Pracovala pre Sagana, nemal proti nej šancu. Fešná Oraváčka patrí medzi najsilnejšie ženy sveta

Ivana Pitáková študuje na vysokej škole, popri tom pracuje a verí, že raz bude patriť medzi najlepšie armwrestlerky na svete.

„Mám silné obe ruky, môže to byť moja výhoda,“ vraví 19-ročná slovenská reprezentantka v pretláčaní rukou.

Na nedávnom šampionáte v Bulharsku sa stala dvojnásobnou majsterkou sveta do 23 rokov, keď triumfovala v súťaži pravou i ľavou rukou.

Zastihli sme ju po tréningu vo fitness centre, kam zamierila zo zamestnania.

Pretláčanie rukou, štúdium, práca. Nie je to príliš náročný trojboj?

Veru, niekedy áno. Voľného času veľa nemám. Je to niečo za niečo.

Čo stojí najväčšiu námahu?

Škola a práca na jednej úrovni. Keď sa mi medzi tieto dve veci podarí vtesnať tréningy, to je už pre mňa relax. Vtedy vypnem, som vo svojom svete.

Čo študujete?

Masmediálnu komunikáciu na Univerzite Sv. Cyrila a Metoda v Trnave.

Slovenská armwrestlerka Ivana Pitáková Fotogaléria - 13 fotiek Všetky fotky

Hodí sa k pretláčaniu rukou?

Vôbec. Chcela som niečo športového rázu, ale trénerstvo by nebolo nič pre mňa. Ale nesťažujem sa, som spokojná tam, kde som.

Viete, kto je historicky najslávnejší armwrestler?

Netuším.

Predsa Sylvester Stallone vo filme „Over the top“. Videli ste ho?

Nie, ale viacerí ľudia mi o tom rozprávali. Musí to byť poriadne starý film.

Do kín ho uviedli v roku 1987…

To som ešte nebola na svete! Ale musím si ho pozrieť. Hoci, ako vravím, voľného času veľa nemám.

Ak to nebol Sylvester Stallone, tak kto vás inšpiroval k tomu, aby ste začali s pretláčaním rukou?

Ako dvanásť-trinásťročná som začala cvičiť s činkami, veľmi ma to bavilo. Raz sme mali na gymnáziu súťaž „Silná ruka stredoškolákov“, brat ma prehovoril, aby som sa prihlásila. Tiež sa venuje armwrestlingu, chodil po amatérskych turnajoch.

Súhlasila som a išla som si zasúťažiť. Všimli sa ma ľudia z klubu a potom to išlo – juniorské šampionáty, medzinárodné turnaje, ME i MS. Darilo sa mi, lebo som mala silný nábeh, v porovnaní s rovesníčkami som bola vyspelejšia.

Čítajte viac Večer mu tlieskajú tisícky ľudí, ráno vstáva do práce. Bomby do hlavy už nedávam, blíži sa koniec, vraví šampión

Keď ste ako tínedžerka povedali kamarátkam, že sa idete venovať pretláčaniu rukou, čo vám povedali?

Počiatočné reakcie boli všelijaké. Aj moja rodina a najbližší si mysleli, že by mohla byť zo mňa modelka, lebo veď výšku na to mám. Otec považoval armwrestling za mužský šport. Ale napokon ma najbližší podporili, pretože videli, že ma cvičenie baví a dosahujem úspechy.

Stretávam sa s rôznymi názormi – aj s takými, že pretláčanie nie je profesionálny šport, že ide skôr o krčmovú zábavu. Niektorí ľudia majú predsudky.

Čo vás na tom najviac baví?

Viacero vecí. Rada trénujem, keď chodím po turnajoch na Slovensku a pravidelne sa stretávam s niektorými súperkami, viem sa s nimi porovnať – či som trénovala dostatočne, aká je moja forma. Baví ma aj to, že búram stereotyp. Ľudia si častokrát myslia, že keď pretláčate, tak musíte vyzerať ako nejaká mužatka.

Následne sú prekvapení, keď vidia, že to robí aj dievča, ktoré vyzerá žensky. A tiež je zábava sledovať prekvapené pohľady mužov, keď zistia, že ich pretlačila žena. (úsmev)

Prehral s vami aj trojnásobný majster sveta v cyklistike. Kde ste stretli Petra Sagana?

Fanúšikovia zrejme vedia, že je majiteľom športového komplexu pri Žiline. Brigádovala som tam asi dva roky. Pár dní tam bol aj Peter s kamarátmi, videli, ako chodím do „fitka“ a zdvíham ťažké váhy. Navrhli, či sa pôjdeme pretláčať. Súhlasila som a dopadlo to tak, ako dopadlo.

VIDEO: Ivana Pitáková vs. Peter Sagan

Našli ste premožiteľa?

To nie, vyhrala som. Plus, mala som týždeň-dva pred súťažou, nechcela som sa zraniť, takže som išla viac-menej na istotu.

Sagan nie tak dávno patril medzi najpopulárnejších športovcov na svete. Aký na vás urobil dojem?

Na to, aké úspechy má za sebou, na mňa zapôsobil ako veľmi skromný človek. Je jedným z mála, pretože podobným ľuďom väčšinou stúpne sláva do hlavy.

Sagan vyrastal na Kysuciach, neďalo od „vašej“ Oravy. Vy si ako spomínate na začiatky kariéry?

V juniorskej kategórii to bolo aj dosť nefér, pretože boli len dve kategórie – do 70 kg a nad 70 kg. Tým, že som vysoká a najskôr som štartovala v druhej kategórii, sa mi neraz stalo, že som musela súťažiť aj proti 120-kilovej súperke.

Ako môžete mať šancu proti niekomu, kto má od vás o 30–40 kilogramov viac?

Najdôležitejšia je sila. Musíte mať aj pevné šľachy. Niekedy sa sama divím, že dokážem zdolať súperku, čo má ruku ako moje stehno. Ľudia si myslia, že veľká ruka musí automaticky znamenať silu. Nie je to tak. Aj technika urobí veľa, dôležitý je štart.

Čo nasledovalo po juniorskej kategórii?

Pred ME som dostala odporúčanie, aby som schudla do 70 kg a mohla tak štartovať v pre mňa férovejšej kategórii. Dať dolu osem kilogramov bolo poriadne trápenie. Nemala som takmer žiadny tuk, nemala som veľmi z čoho zhadzovať.

Bolo to náročné, ale naučilo ma to sebadisciplíne. V ženách je aj kategória do 80 kg, tá mi vyhovuje najviac. Nemusím sa obmedzovať a dostávam „férové“ súperky.

Foto: instagram.com/ivanapitakova

16 ivana Ivana Pitáková.

Na nedávnych MS ste ovládli obe kategórie medzi ženami do 23 rokov – pravú i ľavú ruku. Ktorú teda máte silnejšiu?

Viac zdvihnem pravou rukou, aj technicky sa s ňou cítim lepšie. Ale paradox je, že súperky či sparingovia mi vravia, že ľavačku viac cítia, že je pre nich silnejšia. Za seba by som povedala, že je to 50 na 50.

Sú aj pretekári, ktorí sú majstrami sveta pravačkou, ale ľavačkou sú dajme tomu siedmi. Som rada, že to mám takto dobre vybalansované. Som taký hybrid, píšem ľavou, ale väčšinu vecí robím pravou. Pekne sa mi to „dorovnáva“.

Čítali sme, že pred šampionátom ste prišli o veľkú fanúšičku.

Áno, zomrela mi babka. Bola úžasná, držala mi palce a vždy mi veľmi fandila. Dokonca si odkladala výstrižky novín s mojimi úspechmi. Keď som uspela na ME, priniesla som jej ukázať medailu, mala z toho veľkú radosť. Pred MS som jej sľúbila, že vyhrám aj pre ňu.

Tento sľub mi slúžil ako motivácia, lebo v príprave som mala aj chvíle, keď mi veci nešli a nebola som spokojná. Aj v tomto mi babka pomohla. Medailu som jej, žiaľ, nestihla ukázať, ale daný sľub som splnila.

Je pre športovca dôležité, keď ho podporuje rodina?

Jednoznačne. Naši ma podporujú, aj súrodenci a priateľ.

Čítajte viac Tvrdé údery, krvavá bitka - za mňa najférovejšia vec na svete. Veľké peniaze v MMA? Klietka je lukratívna len pre vyvolených

Pretláčanie je pre mnohých tvrdý šport. Chcú sa armwrestlerky počas súťaže páčiť?

Samozrejme. Keď som upravená, tak sa za stolíkom cítim ešte lepšie. Som sebavedomejšia. A v neposlednom rade, lepšie sa po súťaži pozerá aj na tofografie, keď je športovkyňa upravená.

Čo vravíte na názory, že žena má byť krehké stvorenie a že svaly nepatria k ženstvu?

Deväťdesiat percent ľudí, ktorí píšu takéto komentáre, sú chlapi, čo v živote nezdvihli jedinú činku a ženy, ako ja, by sa báli. Také názory sú mi ukradnuté. Ak muž cvičí a záleží mu na jeho kondícii, tak ocení aj vyšportovú ženu. Vždy som bola názoru, že aj žena má byť silná. Všetko sa dá držať v určitej rovine. Najdôležitejšie je, že sa páčim svojmu priateľovi.

Máte z armwrestlingu nejaké peniaze?

Pretláčanie rukou nie je ako futbal či iné športy, kde sú lukratívne odmeny. Potrebujete mať sponzora či sponzorov, jedine vtedy máte určitý príjem. Je možné dostať aj štipendium od štátu, ale ide o malé sumy a nie každý štipendium dostane. Na svetových šampionátoch nie sú žiadne finančné odmeny. Sú niektoré súťaže, na ktorých keď organizátori zoženú partnerov, môžete za prvé miesto získať určité peniaze.

Čiže uživiť sa týmto športom nedá. Aj to je jeden z faktorov, ktorý ľudí od pretláčania rukou odrádza – baví ich to, ale neskôr s armwrestlingom prestanú, pretože profesionálna kariéra im je prednejšia a nájdu si prácu, ktorá ich živí.

Ak by sa mladé dievča rozhodovalo, či robiť pretláčanie rukou, čo by ste mu odporučili ako najväčšie pozitíva?

Mne tento šport dal veľmi veľa. Naučil ma disciplínu, pretože ak poctivo trénujete, má to zmysel a ukáže sa to počas súťaže na stolíku. Keď vyhrám, som na seba hrdá, že som niečo dokázala. Bonusom je tiež cestovanie. Vďaka účasti na súťažiach som videla kus sveta, spoznala veľa zaujímavých ľudí z odlišných národov a kultúr.

A možno ako poslednú vec by som spomenula fakt, že získate od niektorých ľudí obdiv. Niektoré ženy sa totiž v súčasnej dobe vyberú iným smerom, necvičia a nepracujú na sebe. Keď cvičíte a staráte sa o seba, ľudia sa potom na vás aj inak pozerajú.

Čítajte viac Muž, ktorý rozosieva strach, miluje krehké stvorenia. Všetko sa začalo, keď jednému z nich odtrhli hlavu