Pre hráčky bol ako druhý otec. Skúsený tréner Pavol Streicher doviedol mladé Slovenky k titulu majsteriek Európy do 17 rokov.
Emóciami sa nenechal strhnúť ani po finálovom triumfe 34:30 nad Chorvátskom. „Ťažko sa mi zaspávalo, ale o to krajšie sa mi vstávalo s pocitom, že sme to dokázali,“ vraví.
Ako prebiehali oslavy a kedy ste išli spať?
Sú to mladé dievčatá, takže alkohol nehral žiadnu úlohu. Baby sa pobavili medzi sebou a vyrozprávali zo svojich dojmov. Zaľahli sme asi hodinu po polnoci. Ja už som vo veku, keď to neprežívam tak emotívne.
Čo ste dievčatám povedali po finálovom triumfe?
Vravel som im, že sme veľmi hrdí na celý tím a to, čo sa nám podarilo dosiahnuť a najmä, akým spôsobom sme to dokázali. Základom bol výborná príprava, ktorú sme pred šampionátom absolvovali a to sa odzrkadlilo na výsledkoch.
Na šampionát ste sa museli prebojovať až z kvalifikácie. Bolo vašou výhodou, že vás nikto nepovažoval za konkurenciu?
Je naozaj ojedinelé, že sa z kvalifikanta stane víťaz turnaja. Dokázali sme prejsť ME až na absolútny vrchol. Niečo podobné sa podarilo Španielkam pred rokom a pol na MS. Sme veľmi radi, že to teraz vyšlo nám.
Po úspešnej kvalifikácii v Turecku sme si povedali, že na šampionát nepôjdeme len ako turisti, ale s tým, že chceme niečo dosiahnuť. Prvotný cieľ bol umiestnenie do 12. miesta, aby sme mali istotu na MS v budúcom roku. Podarilo sa nám napokon o trochu viac.
Kedy ste uverili, že by sa vám mohlo podariť získať na turnaji medailu?
Medzistaníc, kedy som si to postupne začal uvedomovať, bolo niekoľko. Prvá bol zvládnutý úvodný zápas s Portugalskom. Vedeli sme, že hráme minimálne o druhé postupové miesto v základnej skupine. Dievčatá podali výborný výkon, ktorý si postupne prenášali do ďalších zápasov.
Nezlomila ich ani nešťastná remíza s Nemeckom. V hlavnej fáze sme zdolali Španielky a následne vo štvrťfinále aj favorizované Dánky. To už naznačovalo, že by sme sa mohli dostať veľmi ďaleko. Veľká výzva bol semifinálový súboj proti domácej Čiernej Hore.
Diváci boli veľmi hluční, ale rozhodcovia nepodľahli atmosfére a všetko bolo v rámci fair play. Dostali sme sa až do finále s Chorvátkami, v ktorom to bolo 50 na 50. V druhom polčase sme mali viac síl ako súperky a vďaka tomu sme získali titul.
Výnimočný výkon podala vo finále Mária Bartková, ktorá strelila 14 gólov a dostala sa aj do All star tímu. Prekvapila vás?
Maja už v príprave ukázala, že je vo výbornej kondícii, z čoho pramenilo aj jej sebavedomie. Potvrdila to aj v príprave pred ME. Verili sme, že si to prenesie aj do šampionátu.
Foto: TASR, Henrich Mišovič
Jeden deň mala menšie zdravotné problémy, ktoré ju rozhodili, ale neskôr sa do toho opäť dostala a patrila k oporám družstva.
Spoľahlivé výkony podali aj spojky Barbora Karkušová a Liliana Gogová či Zara Gogolová. Na spojkách sme boli veľmi silní. Každá je typologicky úplne iná, čo bolo pre súperky náročné.
Trénerom ste takmer 40 rokov. Je to pre vás najväčší úspech v kariére?
Jednoznačne a dosiahol som ho s jedným z najlepších tímov, aké som kedy trénoval. Mám na konte aj titul z MS s akademickým výberom vysokoškoláčok. Toto ale bolo o niečo viac, keďže sme hrali na turnaji, kde bolo 24 najlepších družstiev Európy.
Čo môže váš úspech znamenať pre slovenskú hádzanú?
V prvom rade sme boli fascinovaní obrovským ohlasom a podporou, ktorú sme cítili zo Slovenska. Na sociálnych sieťach sme mali množstvo pozitívnych komentárov.
Niečo také slovenská hádzaná už dlho nezažila. Dodávalo nám to veľké sebavedomie. Verím, že aj ženy na ME dosiahnu skvelé výsledky.
Mohla by sa hádzaná po zlate z Čiernej Hory dočkať aj výraznejšej podpory od štátu?
Všetci vieme, že hrať hádzanú je srdcová záležitosť. Vo väčšine prípadov to funguje tak, že rodičia majú k danému športu vzťah a dajú naň svoje dieťa.
Čítajte viac Na Slovensku sme prerazili dno. Čakáme, že už nemôže byť horšie a padáme ďalej. Unikajú nám základné veci
Veľmi by som si želal, aby tento úspech motivoval a inšpiroval viac detí ísť na hádzanú. Je to krásny kolektívny šport, ktorý prináša nádherné momenty.
Čo na Slovensku chýba okrem financií, aby hádzaná výraznejšie napredovala?
S halami a telocvičňami je to u nás problém. Existujú aj malé formy hádzanej, ktoré sa dajú praktizovať v školských telocvičniach. Na to ale potrebujete mať vyškolený personál a ten nám často chýba.
Deti si nachádzajú vzťah k hádzanej už na prvom stupni na ZŠ. Väčšinou to majú na starosti triedne učiteľky a učitelia. Máloktoré z nich však majú skúsenosti s prvkami hádzanej.
Pri podobných úspechoch je zvykom, že sa na ňom radi „priživia“ aj politici. Už vás niekto z nich kontaktoval?
Zatiaľ nie. Politici asi ešte dovolenkujú. Boli sme však milo prekvapení, ako sa nám venoval počas šamiponátu veľvyslanec Boris Gandel aj s jeho spolupracovníkmi. Pozvali nás aj na gril párty. Politika išla bokom a spoločne sme sa tešili z dobrých výsledkov.
Mali ste s dievčatami nejaký rituál?
Dievčatá majú svoje rituály, ale mali sme zopár aj ako tím. Jedným z nich bol spoločný pokrik: Srdcom za Slovensko. Zaznel vždy pred nástupom na hraciu plochu.
Po predstavení hráčok sme si vždy svorne odspievali aj hymnu. Prežili sme nádherné dva týždne, ktoré dievčatám zostanú v pamäti do konca života.
