas proti židovskému štátu v lotyšskej Rige. Izraelský basketbalový strešný orgán sa na poslednú chvíľu snažil preložiť duel do Tel Avivu, keďže do platnosti medzitým vstúpila mierová dohoda.
Írky, ako reprezentantky najpropalestínskejšieho národa v Európe, takýto návrh rázne odmietli.
Čítajte viac Niki Pilič pred 20 rokmi rozplakal Bratislavu. Nechápal, že ľudia v štyridsiatke ležia na pláži len preto, že majú peniaze
Do Španielska zasa zavítali izraelské mužské basketbalové tímy. Miestne orgány rozhodli, že tribúny zostanú prázdne. Hapoelu Tel Aviv dokonca zakázali trénovať v oficiálnej hale. A keď sa jeho hráči mali presúvať vlakom, na ulici bola mela.
V pelotóne profesionálnej cyklistiky má názov Israel-Premier Tech punc profesionality, ale aj rozporov. Tím, ktorý financujú izraelskí podnikatelia a kanadskí partneri, sa stal terčom protestov počas veľkých pretekov – zábery z Vuelty obleteli celý svet.
Na mostoch sa objavovali transparenty s nápismi „Nie apartheidu“ či „Stop genocíde“, aktivisti protestovali pri tímových autobusoch a žiadali, aby cyklistické orgány prehodnotili účasť tímu v súťažiach.
Na španielskych cestách došlo aj na vážne incidenty, pri niektorých šlo dokonca o zdravie. Niekoľko etáp organizátori z obáv pred nepríjemnými následkami skrátili.
Kanadský jazdec z izraelskej stajne Derek Gee, ktorý patril medzi najtalentovanejších jazdcov tímu, oznámil, že chce odísť. V rozhovore pre Cycling Weekly vysvetlil:
„Z hľadiska bezpečnosti i osobného presvedčenia mám vážne obavy, ktoré ťažia moje svedomie…“ Dodal, že rešpektuje tím, no „viac už nedokáže oddeliť šport od širšieho kontextu“.
Niektorí pretekári sa zdržali komentárov, iní priznali, že tiež cítia tlak. „Chceme len pretekať, ale vonku sa to mení na niečo väčšie,“ povedal anonymne jeden z členov tímu pre VeloNews. A práve to „väčšie“ dnes definuje ich kariéry.
Dvojitý meter?
V septembri 2025 položil denník Le Monde otázku: „Prečo medzinárodné športové organizácie trestajú Rusko, no nie Izrael?“
Odpoveď nie je jednoduchá. Kým ruskí športovci po invázii na Ukrajinu čelili plošným zákazom, izraelskí naďalej súťažia pod vlajkou a hymnou.
Cyklistická UCI otvorene vyhlásila, že šport nesmie byť nástrojom na sankcie. A tak pochopiteľne, že kritici hovoria o „dvojitom metri“, zatiaľ čo federácie o „odlišnom právnom rámci“.
„Nie je to naša úloha riešiť vojnu,“ reagoval predstaviteľ UEFA, keď niektoré európske krajiny navrhovali, aby Izrael hral svoje zápasy na neutrálnej pôde. „Našou zodpovednosťou je bezpečnosť, nie politika.“
Lenže práve bezpečnosť sa stala politickým argumentom. Mnohé tímy odmietli cestovať do Izraela, niektoré zápasy sa rušili či presúvali.
Čítajte viac Björn Borg: Tancoval som na najsmutnejšej párty na svete. Otcov pohľad ma bolí dodnes
"Rozhodnutia riadiacich orgánov športu sú naďalej motivované politickými kalkuláciami. Zdá sa, že sa tu neuplatňujú konzistentné štandardy.
Teraz však viac ako kedykoľvek predtým, vo svete rozorvanom vojnami a geopolitickou fragmentáciou, tieto do očí bijúce dvojaké štandardy riskujú definitívne zničenie toho, čo zostalo z dôveryhodnosti medzinárodných organizácií – na športoviskách aj mimo nich," píše Jörg Krieger, docent na Aarhuskej univerzite.
Vo svojom texte spomína dvojitý meter a na viacerých príkladoch poukazuje na „nespravodlivosť“. Hlavným odôvodnením okamžitého zásahu MOV proti Rusku bola invázia na Ukrajinu. Výbor to označil za vážne porušenie olympijského prímeria počas Hier v Pekingu.
FIFA sa k tomuto názoru pripojila, zdôraznila jednotu s Ukrajinou a uviedla, že pozastavenie členstva Ruska je v súlade s jej základným princípom rešpektu ku všetkým národom, čím posilnila koncept, že vojna a násilie nemajú vo futbale miesto.
Podobne aj vojenská kampaň v Gaze vyvolala obvinenia z porušenia olympijského prímeria. V júli 2024, keď sa konali Hry v Paríži, Izrael opakovane bombardoval Gazu. Vrátane leteckého útoku na školu neďaleko Deir al-Balah, pri ktorom zomrelo najmenej tridsať ľudí a viac ako sto bolo zranených.
Hoci MOV formálne nevyhlásil žiadne porušenie, predstavitelia OSN už v tom čase zhromaždili dostatok dôkazov o tom, že izraelské útoky by sa mohli považovať za nezlučiteľné s medzinárodným humanitárnym právom.
Čítajte viac Sovieti mohli mať najväčšieho futbalového génia v dejinách. Radšej si ho zničili
Navyše, v septembri 2025 vyšetrovacia komisia Rady OSN pre ľudské práva dospela k záveru, že konanie Izraela spĺňalo právnu definíciu genocídy. Stručne povedané, zásada, podľa ktorej bolo Rusko sankcionované, je dnes spochybnená.
Nezávislé vyšetrovania zdokumentovalo masívne civilné obete, medzi desiatkami tisíc mŕtvych Palestínčanov je najmenej 662 športovcov. Na tamojších športoviskách nezostal kameň na kameni.
Krieger Pripomína, že MOV pri vylúčení Ruska a Bieloruska argumentoval, že tieto opatrenia boli potrebné na ochranu integrity súťaží a bezpečnosti športovcov.
Medzitým Medzinárodný trestný súd vydal zatykače na izraelského premiéra Benjamina Netanjahua a bývalého ministra obrany Joava Gallanta na základe obvinení z vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti. Tak ako v prípade Ruska.
Federácie v tieni dilem
Medzinárodné federácie stoja pred morálnym labyrintom. Na jednej strane prichádzajú petície a výzvy: suspendujte Izrael, reagujte ako pri Rusku. Na druhej strane sú argumenty o apolitickosti športu a potrebe rovnakého prístupu ku všetkým.
Pre Medzinárodný olympijský výbor je to tenký ľad. Každý precedens môže otvoriť dvere k ďalším tlakom. „Šport nikdy nebol úplne apolitický,“ pripomína aj britský športový historik David Goldblatt. „Je to len ilúzia, ktorú potrebujeme, aby sme verili vo férovosť.“
Čítajte viac Slávny Karol Jokl dusil v sebe emócie. Skonal po osudnej prehre
Medzinárodné federácie v tejto chvíli odolávajú tlaku. Izrael zostáva členom, jeho športovci súťažia – často pod prísnym dohľadom a sprievodom bezpečnostných jednotiek. Ale atmosféra sa zmenila.
Šport, ktorý mal spájať, sa stal zrkadlom sveta, kde sa už takmer nič nedá oddeliť. Ani štadión od vojny.
