Paríž tak pred prvým výročím olympijských a paralympijských hier oznámil pozitívny finančný výsledok, ktorý výrazne prekonáva pôvodné očakávania. Podľa Estangueta ide o trojnásobok predchádzajúcich prognóz a suma sa môže do uzávierky účtovníctva 17. júna ešte mierne navýšiť.
„Táto finančná evolúcia nám umožňuje prezentovať skonsolidovaný prebytok vo výške približne 76 miliónov eur,“ uviedol Estanguet podľa portálu insidethegames.biz.
K priaznivému výsledku prispeli podľa organizátorov výhodné výmenné kurzy, vyšší predaj vstupeniek a výnosy z merchandisingu.
Podľa finančného riaditeľa COJOP Fabricea Lacroixa dosiahli celkové príjmy 4,49 miliardy eur, zatiaľ čo výdavky predstavovali 4,41 miliardy eur. V pôvodnom návrhu rozpočtu predloženom pri kandidatúre sa počítalo so sumou 3,2 miliardy eur, ktorá bola v roku 2018 revidovaná na 3,8 miliardy.
Čítajte viac IIHF sa o pár mesiacov opäť vráti k ruskej otázke. Šéfovi svetového hokeja sa nepáčia kroky profiligy
Organizátori zdôraznili, že väčšina príjmov pochádza zo súkromných zdrojov – sponzoringu, príspevkov Medzinárodného olympijského výboru a predaja vstupeniek.
Verejné financovanie sa týkalo najmä infraštruktúry a bolo zahrnuté v štátnom rozpočte na rok 2025 vo výške 2,46 miliardy eur. Predseda francúzskeho Najvyššieho kontrolného úradu Pierre Moscovici však v marci uviedol, že skutočné verejné náklady môžu dosiahnuť 3 až 5 miliárd eur.
V čase, keď je financovanie športu pod drobnohľadom, sa olympijský projekt v Paríži vyznačuje rozpočtovou disciplínou, najmä v kontraste s majstrovstvami sveta v ragby v predminulom roku.
Moscovici v apríli kritizoval organizátorov turnaja vo Francúzsku za vážne manažérske pochybenia a netransparentné rozhodovanie, ktoré viedli k deficitu 35 miliónov eur.
Najviac sa podľa neho obohatili externé subjekty, nie francúzski organizátori. Hlavnou postavou škandálu bol bývalý riaditeľ Claude Atcher, ktorý bol v roku 2022 odvolaný pre autoritatívny štýl riadenia a podozrivé finančné praktiky.
Prebytok z parížskych hier má podľa Estangueta konkrétny účel. Šesťdesiat percent prostriedkov bude smerovať do nadačného fondu Paris 2024, ktorý spravuje spolu s Francúzskym olympijským a športovým výborom (CNOSF), Paralympijským výborom, mestom Paríž a regiónom Île-de-France.
Dvadsať percent získa priamo CNOSF a zvyšných 20 percent poputuje Medzinárodnému olympijskému výboru. Ďalších 5 miliónov eur je vyčlenených na symbolické opätovné inštalovanie olympijského ohňa v záhradách Tuileries počas najbližších troch letných sezón.
Tento pozitívny vývoj prichádza v období personálnych zmien vo vedení francúzskeho športu. Po neúspešnej kandidatúre Davida Lappartienta do MOV je jeho odchod z postu predsedu CNOSF na spadnutie.
Jeho pravdepodobnou nástupkyňou bude bývalá tenistka a exministerka športu Amélie Oudéaová-Castérová. Jej jediný protikandidát Didier Séminet svoju kandidatúru stiahol, pričom proces označil za „nespravodlivý“.
Oudéaová-Castérová má silnú podporu športovej aj politickej sféry. Novým generálnym riaditeľom CNOSF bol pred viac než mesiacom menovaný Cyril Linette, ktorý nahradil Martina Fourcada.
Ten odišiel, aby sa ujal vedenia kandidatúry na zimné olympijské hry v roku 2030 vo francúzskych Alpách.
